Desiatky rokov zasvätila vzdelávaniu mladých ľudí a spevu. Klára Bartová z Rimavskej Soboty sa dnes 12. novembra dožíva krásneho životného jubilea – 90 rokov. Bývalá pedagogička, ktorá pôsobila na rimavskosobotskej obchodnej akadémii, je už viac ako tri desaťročia členkou miešaného speváckeho zboru Bona Fide. Napriek vysokému veku si zachováva dobrú pamäť, záujem o dianie okolo seba, zmysel pre humor a pozitívny prístup k životu.
Klára Bartová prežila väčšinu svojho pracovného i osobného života v Rimavskej Sobote. Učiť začala na maďarskom gymnáziu v Tornali, neskôr v Rimavskej Sobote vyučovala približne 30 rokov a ďalších 15 rokov pracovala aj po odchode do dôchodku. Na pedagogické pôsobenie spomína rada, predovšetkým na svojich žiakov. „Som šťastná, keď ma bývalí žiaci pozdravia v meste. Niekedy už ani neviem, kto to je, tak sa opýtam, a ty si kto?“ hovorí pre vobraze.sk jubilantka Klára Bartová.
Učiteľské povolanie bolo dôležitou súčasťou jej života
Pedagogické vzdelanie získala na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, kde študovala slovenský a ruský jazyk. Neskôr si vzdelanie ďalej rozširovala. Absolvovala aj diaľkové štúdium a získala diplomy na Lomonosovovej univerzite v Moskve a Puškinovom inštitúte. Za jeden z najkrajších študijných zážitkov považuje sedemtýždňový pobyt v Moskve. Okrem vzdelávania mala možnosť spoznávať tamojší kultúrny život. „Za sedem týždňov som bola desaťkrát v divadle, z toho dvakrát vo Veľkom divadle. To sa niektorým Moskovčanom nepodarí za celý život,“ spomína. V Rimavskej Sobote pôsobila na ekonomickej škole, dnešnej obchodnej akadémii, kde vyučovala ruštinu a slovenčinu, istý čas aj nemčinu.
Učila v slovenských i maďarských triedach. Svojim povinnostiam sa vždy snažila venovať naplno. Aj po odchode do dôchodku zostala aktívna. Keď jej zomrel manžel, riaditeľka školy ju oslovila s ponukou, aby sa vrátila medzi kolegov a ľudí. Prijala miesto informátorky na vrátnici obchodnej akadémie, kde pracovala ďalších 15 rokov. „Tri roky som bola na dôchodku, ale potom mi zomrel manžel. Riaditeľka ma zavolala, aby som išla trochu medzi ľudí. Tak som ešte pätnásť rokov pracovala,“ približuje.
K spevu ju priviedol otec, ktorý bol kantorom
Hudba sprevádzala Kláru Bartovú od detstva. Jej otec bol kantorom a študoval hudbu na vysokej škole. Práve po ňom podľa vlastných slov zdedila hudobný sluch. „V spevokole som spievala už na meštianskej škole. Môj otec bol kantor a študoval hudbu. Po ňom som zdedila hlavne sluch, aj keď si nemyslím, že mám nejaký fenomenálny hlas,“ hovorí. Počas vysokoškolského štúdia bola štyri roky členkou veľkého speváckeho zboru Pedagóg. Hudbe sa venovala aj počas učiteľskej kariéry. V jednej z tried dokonca založila dvanásťčlenný spevácky zbor, ktorý vystupoval na školských akadémiách a slávnostných podujatiach. Popri vyučovaní však nemala dostatok času na pravidelné účinkovanie v speváckom zbore. To sa zmenilo až po odchode do dôchodku, keď sa stala členkou rimavskosobotského speváckeho zboru Bona Fide (Dobrý úmysel), pôsobiaceho pri kultúrnom dome. V zbore spieva už viac ako 33 rokov. Jeho repertoár pozná mimoriadne dobre a približne 200 piesní ovláda naspamäť.
„Ja neviem spievať tak, že by som sa pozerala do nôt. Už od meštianskej školy sme boli naučení spievať bez nich. Doma si piesne prehrám a poriadne sa ich naučím,“ vysvetľuje. Jej hlas patrí do altovej skupiny, v ktorej je v súčasnosti len niekoľko speváčok. Aj preto jej neprítomnosť na skúškach kolegom citeľne chýba. Spev je pre ňu prirodzenou súčasťou každodenného života. Počas pandémie, keď zbor nemohol pravidelne skúšať, sa venovala piesňam doma. „Jedno leto som si prespievala všetkých dvesto pesničiek. Všetky som si zopakovala,“ prezrádza.
S Bona Fide vystupovala aj v Paríži a Ríme
Za desaťročia účinkovania nazbierala množstvo zážitkov. So speváckym zborom absolvovala vystúpenia na Slovensku i v zahraničí. Dvakrát navštívili Paríž, vystupovali aj v Ríme či Opave. Spievali na koncertoch, v kostoloch aj pri rôznych slávnostných príležitostiach. Medzi jej najobľúbenejšie skladby patrí talianska Ave Maria, ktorá nie je ani známou Schubertovou, ani Gounodovou verziou. Práve s touto piesňou sa podľa nej spája jeden z jej najkrajších zážitkov posledného obdobia. V máji tohto roka si prevzala uznanie primátora mesta Rimavská Sobota. Pri tejto príležitosti jej kolegovia z Bona Fide pripravili prekvapenie. „Povedali mi, že mi prídu zaspievať. Myslela som si, že to bude nejaká ľudová pieseň. Na moje veľké prekvapenie však začali spievať moju obľúbenú taliansku Ave Mariu,“ spomína. Speváci stáli v prvom rade hľadiska a ona zostala na javisku. Keď prišla časť piesne určená pre jej hlas, pridala sa k nim. „Povedala som dirigentke Janke, že sa pripojím, keď budú spievať. Môj hlas totiž nastupuje až v treťom riadku. Bolo to veľmi krásne,“ opisuje dojímavú chvíľu. Až neskôr sa dozvedela, že počas vystúpenia zostali na javisku aj predstavitelia mesta, ktorých v tej chvíli nevidela. Po slávnosti ju viacerí prítomní oslovili a ocenili vystúpenie speváckeho zboru.
