Katarína Dominiková patrí k ľuďom, ktorí svoj život spojili so Základnou školou Dr. V. Clementisa v Tisovci doslova od detstva. Rodená Tisovčanka prešla jej chodbami najprv ako žiačka prvého ročníka hneď po otvorení školy, neskôr ako vychovávateľka, učiteľka, zástupkyňa a napokon riaditeľka.
K učiteľstvu to Katarínu Dominikovú ťahalo aj napriek tomu, že doma vzor nenašla. „Som prvá a zatiaľ jediná pedagogička v rodine. Ako to už býva, keď nemáte vzor v rodine, tak ho máte inde. Ja som mala inšpiratívnu pani učiteľku Zoru Kéryovú na základnej škole, ktorá učila slovenský jazyk. Ona bola moja veľká inšpirácia. A tak potom smerovali moje kroky,“ prezradila pre vobraze.sk Katarína Dominiková.
Ako dlhoročná študentka základnej umeleckej školy postupne zistila, že jej srdcu je najbližší prvý stupeň. „Ja som sa nad tým nezamýšľala, len sa mi zdalo, že moje skúsenosti najlepšie využijem v prvých ročníkoch. Zahŕňa to všetko, kreslenie, spievanie, písanie. A tie maličké deti vidíte, ako rastú pod rukami,“ doplnila dlhoročná pedagogička.
Ani ako riaditeľka nestratila kontakt s triedou. „Ešte aj teraz učím. Už iba štyri hodiny týždenne. Najradšej mám stále matematiku. Mám osobnú skúsenosť a preto chápem deti, ktoré k nej nemajú vzťah. Ale zároveň ich rada učím, že matematika nie je strašiak a bude v ich živote nejakou mierou stále,“ vysvetlila učiteľka, ktorá sa snaží mať empatický prístup k žiakom. Podľa vlastných slov sa vždy snaží pozerať na veci aj z iných uhlov pohľadov. „Deti ma naučili pozerať sa všetko aj z ich pohľadu,“ doplnila Dominiková. V škole sa preto snaží udržať atmosféru i prostredie, ktoré deti zaujme nie len na prvý dojem. „Školu máme farebnú, pomaľovanú obrázkami. Aby už ten prvý vstup bol že wau. Stále máme nejaké akcie, či výzvy. Teraz máme krásnu vianočnú výzdobu. Nasávame atmosféru Vianoc, a keď sa tešia deti, tešíme sa aj my,“ hovorí. Po nedávnych vianočných trhoch v Tisovci čaká školu už čoskoro vianočný program, ktorý bude tento rok na tému Sladké Vianoce.
Už desať rokov vedie Katarína Dominiková kolektív, na ktorý je hrdá. „Ja si myslím, že podporujem učiteľov vo všetkých nápadoch a že sa môžu na mňa spoľahnúť. Sme tvorivý, spolupracujúci kolektív, ktorý pracuje na sebe, na kvalite vzdelania. To považujem za základ dobrého fungovania školy,“ zdôraznila. Najväčšiu radosť jej robia úspechy žiakov. „Balzamom na dušu každého učiteľa je vidieť výsledky žiakov. Nech je cesta akokoľvek ťažká, ten výsledok je odmenou. Ako učiteľ ste v styku so svojou triedou, ako riaditeľka mám zodpovednosť za všetkých žiakov. Ale aj tá spätná väzba je potom iná,“ vysvetlila.
Po rokoch praxe prichádzajú aj s kuriózne situácie. „Už stretávam aj mojich žiakov, ktorí sú teraz rodičia. Niektoré deti aj volám menami ich rodičov, alebo súrodencov,“ hovorí so smiechom a dodáva, že niektorí žiaci sú dnes jej kolegovia. Ako spomenula, v škole platí zákaz mobilov, ale podľa riaditeľky je to pre dobro žiakov. „Deti sa majú socializovať a rozprávať. Oni to vnímajú inak,“ vysvetlila. K tomuto kroku pristúpili dávno predtým, ako to prikázal zákon. „A iste by chceli kratšie hodiny, dlhšie prázdniny a lepší výber v školskom bufete,“ smeje sa sympatická riaditeľka.
