Spevák, dídžej a podnikateľ Erik Aresta z Rimavskej Soboty sa v 90. rokoch preslávil
účinkovaním v populárnej hudobnej skupine Maduar a neskôr tvoril hudobnú dvojicu s Barbarou Haščákovou ako MC Erik a Barbara. Erik Aresta je dnes už ženatý a spolu s manželkou Veronikou sa teší z dcérky Ely, s ktorými žije v Prahe. Tento piatok sa Erik na chvíľu objavil v Rimavskej Sobote na oldies party v klube Montego a cestou do Rimavskej Soboty nám porozprával o svojej práci, rodine či plánoch do budúcnosti.
Čo by si odpovedal na bežnú otázku od známeho na ulici o tom, ako sa máš? Ako sa má v týchto časoch Erik Aresta?
Erik Aresta sa má stále dobre, lebo to tak má nastavené v hlave. Mám rodinu, mám dve práce, ktoré ma bavia. Som spokojný a vďačný za to.
Kedy si bol naposledy v Rimavskej Sobote, ako často sem chodíš a máš tu ešte kamarátov, s ktorými si pravidelne v kontakte?
Priznám sa, že si úplne presne nepamätám, kedy naposledy som bol v Rimavskej Sobote. Myslím si, že to bolo niekedy pred covidom, lebo mám pocit, že som sa hrozne dlho nevidel s rodinkou. Mám tu bratranca, sesternicu a tetu. No a, samozrejme, mám tu spolužiakov z gymnázia, s ktorými, keď som v Rimavskej aspoň na dva-tri dni, si vždy zavoláme a niekde sa stretneme.
Prezraď aj niečo zo súkromia. „Vygúglil“ som si, že si sa v roku 2018 oženil a aj sa ti narodila dcérka. Gratulujeme.
Áno, v 2018 som sa oženil a v decembri 2019 sa nám narodila dcérka Ela. Má už zhruba rok aj osem mesiacov a už začína rozprávať. No bude to ešte veselé, lebo keď bude mať tak podrezaný jazyk ako jej tato, tak sa mám na čo tešiť.
Trochu z témy covid. Ako si trávil obdobie karantény?
Obdobie karantény som trávil najprv starostlivosťou o dcérku, keďže mne zakázali de facto robiť kompletne všetko a čo sa týka práce, išiel som na nulu. S manželkou sme sa teda dohodli, keďže
robí v štátnej sfére a ona mohla pracovať, že si to prehodíme a ja som zostal s malou doma.
Vedeli sme, že to nie je dlhodobo prijateľná záležitosť, tak sme rozmýšľali, čo ďalej vymyslieť amanželka dostala úžasný nápad. Moja sestra, ktorá študovala textilku, ma naučila šiť a ja som nám pred tromi rokmi ušil tienenie na pergolu. Veronika teda navrhla, či to nebudeme robiť ako
normálne. Posadili sme sa k tomu, domysleli všetky veci, kamarát nám spravil webovky.
Neuveriteľne sa to uchytilo, a tak ma to strašne baví, že si dovolím povedať, že mám nový zmysel života. Nie, že by som zanevrel na hudbu, ale momentálne ma strašne baví, že sa živím rukami.
Prekazila ti nejaké umelecké plány?
Mal som určité plány, pretože okrem Ivanky (Poláčkovej pozn. red.) som začal spolupracovať s ďalšou úžasnou speváčkou z Bratislavy Zuzkou Šťastnou. Chcel som trošičku rozšíriť svoje fungovanie,
rozmýšľal som aj nad novými songami, no ako uzavreli kluby a koncerty, tak tým pádom mi to trochu zrazilo to moje nadšenie. Mohol som tento čas využiť na tvorbu nejakých pesničiek a mať
ich akoby v zálohe, no priznám sa, že ja takýto úplne nie som. Radšej si nájdem niečo iné, čo môžem v tej chvíli robiť, čo sa aj stalo, s tým, že na pesničky sa vrhnem potom, keď to bude mať pre mňa zmysel.
Čo ťa toto obdobie naučilo, čo ti vzalo, a čo naopak dodalo?