Deväťdesiatku oslávila v kruhu najbližších
Významné životné jubileum sa rodina rozhodla osláviť už niekoľko dní pred skutočným dátumom narodenín. Pôvodne pripravované stretnutie sa muselo organizačne prispôsobiť aj rodinným príslušníkom, ktorí žijú v zahraničí. Na oslavu pricestovali jej najbližší zo Španielska, Írska či Holandska. Prítomné boli aj vnučky, ktoré si kvôli rodinnému stretnutiu zabezpečili letenky.
Jubilantka si veľmi váži dobré rodinné vzťahy. Má syna a dcéru a teší sa zo svojich vnúčat. Hoci viacerí žijú ďaleko, zostávajú v pravidelnom kontakte a podľa možností jej pomáhajú. „Máme veľmi dobré vzťahy. Keď treba, zavolajú, ponúknu pomoc, odvezú ma k lekárovi alebo mi nakúpia,“ hovorí. Rodina spolu so spevákmi plánovala aj hudobný program, v ktorom nemalo chýbať Írske požehnanie či jej obľúbená talianska pieseň. Zdravotné komplikácie však oslavy ovplyvnili. Klára Bartová sa v čase nášho rozhovoru nachádzala v nemocnici. Ani tam však na hudbu nezabudla. Keď ju prišli navštíviť členovia speváckeho zboru, zaspievala im svoju obľúbenú taliansku skladbu.
V mladosti športovala, neskôr sa venovala joge
Klára Bartová mala od mladosti množstvo záujmov. Okrem hudby sa aktívne venovala športu. Počas gymnaziálnych rokov súťažila v cyklistike na päťkilometrových tratiach a v behu na jeden kilometer. V oboch disciplínach sa dostala až do krajských kôl, pričom na bežecké preteky cestovala aj do Tisovca. Významné miesto v jej živote mala neskôr joga, ktorej sa pravidelne venovala pätnásť rokov.
„Chodila som na jogu pätnásť rokov a nič som nevynechávala. Cvičila som aj doma každý deň. Dokonca som raz zastupovala cvičiteľku, keď odišla na materskú dovolenku,“ spomína. K jej ďalším záľubám patrí čítanie. Literatúru si vychutnávala v slovenčine, maďarčine aj ruštine. Rada tiež plietla a vyrábala oblečenie pre členov rodiny. „Toľko som toho naplietla, že by sa to ani na jeden voz nezmestilo,“ poznamenáva s humorom. Neskôr ju zaujalo aj skladanie puzzle. Venovala sa obrázkom s tisíc, dvetisíc, tritisíc, ale aj päťtisíc dielikmi. Hotové skladačky však nerámovala, po dokončení ich opäť rozobrala a odložila do škatúľ. Napriek veku sa stále usiluje o samostatnosť. Donedávna si sama varila, upratovala a chodila na nákupy. Priznáva však, že chôdza je už pre ňu náročnejšia. Zaujíma sa aj o moderné technológie. Používa elektronickú poštu, dokáže komunikovať prostredníctvom Facebooku a udržiava tak kontakty aj s ľuďmi, ktorí žijú v zahraničí.
Najdôležitejšie je myslieť pozitívne
Počas rozhovoru Klára Bartová viackrát zdôraznila, že jej život bol síce skromný, ale bohatý na zážitky, prácu, hudbu a ľudské vzťahy. Nikdy nepotrebovala veľa materiálnych vecí. Oveľa dôležitejšie pre ňu bolo pomáhať rodine a byť užitočná. „Ja som veľmi skromná, nič si veľmi nekupujem. Ale pomáhať svojim, to je moje,“ hovorí. Aj v deväťdesiatich rokoch si zachováva zmysel pre humor. So svojimi kolegyňami zo speváckeho zboru dokonca žartuje o tom, že sa musia dobre naučiť jej obľúbenú taliansku Ave Mariu, aby jej ju raz mohli zaspievať aj bez nôt.
Hoci hudobné nadanie mali jej otec aj manžel, ktorý pekne spieval a hrával na husliach, podľa jej slov sa spevu nikto z vnúčat aktívnejšie nevenuje. „Tak im zaspievam ja, keď prídu,“ dodáva s úsmevom. Za svojím životom sa obzerá s vďačnosťou. Teší ju, že mohla vzdelávať mladých ľudí, cestovať, spoznávať kultúru a viac ako tri desaťročia byť súčasťou speváckeho zboru Bona Fide. Na otázku, čo považuje v živote za najdôležitejšie, odpovedá Klára Bartová jednoducho: „Najdôležitejšie je konať a myslieť pozitívne. Netreba stále rozmýšľať nad tým, čo človek nemôže mať. Treba sa tešiť z toho, čo máme.“ K významnému životnému jubileu prajeme oslávenkyni predovšetkým veľa zdravia, spokojnosti, radosti z rodiny a ešte mnoho chvíľ strávených pri hudbe, ktorá ju sprevádza takmer celý život.
Zdroj: vobraze.sk
