Z Rimavskej Soboty sa dostal do sveta literatúry, medzinárodných knižných veľtrhov aj filmového priemyslu. František Malík je zakladateľom a riaditeľom vydavateľstva BRAK a spolutvorcom Bratislavského knižného festivalu. Hoci už roky žije a pracuje v hlavnom meste, na rodný Gemer-Malohont nezabúda. Medzi projekty, na ktoré je mimoriadne hrdý, patria aj knihy s regionálnou tematikou.
Je absolventom Gymnázia Ivana Kraska v Rimavskej Sobote a v mladosti sa venoval umeleckému prednesu a recitácii, v ktorých dosahoval úspechy. Skúsenosti získaval aj na divadelných doskách. Pôsobil v regionálnych divadelných súboroch pod vedením Mariana Lacka, dlhoročného divadelníka a pedagóga z Rimavskej Soboty. Po odchode z rodného mesta pokračoval v štúdiu a postupne sa dostal do prostredia profesionálnej literatúry a vydavateľskej činnosti. V oblasti knižnej kultúry pôsobí už približne šestnásť rokov.
Práca u Kaliho Bagalu bola jeho druhou školou
Významnú úlohu v jeho profesionálnom smerovaní zohral vydavateľ Koloman Kertész Bagala, u ktorého začínal. „Práca vo vydavateľstve Kaliho Bagalu bola mojou druhou školou. Vždy to veľmi rád a s hrdosťou spomínam, pretože je to človek, bez ktorého si významnú časť slovenskej literatúry ani nevieme predstaviť,“ hovorí pre vobraze.sk František Malík (41), ktorý vyštudoval kulturológiu na Univerzite Komenského v Bratislave.
Ich spolupráca pokračuje dodnes. Ako poznamenáva, kedysi pracoval pre Bagalu, dnes spolupracujú na viacerých projektoch ako partneri. Myšlienka založiť vlastný knižný festival vznikla počas stretnutí s Petrom Michalíkom, s ktorým sa poznal ešte z vysokoškolského prostredia. Obaja nezávisle od seba uvažovali o podujatí, ktoré by vytvorilo priestor menším vydavateľstvám. „Zistili sme, že máme rovnakú predstavu. Chceli sme založiť malý knižný festival. Na začiatku sme dali dokopy niekoľko stolov pre vydavateľstvá a pripravili jednoduchý program,“ spomína.
Z nenápadného podujatia postupne vyrástol Bratislavský knižný festival, ktorý patrí medzi významné knižné podujatia na Slovensku. Približne o dva roky neskôr vzniklo vydavateľstvo BRAK, ktoré si v roku 2025 pripomenulo desiate výročie. „Chýbali nám knihy, ktoré sme chceli vydať, ale nikto iný ich nevydával. Tak vzniklo naše vydavateľstvo,“ približuje.
Knihy vyberá aj na svetových veľtrhoch
BRAK vydáva pôvodnú slovenskú literatúru, prekladové diela, poéziu aj detské knihy. Pri výbere titulov zohráva úlohu osobný čitateľský zážitok, odporúčania prekladateľov i rukopisy, ktoré posielajú samotní autori. „Keď ma rukopis po niekoľkých stranách osloví, začnem sa ním vážnejšie zaoberať. Sú to projekty, ktoré radi podporíme,“ vysvetľuje.
Súčasťou jeho práce sú aj návštevy medzinárodných knižných veľtrhov. Pracovne sa dostal do Frankfurtu, Bologne, Prahy, Indie, Spojených arabských emirátov, na Taiwan či do Brazílie. Na podujatiach sa stretáva s literárnymi agentmi a zahraničnými vydavateľmi, ktorí predstavujú nové tituly. „Pravidelne chodíme do Frankfurtu, kde sa koná najväčší knižný veľtrh na svete. Stretávate sa tam s vydavateľmi, predstavujú vám knihy a potom sa rozhodujete, ktoré by stálo za to priniesť slovenským čitateľom.“
Spolupráca s Danom Majlingom ho spája s rodným Gemerom
Medzi autorov, ku ktorým má František Malík osobitný vzťah, patrí Dan Majling, rodák z Muránskej Dlhej Lúky pri Revúcej. Študoval na Evanjelickom gymnáziu v Tisovci a dnes pôsobí ako dramaturg Slovenského národného divadla. Obaja majú blízky vzťah k rodnému regiónu. „S Danom sme obaja zapálení lokálpatrioti. Veľmi radi spomíname, odkiaľ pochádzame. Na jeho knihy som nesmierne hrdý,“ zdôrazňuje Malík.
Osobitné miesto má Majlingov autorský komiks Zóna, ktorého dej sa odohráva na Gemeri, v Rimavskej Sobote aj v Londýne. „V komikse je pekne zobrazená aj Rimavská Sobota, dokonca z vtáčej perspektívy. Je to pre mňa veľmi milé prepojenie s domovom,“ približuje. Práve tento titul mu priniesol jednu z najzaujímavejších medzinárodných skúseností.
Komiks zo slovenského Gemera zaujal aj zahraničných producentov
Na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch sa Malík zúčastnil programu Book to Screen, ktorý prepája vydavateľov s filmovými producentmi. Zo širšieho výberu svetových vydavateľstiev dostalo možnosť predstaviť svoju knihu iba osem zástupcov. Medzi nimi bol aj zakladateľ BRAK-u. „Mal som šťastie, že vybrali aj mňa. Predstavovali sme knihy pred približne dvesto filmovými producentmi z celého sveta, ktorí mohli uvažovať o ich adaptácii na film alebo seriál,“ opisuje.