Hoci celý profesijný život patrí Domíková škole, hudba a pohyb ju sprevádzali odmalička. „Navštevovala som základnú umeleckú školu, rada som spievala a tancovala a rada mám hudbu celkovo,“ priznala. Vzťah k folklóru má veľmi osobný. „Blízka mi je hudba Janka Ambróza, na tej som vyrastala. To je hudba môjho detstva. Moja mama mi to spievala. Obdivujem jeho hlas, ale aj mi pripadá taký ľudský. Kam príde, tam donesie energiu,“ dodala. Folklóru sa osobne nevenovala i keď nejaký čas spievala v detskom zbore na základnej škole.
Športovala pre radosť, basketbal, volejbal či hádzanú a už od detstva sa prejavovala ako prirodzený líder. „Už na základnej škole som bola predseda triedy. Ale nenapadlo by ma, že by som to mohla dotiahnuť na riaditeľku,“ povedala.
Doma jej zázemie tvorí manžel, bývalý futbalový brankár, a dve deti, ktoré si našli vlastné cesty. „Manžel pracuje v chemickom priemysle. Naposledy hrával za Hnúšťu. Syn je strojár, dcéra ide teraz maturovať na pedagogickej škole, tak uvidíme, ako sa ďalej rozhodne,“ prezradila. Oddych nachádza najmä v hudbe, prírode a priateľoch. „Po náročnom dni sa rada stretávam s priateľmi ale rada trávim čas aj na záhrade, alebo idem na prechádzku. Prípadne si zahrám na klavíri. To je môj oddych,“ povedala Dominiková. Ku klavíru sa pritom vrátila po pauze. Znova objavuje čaro nôt.
V praxi ju budúci rok čaká výberové konanie. Terajšie funkčné obdobie končí. Podľa jej slov je administratívy od nevidím do nevidím a pracovný deň je dlhý a namáhavý, vždy sú tu žiaci. Najväčšia radosť je pre pedagogičku a riaditeľku spätná väzba od detí. „Keď viete, že sa do školy tešia, sami vymýšľajú akcie a potom počujete pochváli od rodičov na adresu školy, je to super. I keď niektorí rodičia občas zabúdajú, že sme na jednej lodi a máme spoločný cieľ. Nevieme, čo doba prinesie, ale spoločne by sme sa mali snažiť vychovať ľudí, ktorí sa nebudú báť robiť rozhodnutia, budú mať hodnoty a budú vedieť argumentovať,“ želá si Katarína Dominiková. Výzvou, ktorá čaká všetkých, nie len pedagógov je najmä technika, ktorá postupne vstupuje aj do bežných činností v živote. Úlohou aj školy je naučiť žiakov s technológiou nie len žiť, ale aj pracovať a ovládať ju. „Počítače môžu poskytnúť informácie a učiť miesto nás, ale nenahradia ten ľudský prístup učiteľov. Objatie, pohladenie, či povzbudenie, to veľakrát deti potrebujú,“ uzavrela.
Škola sa v posledných rokoch výrazne mení. Premenou prešlo nie len prostredie, ale snaha je i o neustálu modernizáciu „V poslednom čase sa v škole stále niečo prerába a to ocenia aj deti, aj rodičia. Teším sa aj z nápadov, s ktorými prichádzajú učitelia. My máme teraz veľa mladých a tvorivých učiteľov, čo nás teší, lebo sú inšpiráciou. Len nech im elán vydrží,“ nešetrila Dominiková pochvalami na kolegov. Práve vďaka spoločnej snahe majú v meste dlhodobo oporu. „Stále hovorím, že práca učiteľa je náročná a momentálne aj situácia v spoločnosti je komplikovaná. Preto také niečo ako v Tisovci máme, že si nás váži mesto, poslanci aj obyvatelia, tak to vnímame ako pochvalu,“ povedala. Cení si to najmä preto, že či už ide o mesto, miestnych podnikateľov, alebo o rodičov, vždy sa majú na koho obrátiť. Práve to je podľa riaditeľky najlepšia vizitka.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Katarína Dominiková
