Ľuboslava Porubovičová z Tomášoviec patrí k najvýraznejším osobnostiam špeciálnej pedagogiky v regióne. Celý svoj profesijný život venovala deťom, ktoré potrebujú individuálny prístup, či už pre sluchové postihnutie, narušenú komunikačnú schopnosť, vývinové poruchy učenia alebo autizmus. Podieľala sa na pomoci pre stovky rodín a jej odborné postupy výrazne ovplyvnili špeciálne školstvo v Lučenci aj širšom okolí.
Ako dieťa ju zaujalo, keď po meste videla skupinky detí komunikujúcich s učiteľkou netradičným spôsobom. „Boli istým spôsobom iné a dorozumievali sa za pomoci posunkového jazyka. Tam som vnímala, že takéto niečo existuje a možno som chcela o špecifikách tohto zdravotného postihnutia a fungovania týchto ľudí vedieť viac,“ hovorí pre vobraze.sk Ľuboslava Porubovičová. Počas štúdia na Gymnáziu B. S. Timravy v Lučenci ju zaujalo práve učiteľstvo pre žiakov vyžadujúcich osobitnú starostlivosť. Rozhodujúci impulz podľa nej prišiel vo chvíli, keď objavila logopédiu a svet detí s poruchami komunikácie. Pokračovala preto na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. „Keďže v Lučenci existovala silná tradícia školy pre žiakov so sluchovým postihnutím, zvolila som si aprobáciu surdopédie – pedagogiku sluchovo postihnutých,“ vysvetlila s tým, že slovenčina a biológia ju bavili, no predstava klasickej učiteľky ju nelákala.
Po štúdiu sa vrátila do regiónu Novohradu s túžbou pracovať ako logopedička. Miesto v nemocnici však bolo obsadené, a tak nastúpila do školy pre sluchovo postihnutých. „A som za to veľmi vďačná. Zapadla som tam a úplne som sa v tej práci našla.“ Kolektív pedagógov a aj moje prvé odborné kroky viedol významný odborník, riaditeľ školy Ondrej Matuška. „Bol to človek európskeho formátu. Mala som šťastie, že som sa učila od neho. Keď mal šesťdesiatku, musel podľa vtedajšieho zákona z pozície odísť,“ spomína Porubovičová, ktorá po jeho odchode prebrala vedenie školy. Spomína, že bola síce veľmi mladá, ale o to odhodlanejšia. Na tejto pozícii zotrvala 21 rokov. Počas tohto obdobia sa teší najmä z toho, že špeciálno-pedagogická poradňa rozšírila činnosť o logopedickú poradňu a škola začala flexibilne reagovať na meniace sa potreby detí aj trend inklúzie. „Chceli sme byť najlepší pre deti, zachytiť nové trendy a odborné postupy.“
Popri tom desať rokov učila ako externá pedagogička na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Výskumne sa venovala aj osvojovaniu čitateľských zručností u detí so sluchovým postihnutím pod vedením známej profesorky Dariny Tarcsiovej. „Čo som získala, chcem v regióne aj uplatniť,“ hovorí Porubovičová. Spomína aj na prípady detí a rodičov, ktorí preukázali obrovskú obetavosť. „Je to pre mňa záväzok. Títo rodičia si zaslúžia viac,“ zdôrazňuje.
Rastúce potreby rodín ju priviedli k myšlienke založiť súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva. V roku 2017 na vlastnú žiadosť zo ZŠ pre žiakov so sluchovým postihnutím a pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou odišla a od vtedy pracuje v súkromnom centre poradenstva a prevencie. Po zmene legislatívy bolo pred dvomi rokmi súkromné centrum rozdelené: v Poltári vzniklo centrum so špecializáciou na autizmus (s celoslovenskou pôsobnosťou) a v Lučenci centrum pre všetky deti, žiakov a študentov, s akýmikoľvek potrebami, vzhľadom na zloženie odborných zamestnancov pomáha najmä klientom s poruchami učenia a narušenou komunikačnou schopnosťou. Ako poznamenala, ich služby využívajú rodiny z celého južného Slovenska, z Lučenca, Rimavskej Soboty, Poltára, ale aj zo vzdialenejších okresov.
Porubovičová upozorňuje, že poruchy učenia nie sú „nepozornosť“ ani lenivosť. „Sú vrodené, geneticky podmienené a dajú sa odhaliť už krátko pred vstupom dieťaťa do školy. Keď majú obaja rodičia dyslexiu, je sedemdesiatpercentná pravdepodobnosť, že ju bude mať aj dieťa,“ vysvetľuje. Preto je kľúčové začať s intervenciou čo najskôr. Podľa nej existujú vedecky overené metódy diagnostiky, ktoré pomáhajú správne nastaviť vzdelávaciu cestu detí. „Som veľmi prísna na to, aby boli postupy overené, preskúmané a odborne správne,“ hovorí.
Priznáva, že práca je náročná aj emočne. Veľkou oporou je pre ňu manžel, taktiež špeciálny pedagóg. „Zaslúžil sa o to, že sa v špeciálnej škole zriadilo osobitné oddelenie pre žiakov s viacnásobným postihnutím aj pre žiakov s autizmom s mentálnym postihnutím. Je to pre mňa ukľudňujúce, že doma nemusím zdĺhavo vysvetľovať, čo mám za problém. Stačí povedať jedno slovo a rozumieme si.“ Ich syn sa síce vydal iným smerom, no synovec je logopéd.
Každodenné úspechy aj úsmevné situácie
Medzi najväčšie radosti Porubovičovej patrí, keď sa dieťa vďaka správnej diagnóze posunie dopredu, zvládne strednú školu alebo sa dokáže začleniť medzi rovesníkov. „Sú to zlomové momenty, ktoré povzbudia rodinu aj nás.“ Stretáva aj svojich bývalých žiakov. „Niektorí sa stali pedagógmi. Dokonca mojimi kolegami. To je pre mňa veľmi silné.“
Popri náročnej práci zažívajú aj úsmevné situácie, najmä keď deti s autizmom chápu veci doslovne. „Oni často nepochopia iróniu či prenesený význam, a tak vznikajú aj vtipné príhody. Povedala som: ‘Hoď mi to tam.’ A dieťa to hodilo cez celú miestnosť,“ smeje sa. Učíme sa každý deň. Deti nám pripomínajú, aby sme boli zrozumiteľní a jednoznační.“
Internet je podľa nej plný nevedeckých metód a zázračných „terapií“. „Rodičia sa boja a chytajú sa čohokoľvek. Je dôležité ísť za odborníkom a nenechať sa zlákať drahými, neoverenými postupmi.“ Základom úspechu je podľa nej tímová práca pedagógov, špeciálnych pedagógov, psychológov a rodičov.
Pred niekoľkými mesiacmi jej poslanci mestského zastupiteľstva v Lučenci udelili Cenu mesta. Ocenenie prijala s pokorou. „Veľmi ma to prekvapilo a potešilo. Ľudia často považujú za samozrejmosť to, čo majú doma. A naše centrá nie sú samozrejmosť. Som rada, že si to mesto všimlo,“ povedala.
Porubovičová povzbudzuje aj budúcich špeciálnych pedagógov. „Nebojte sa toho. Je to povolanie, ktoré umelá inteligencia nenahradí. Dieťa musíte vnímať všetkými zmyslami a to vie iba človek.“ Vo voľnom čase rada číta, vzdeláva sa, cestuje a spoznáva nové kultúry. Najradšej však hovorí o tom, čo ju najviac napĺňa: pomáhať deťom a rodinám, ktoré to potrebujú.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Ľuboslava Porubovičová
