Janka Jendralová (40) z obce Rimavská Baňa má medzi ženami netradičné povolanie techničky. Počas svojej jazdy životom si vyskúšala rôzne profesie, ktoré sú pre ženu menej typické. Pracovala v armáde a je vodičkou z povolania. Učarovali jej mohutné vozidlá, do ktorých celé roky s chuťou nasadá. Tvrdí o sebe, že je dobrou šoférkou a neraz pomohla kolegovi v práci s cúvaním.
Po skončení strednej odbornej školy v Rimavskej Sobote pracovala ako vodič vnútropodnikového závodu pivovaru Gemer. Robila tam tri roky na vysokozdvižnom vozíku. Ako spomenula, práca ju bavila a získala tu cenné skúsenosti. Prevážala balenia piva z výroby do skladu a potom ich nakladala na kamión. „Muselo to byť v správnom počte a dobre rozložené na nápravy, aby nedošlo cestou k poškodeniu. Kamióny z nášho krásneho Gemera vtedy chodili na dlhé cesty, aj do zahraničia. Niekedy sa toho veľa vyvážalo a teraz sa pozeráme len na kopu ruín po pivovare,“ smutne podotkla s odstupom času. Cítila však, že by chcela byť ľuďom viac nápomocná, a tak si podala žiadosť do armády.
Slúžila pri chemickom prápore v Rimavskej Sobote. Aj tu našla uplatnenie, ako šoférka špeciálneho motorového vozidla ARS-12M PV3S. „Bol to odmorovací stroj na dezinfekciu, deaktiváciu či dekontaminácieu povrchov objektov. Na prápore nás bolo asi osem žien, keď sme sa presťahovali do Rožňavy, tak tam nás už bolo okolo tridsať. Čím ďalej je viac žien v týchto mužských profesiách,“ skonštatovala Jendralová, ktorá dosiahla hodnosť slobodník. V práci profesionálnej vojačky sa však nenašla, a tak jej kroky smerovali opäť k nákladným autám a kamiónom.
Istý čas pracovala aj ako špeditérka. Janka má zjazdené cesty nielen po Slovensku, ale aj v zahraničí. Jej jazdy na pár rokov prerušila materská dovolenka, počas ktorej si urobila vodičský preukaz na autobus. Ako praktická žena skĺbila príjemné s užitočným a počas jázd autobusom ju sprevádzal aj jej mladší syn. „On sám na toto obdobie rád spomína. Boli chvíle, kedy sa do starostlivosti o malého pasažiera s úsmevom zapojili aj samotní cestujúci, kým jeho mamina šoférovala autobus. Keď bolo treba, tak som môjho drobca prebaľovala aj na zastávke, spolu sme jazdili. Sú to celkom fajn spomienky, niekedy boli aj ťahšie obdobia, ale oni na to radi spomínajú,“ dodala. Janka jazdila pravidelné vnútroštátne linky (Rimavská Sobota – Bratislava) a neskôr sa k nim pridali aj zahraničné zájazdy. V rámci nich má pekné spomienky napríklad na Čiernu Horu, ktorú navštívila s folkloristami z Klenovca, Kokavy a Trebeľoviec. Pri svojej práci sa stretáva s prevažne pozitívnymi reakciami od cestujúcich. Samozrejme našli sa aj takí, ktorí si k nej odmietli nasadnúť práve preto, že je žena.
Počas svojej šoférskej praxe má aj menej príjemné zážitky, ktoré ju ako skúsenú šoférku priviedli do úzkych. Jeden takýto prípad má ešte v čerstvej pamäti, keď v máji tohto roku šoférovala zájazd do Čiech na Šumavu. Tamojšie cesty označila za cyklotrasy, kvôli ich primalým rozmerom. Jendralová jazdí bezpečne a bez nehôd. Občasné poruchy na vozidlách sú už akousi prirodzenou súčasťou tohto povolania a neobchádzajú ani autobusárku.
,,Čo sa berie, to sa derie, to sa aj pokazí. Poruchy na autobuse boli, niektoré sa podarilo odstrániť na mieste, niektoré však potrebovali odbornejšiu a rozsiahlejšiu opravu, “ dodáva Jendralovká. Najlepší pocit má, keď vypne motor, jej pasažieri sú v cieli spokojní a v poriadku. Jej prvým autobusom bola Scania a mala prezývku Barborka.
Popri všetkých povolaniach, ktorými si stihla prejsť, sa najviac našla ako vodička autobusu. ,,To ma najviac baví a toho sa nevzdám. Jazdím, aby som nevyšla z cviku, aby som bola s ľuďmi,“ hovorí Janka. Preto to robí aj popri terajšej práci na STK MT Control v Rimavskej Sobote, kde pracuje už vyše troch rokov ako technička. Podľa stanovených noriem kontroluje autá na technickej aj emisnej kontrole. Ako spomenula, vodiči sa trochu polepšili medzi rokmi čo sa týka starostlivosti o vozidlo. „Možno je to vyspelosťou vodiča, alebo aj techniky auta samotného. Niekedy si ľudia autá opravovali sami doma na kolene, ale teraz sa to už velmi nedá. Aj keď stále sa nájdu majstri, ale väčšinou autá už nosia do servisu. Tá práca je už potom lepšia, precíznejšia, odbornejšia a so zárukou. Nehovorím, že teraz sú autá lepšie, ale o milimeter sú lepšie ako niekedy,“ najviac jej sedia autá okolo noriem Euro 4. Menej rada má veterány, ako aj najnovšie autá plné elektroniky.
Najradšej má ročníky áut 2000 až 2010. „Keď do neho sadnem, tak ešte cítim, že ide po ceste aj motor vrčí,“ podotkla s úsmevom.
Janka má okrem šoférovania vzťah aj k pečeniu. Rada pečie zákusky, koláče a torty, ktoré rada rozdáva priateľom. Kedysi mala tajný sen, a tým bola cukráreň. Ten jej však podľa jej slov bohužiaľ nevyšiel. ,,Keď žena pracuje v takejto mužskej profesii, tak potrebuje robiť aj niečo ženské. Treba to vyrovnať,“ poznamenala Jendralová.