Toto obdobie mi vzalo úspory. Živil som sa dídžejovaním a spievaním a de facto som zostal bez akéhokoľvek príjmu. Tu v Čechách boli síce nejaké kompenzácie pre živnostníkov, no tie boli strašne malé a nestačilo to na nejaké mesačné poplatky. Vedel som, že spievanie a dídžejovanie nepôjde donekonečna a že potrebujem niečo urobiť so svojím životom, ale furt som bol pohodlný, aby som si našiel niečo iné a niečo nové vymyslel. Čiže ma covid, aj keď je to strašná vec, prinútil urobiť si poriadok v živote.
Rád si prijal pozvanie na diskotéku do Montega? Ako si spomínaš na svoje mládežnícke obdobie diskoték v Rimavskej Sobote?
Spomínam si na veľa vecí. Jednou z nich je klub mladých pod budovou múzea, kde sme sa ešte chodili zabávať k Táničke Koniarovej. A približne v deväťdesiatom roku sme spolu s kamarátkou Andreou Kopčákovou, ktorú všetci poznajú ako Žofka, začali ako dídžeji obchádzať dediny okolo Rimavskej Soboty, kde sme hrávali na diskotékach. Neskôr sme si prenajali veľkú sálu v Dome osvety, kde sme organizovali diskotéky. Boli to pekné časy.
Nie je ti ľúto, že tak málo času stráviš v Rimavskej Sobote?
Je mi to ľúto, ale som veľmi vyťažený hlavne mojou novou prácou. Tento víkend som mal už plný. Dnes večer mám ešte vystúpenie v Galante, kde budem aj chvíľu dídžejovať a zajtra mám dlhodobo dohodnuté vystúpenie v Karvinej. Do toho sa mi ozval kolega dídžej z Montega, či by som neprišiel urobiť oldies party aj s rádiom, čiže sme to tam takto napchali, no upozornil som ho, že budem vedieť prísť až v noci. Nenaprogramoval som si to dobrovoľne. Samozrejme, že by som rád prišiel na dlhšie, ale keď prišlo pozvanie, ja prídem rád aj za takýchto stiesnených časových okolností. Každopádne chcem prísť do Rimavskej Soboty aj na dlhšie, lebo dcérka už má viac ako rok a pol a sobotská rodinka ju ešte poriadne nevidela.
Ako si spomínaš na začiatky s Maduarom, ktorý vo veľkom oslavuje 35 rokov od založenia?
Na začiatky s Maduarom mám veľmi krásne spomienky. Prišiel som k nim niekedy v roku 1988, vtedy sme ešte hrali živú hudbu. V deväťdesiatom roku som z Maduaru odišiel, lebo som tam nevidel nejaký progres a nemal som pocit, že by sme dokázali niečo vážnejšie dosiahnuť a presadiť sa. Niekedy v tom období som bol na dídžejských majstrovstvách v Martine a tam ma to úplne očarilo. Takže ma z lákalo dídžejovanie a dostal som sa do bližšieho kontaktu s tanečnou hudbou. Ten vzťah k diskotékovej hudbe som potom vlastne mohol zrealizovať, keď som sa dozvedel, že chalani z Maduaru v deväťdesiatom druhom kúpili počítač a dali sa na počítačovú hudbu. Tak som sa vrátil k Maduaru. Vtedy vznikli hity Do It, I Feel God či Anjel. Je ale pravda, že songy ešte nemali tú finálnu podobu, len sme tak nejak tušili, že by to chcelo možno ženský hlas, čo sa stalo až v deväťdesiatom štvrtom roku, keď sme stretli Barbaru Haščákovú v košickom rádiu.
Aké máš plány do budúcna?
Chcel by som pokračovať v mojom novom podnikaní, o ktorom som hovoril a nejakým
spôsobom ho rozvinúť. Samozrejme, na muziku nechcem v žiadnom prípade zanevrieť, a pokiaľ bude možné, rád by som sa naďalej venoval ako dídžejingu, tak aj spievaniu. Hlavná vec je ale pre mňa zdravá a spokojná rodinka.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album E. Arestu