Bývalá učiteľka, kultúrna pracovníčka a dlhoročná poslankyňa Eva Manicová formovala desaťročia spoločenský život v Tisovci – od školy cez folklór až po veľké mestské podujatia. Hoci sa narodila v Hnúšti a vyrastala v Hrnčiarskej Vsi, práve Tisovec sa stal miestom, kde zanechala najvýraznejšiu stopu.
„Vo svojich funkciách som vždy kládla dôraz na vzdelanosť a hrdosť na tisovskú históriu formovanú Daxnerovcami,“ hovorí pre vobraze.sk Eva Manicová (84), ktorá stála pri zrode prvého bilingválneho gymnázia, kde vyzdvihovala talentovaných študentov. Tisovec označuje za srdcovú záležitosť a domov, kde žije už 62 rokov.
Na svoje detstvo bývalá učiteľka spomína s úctou aj vďaka osobnostiam, ktoré sa viažu k jej rodnému kraju. Ako ďalej Manicová hovorí, patrí medzi ne historik a archivár Leon Sokolovský, ktorý spracoval dejiny Hrnčiarskej Vsi. Manicovú už v mladosti priťahovala príroda a turistika, pričom si obľúbila najmä Liptov, kde istý čas aj učila a začínala svoju pedagogickú dráhu. Študovala v Rimavskej Sobote a Lučenci, neskôr si vzdelanie doplnila na pedagogických inštitúciách v Martine a Prešove.
Do základnej školy v Tisovci nastúpila ako učiteľka 1. septembra 1964 a v školstve pôsobila 18 rokov a pod jej rukami prešli generácie žiakov. Medzi nimi bola aj známa moderátorka a glosátorka Elena Vacvalová. Ako Manicová spomína, spoločne dosiahli úspech aj na Sládkovičovej Radvani, kde získali druhé miesto v prednese prózy.
Po rokoch v školstve sa Manicová naplno venovala kultúre. Ďalších 18 rokov stála na čele kultúrneho strediska v Tisovci. Označila to za zlatú éru tisovského amfiteátra na Štavici, kde vítala najväčšie hviezdy vtedajšej česko-slovenskej scény. Do „zoznamu“ podľa jej slov chýbali už len hviezdy ako Karel Gott, Helena Vondráčková či Valdemar Matuška.
Manicovej prínos však nebol len o „veľkých menách“, ale najmä o vytváraní priestoru pre miestnych. „Pripravila som len podmienky a čo sa práce týkalo, to už bola robota iných, tvorivých ľudí,“ hovorí skromne o období, kedy pod jej rukami rozkvitalo bábkové divadlo pod vedením Jolky Kuchtovej či ochotnícke súbory pod taktovkou Jaroslava a Mariána Lackovcov. Jej srdcovou záležitosťou bolo aj divadlo a mala veľkú zásluhu pri oživení divadelného života v meste nielen obnovením činnosti Divadelného súboru Daxner ale i vytvorením prehliadky regionálnych divadelných súborov ako Lojkov Tisovec.
Stála pri vzniku Folklórnej skupiny Tisovec a Detského folklórneho súboru Čížiček, ktorý založila jej dcéra, choreografka a zároveň pedagóg ľudového tanca, Silvia Remperová. Počas svojho pôsobenia podporovala Dychovú hudbu Hradovanka, Festival dychových hudieb Gemera-Malohontu, ako aj Mužský spevokol doktora Sama Daxnera a stála pri založení tradície prehliadky speváckych zborov – Daxnerov Tisovec.
Tri volebné obdobia bola poslankyňou mestského zastupiteľstva v Tisovci, bola aj predsedníčkou Komisie kultúry, školstva, mládeže a športu i viceprimátorkou mesta Tisovec. Dvakrát získala cenu dvoch primátorov za zásluhy o rozvoj mesta. „Mojím hlavným a veľmi dôležitým záujmom bolo dať priestor všetkým zaujímavým talentom, ktorí mali záujem sa niečím prezentovať. Ona sama hovorí, že jej najväčším úspechom bola možnosť samorealizácie a to, že mohla v živote robiť to, čo ju v živote skutočne bavilo,“ zdôraznila.
Zaujímavým momentom je jej prepojenie s básnikom Jánom Bottom, s ktorým majú podľa Manicovej spoločné rodné priezvisko a rodisko svojich predkov Gajdáčovcov. V Tisovci sa Eva Manicová vydala, vychovala dve šikovné deti a dnes sa teší z dospelých vnúčat a pravnúčat. Jej syn Ľuboš Manica, je známy ako podnikateľ, majiteľ tradičnej bryndziarne a bol dlhoročný organizátor motoristického podujatia Off Road 4×4 Tisovec.
Táto energická dôchodkyňa je dodnes známa svojimi medovníkmi podľa receptu od „tety Koperovej“, ktorých umenie ocenil aj pán Štefan Markuš na veľvyslanectve v Maďarsku. Jej medovníkové srdiečko na výstave v Budapešti získalo prvé miesto a potom ako suveníry cestovali do celého sveta. Srdcia a oči ľudí tak potešili v Japonsku, Kanade, Amerike, Afrike a v Austrálii. Medovníčky najrôznejších tvarov, farieb a výzdob však prezentovala aj na takmer každom väčšom podujatí v regióne Gemer – Malohont. Pečenie medovníkov sa tak pre ňu stalo na dlhé roky relaxom.
Dnes si Eva Manicová užíva zaslúžený oddych pri obľúbených seriáloch a ako podotkla, teší sa z napredovania mesta. Ocenila zároveň vďaku mesta za jej výnimočný prínos k rozvoju kultúrneho života, jej schopnosť spojiť komunitu a vytvoriť hodnotné a inšpiratívne podujatia, ktoré obohatili život v meste a posilnili jeho kultúrnu povesť.
Zdroj: vobraze.sk, foto: Milan Slabej
