Rodená Kokavčanka Svetlana Lešková tento rok oslavuje jubileum a hoci má doma ani nie mesačné bábätko, s folklórom sa nelúči. Trojnásobná mamička hľadá spôsoby, ako sa naďalej zapájať do života súboru.
K folklóru sa dostala ešte ako dieťa. „Naši nie sú folkloristi, i keď majú radi ľudovú hudbu. Ja som ale začala tancovať v detskom folklórnom súbore. To viedla vtedy Vierka Brezinová,“ hovorí pre vobraze.sk Svetlana Lešková (40) . Zlom nastal na druhom stupni. „Asi v ôsmom ročníku prišiel Janko Blahuta robiť nábor do súboru a s pár chlapcami a dievčatami z našej triedy sme šli vyskúšať. Pamätám si, že ako 15-ročná som tancovala na tridsiatom výročí súboru. Potom ma to chytilo,“ povedala zanietená folkloristka. V súbore trávila všetok voľný čas. Neexistoval dôvod, kvôli ktorému by vynechala skúšku, alebo vystúpenie, či už bola v piatok, alebo v sobotu. „Či bola doma oslava, ja som bola na súbore. Keď nebol súbor, tak nebolo čo robiť,“ prezradila s úsmevom. Folklór ju pohltil celou svojou krásou. „Mňa chytil tanec, spev, tradície, ten kolektív. To je druhá rodina. Vzťahy boli úplne super. Dodnes som v kontakte so spolužiakmi, s ktorými sme boli v súbore.“
Spev síce miluje, no ako sama vraví, necíti sa ako speváčka. Práve preto inklinovala skôr k tancu. Vyštudovaná pedagogička ostala folklóru verná aj mimo Kokavy. „Chvíľu som skúšala tancovať v Bezanke v Bratislave, vtedy som stále tancovala aj v Kokavane ako najstaršia tanečníčka. Už to ale nebolo ono a bez mojej partie, tak som sa dala na šport. Aj do štúdia som dala všetko, tak šiel tanec stranou. Potom po návrate domov ma oslovil Janko Slovenčák, tak som sa na to dala a zase ma to chytilo,“ priznala členka Folklórneho súboru Kokavan z Kokavy nad Rimavicou.
V súbore pomáha pri nácvikoch, najmä dievčatám. „Ja sa väčšinou venujem dievčatám, chlapcov je pomenej. Dievčatá sú šikovné, aj keď musia makať,“ prezradila. Vidí v nich samu seba z čias, keď začínala. Mrzí ju však, že chýbajú starší tanečníci, ktorí by odovzdávali skúsenosti ďalej. „Škoda je, že chýba tá staršia generácia, tanečníci sa musia učiť staré choreografie úplne od nuly. Je to o to náročnejšie to nacvičiť,“ povedala.
S radosťou sleduje, ako sa dievčatá posúvajú. „Keď som videla to vystúpenie, tak som mala slzy v očiach, boli skvelé,“ priznala dojatá pri spomienke na vystúpenie pri príležitosti významného jubilea súboru. Práve na poslednom vystúpení už netancovala. „Výročie sme mali ôsmeho a sedemnásteho sa narodil syn. Už by to tancovanie s tým veľkým bruchom bolo náročné,“ dodáva.
Na festivale Koliesko v rodnej obci sa predstavila niekoľko krát v rôznych rolách. Vyskúšala si tanec, spev, ale aj moderovanie, či školu tanca.
Folklór je u nich doma aj rodinnou témou – aspoň z polovice. „Sedemročná Zuzka tancuje v súbore detskom, ale už ju zapájajú aj vo veľkom súbore. Teraz vo vianočnom vystúpení bude tiež,“ prezradila pyšná mama. Nie všetky jej deti však zdedili folklórne gény. Starší syn inklinuje skôr k športu a mladší zatiaľ trénuje hlasivky iba plačom. A manžel? „Manžel je športovec, volejbalista, horolezec, ale tanečný antitalent,“ povedala so smiechom. Spoznali sa práve, keď si dala pauzu od folklóru a začala hrávať volejbal.
Do súboru sa plánuje vrátiť, hoci zatiaľ pomaly. „Ja uvidím, ako sa mi podarí sa zapojiť, s malým dieťaťom, ale budem sa snažiť im pomáhať,“ povedala. Teraz prebiehajú najmä vianočné prípravy. „Tam ma netreba, to sa väčšinou spieva a veršuje, tancuje sa menej. Ale medzi sviatkami si asi pôjdem s nimi zaspievať nejakú tú koledu,“ prezradila. Súbor bude najbližšiw 28. decembra vystupovať v katolíckom kostole. Do budúcna by rada zapracovala na obnovení repertoáru a ponúkla milovníkom folklóru novšie tance. „Teraz sa snažíme vrátiť aj k tým starším tancom, čo sa nejaký čas netancovali. Ja mám rada folklór aj z Kokavy, Gemera, či Hronu. Pamätám si ešte, ako sme tancovali aj východ,“ vysvetľuje.
Svetlana Lešková pracovala v školstve trinásť rokov. „Od začiatku som učila na Detvianskej Hute, je to malá dedinská škola, tam ma to aj bavilo, ale išla som inou cestou. Učenie mám rada, ale nebavila ma tá byrokracia okolo toho,“ priznáva bývalá učiteľka, ktorá sa pred dvomi rokmi začala menovať pedikúre. „Ja som tvorivá duša, baví ma piecť, maľovať, vyrábať veci, a preto ma aj zlákala pedikúra,“ doplnila.
Hoci biológia a chémia boli jej odborom, dnes by možno volila inak. „Keby som si mala opäť vybrať, asi by som volila farmáciu, to by ma bavilo viac. Lieky, laboratórium, ale vtedy som nevedela, že niečo také existuje. Na škole sme v tej dobe nemali poradcov,“ povedala. Napriek tomu na učenie nezanevrela a svoje nadobudnuté skúsenosti využíva aj pri tréningoch s mladými tanečníkmi.
Šport hrá v jej živote tiež výraznú rolu. „Manžela som spoznala, keď som mala pauzu od folklóru a začala som sa venovať volejbalu,“ spomína. Turistika, horolezectvo, vyskúšala vraj takmer všetko. Rovnako sa k športu snažia viesť aj deti.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Svetlana Lešková