Jeho prezentácia vzbudila záujem aj v zahraničí vrátane Spojených štátov. „Mali sme dokonca videohovor, pri ktorom boli ľudia v New Yorku, Los Angeles, Bratislave a Dan Majling v Muránskej Dlhej Lúke. Rozprávali sme sa o možnosti filmového spracovania jeho komiksu.“ Komiks vyšiel aj v češtine a Malík verí, že raz by sa mohol dostať aj na filmové plátno. „Možno, ak Boh dá, z toho raz bude veľký film v Hollywoode. To by bolo perfektné,“ dodáva s úsmevom.
Do Rimavskej Soboty sa rád vracia
Napriek tomu, že väčšinu pracovného života trávi v Bratislave, na rodné mesto nezabúda. Spolupracuje s Tomášom Bálintom a podporuje miestne kultúrne iniciatívy. Do rimavskosobotskej knižnice sa snaží prinášať autorov zo svojho vydavateľstva a zúčastňuje sa aj na regionálnych kultúrnych podujatiach. „Snažím sa tam vracať a niečo do Rimavskej Soboty aj priniesť. Veľmi fandím ľuďom, ktorí tam organizujú kultúrne podujatia,“ hovorí.
Rád sa stretáva aj s bývalými spolužiakmi a priateľmi. „Keď ma niekto obviní z toho, že som Bratislavčan, veľmi rád mu poviem, že nie, ja som z Rimavskej Soboty.“
Prepojenie s regiónom sa odráža aj vo vydavateľských plánoch. Teší sa na pokračovanie komiksovej série Gemer od Dana Majlinga, ktorá je plánovaná ako trilógia. „Keď sa nám podarí vydať všetky tri diely, bude to projekt približne na desať rokov. Veľmi sa na to teším. A rovnako aj na ďalšiu Danovu knihu, ktorú pripravuje.“
Práca v kultúre sa nekončí po ôsmich hodinách
Vydavateľstvo a knižný festival predstavujú iba časť jeho pracovných aktivít. Spolu s kolegami prevádzkuje kultúrny priestor, organizuje ďalšie podujatia, zabezpečuje literárnu dramaturgiu festivalu Pohoda a podieľal sa aj na založení časopisu Kapitál. Venuje sa tiež literárnej súťaži Básne.
„Je toho naozaj veľa. Máme plný rok prakticky bez vydýchnutia. Ale viac sa desím predstavy, že by som sa ráno zobudil a nevedel, čo mám robiť,“ priznáva. Za jednu z najväčších výziev považuje súčasnú situáciu v kultúre, najmä jej financovanie a podporu. Podľa neho je dôležité zachovať rozmanitosť kultúrneho života. „Mám veľmi rád folklór aj národné tradície. Kultúra však nie je iba folklór. Je rozmanitá, žijeme v multikultúrnom priestore a navzájom sa ovplyvňujeme,“ vysvetľuje.
Náročné pracovné tempo zvláda aj vďaka podpore partnerky Mišky, ktorá vyštudovala scenáristiku a pracuje vo filmovej produkcii a distribúcii. „Ona je z podobného kultúrneho prostredia, takže tomu rozumie. Kultúra je u nás doma prirodzenou súčasťou života.“
Oddychuje pri športe, divadle a filme
Voľného času nemá nazvyš, no rád si zahrá tenis, stolný tenis alebo futbal. Práve kolektívne športy považuje za dobrý spôsob odreagovania. Pri spomienke na tenis sa vracia do detstva v Rimavskej Sobote. „Tenis som hrával už dávno, ešte s drevenou raketou, ktorú mi otec v Rimavskej Sobote vystrúhal,“ spomína.
Rád navštevuje divadelné predstavenia, kino, koncerty aj súčasné tanečné divadlo. Pri pohľade späť na študentské roky priznáva, že bol sebavedomý a nie vždy ochotný prijímať rady. „Mladšiemu ja by som asi poradil, aby občas viac počúval starších a skúsenejších ľudí. Ale myslím si, že by ma aj tak nepočúval,“ dodáva s humorom.
Knihy by mali ľudí spájať
Hoci mu počas rokov prešli rukami stovky kníh, jedinú, ktorú by odporučil každému človeku, vybrať nedokáže. „Nie som fanúšikom predstavy, že všetky odpovede nájdeme v jednej knihe. Myslím si, že na to potrebujeme čítať viac. Každého človeka môže zásadne ovplyvniť iná kniha,“ vysvetľuje.
Z produkcie vydavateľstva BRAK vyzdvihuje napríklad autobiografické dielo Eleny Lackovej Narodila som sa pod šťastnou hviezdou, ktoré približuje život rómskej autorky a jej cestu za vzdelaním. Podľa Malíka majú podobné knihy význam aj tým, že pomáhajú ľuďom lepšie pochopiť životné skúsenosti iných.
„Kultúra má búrať stereotypy, má nás približovať k sebe a povzbudzovať k spoločným univerzálnym hodnotám. Samozrejme, má prinášať aj zábavu, silné zážitky a niekedy nás môže aj znepokojiť,“ uzatvára František Malík.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív František Malik
