Honosné sídlo Coburgovcov ako zážitkové ubytovanie

Coburgovsky kaštieľ Jelšava

Kaštieľ Coburgovcov patrí medzi dominanty mesta Jelšava a zároveň medzi významné pamiatky na Gemeri. História kaštieľa v štýle francúzskeho klasicizmu siaha až do 17. storočia.  Prešiel prestavbami, sídlilo v ňom niekoľko rôznych inštitúcií.  Nakoniec prestal byť využívaný, čo sa podpísalo aj na jeho postupne sa zhoršujúcom stave.  Vďaka mestu Jelšava a ľuďom, ktorým osud kaštieľa nebol ľahostajný, vstáva od roku 2015 ako Fénix z popola.

Obnova vďaka nezamestnaným

Do roku 2015 bol kaštieľ v dezolátnom stave, až kým nezačala samospráva s jeho postupnou obnovou. V počiatkoch využili národný projekt „Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva,“  prostredníctvom ktorého mali byť zabezpečené základné záchranné práce ako napríklad zastrešenie, statika či odvodnenie objektu. Tieto  práce, ktoré boli vykonané v pomerne krátkom čase, umožnili dostať pamiatku do takého stavu, aby ju bolo možné prezentovať verejnosti. Od augusta 2021 sa v priestoroch reprezentačnej sály hlavného krídla pamiatky konala otváracia konferencia k realizovanému projektu. Kaštieľ privítal návštevníkov zo širokého okolia svojim bohatým kultúrnym programom a začali sa usporadúvať rôzne kultúrno-spoločenské podujatia. Zároveň mali návštevníci možnosť po dohode prezrieť si proces obnovy prostredníctvom komentovanej prehliadky.

Zážitkové ubytovanie

Obnova kaštieľa bola možná aj vďaka menším grantom či podpore zo strany štátu. Prelomový bol rok 2020, kedy sa podarilo  naviazať spoluprácu s Občianskym združením Čierne diery. V časti kaštieľa začalo s prípravou zážitkového ubytovania v presklených unimobunkách. Samozrejme, nejedná sa o luxusné ubytovanie, ale o jedinečnú formu ubytovania, akú inde nenájdete. „Pandemická situácia spôsobila omeškanie niektorých prác, ale, našťastie, to nie je žiadny veľký problém, keďže projekt financujeme sami z činnosti nášho združenia. Ak všetko pôjde dobre, tak na jar dokončíme osádzanie dizajnových buniek v kaštieli, aby sme následne mohli otvoriť pre verejnosť“, uviedol pre vobraze.sk Martin Lipták, člen združenia Čierne diery. V tom istom roku boli pre kaštieľ získané aj finančné prostriedky z Nórskych fondov, čo bol pravdepodobne najvýznamnejší počin pre kaštieľ.  Hlavnou myšlienkou celého projektu je vytvorenie historicko-remeselného, kultúrno-kreatívneho a ekologického centra Gemera. Na jeho obnovu bolo  vyčlenených približne jeden milión eur.

Pre komplexnú obnovu severozápadného krídla z tzv. Nórskych fondov v roku 2021 prebiehalo verejné obstarávanie na výber generálneho dodávateľa stavebných prác. „Po niekoľkomesačnej kontrole verejného obstarávania (september 2021 až január 2022) sme dostali z MIRRI SR správu s kladným výsledkom. Následne sme kontaktovali víťaza verejného obstarávania a v pondelok 7.2. tohto roka som s konateľom tejto  spoločnosti podpísal zmluvu o dielo. Do 10 dní od podpisu má podľa zmluvy firma prevziať stavenisko a začne plniť časový harmonogram stavby,“ uviedol pre vobraze.sk primátor mesta Jelšava Milan Kolesár. Stavba má byť ukončená do 15 mesiacov.

Coburgovsky kaštieľ Jelšava

Severozápadné krídlo kaštieľa by malo byť využívané pre rôzne ciele. Pre turistov tam pribudne turistické informačné centrum, ale aj kaviareň či remeselnícke dielne. Na poschodí bude miestnosť určená na semináre. Všetky stavebné práce by mali byť ukončené v roku 2024.

V juhozápadnom krídle sa vlani pred výmenou krytiny obnovili komíny, z toho jeden zo začiatku 17. storočia. Po tejto realizácií bude obnovených už 75% plochy strechy. „Za finančnú podporu pri obnove strechy a iných zásahoch od roku 2015 ďakujeme aj Ministerstvu kultúry SR a SMZ Jelšava a.s.,“ doplnil Kolesár.

Archeologický výskum

Archeologický výskum, ktorý bol súčasťou prác napojenia objektu na inžinierske siete, prebehol v roku 2020 a priniesol zaujímavé zistenia. Výskum vykonala súkromná archeologická spoločnosť Midland Adventure. Archeológovia potvrdili, že kaštieľ bol postavený v 17. storočí a prestavaný v 18. storočí. Okrem objavených zvyškov opevnenia boli zistené  aj základy starších meštianskych domov z prvej polovice 16. storočia, ktoré tu predtým stáli. Najstaršie vrstvy pod kaštieľom boli datované na základe keramiky do prvej polovice 15. storočia, čo značí najstaršiu stavebnú aktivitu na mieste súčasného kaštieľa.

Jelšava ako centrum baníctva

Prvé písomné zmienky o Jelšave ako osade súvisia s hradom Jelšava (castrum de Illswa) a pochádzajú z  12. storočia.  Postupom času sa Jelšava premenila na kráľovskú osadu s rozvinutým baníctvom železnej rudy. O jej rozvoj sa podpísali aj dva rody, a to Koháryovci a Coburgovci.

Výstavba Coburgovského kaštieľa

Po ničivom požiari v roku 1795 sa začalo s výstavbou kaštieľa Koháryovcov medzi rokmi  1796-1801. Kaštieľ predstavoval trojpodlažnú, štvorkrídlovú budovu s centrálnym nádvorím, sprístupneným prejazdným vstupným portálom z námestia. Bol pristavený k staršej renesančnej stavbe.  V roku 1826 prešla Jelšava do vlastníctva Ferdinanda Coburga, ktorý zriadil v Jelšave riaditeľstvo Coburgovských lesov. Pre tieto účely využil kaštieľ. V 2. štvrtine 19. storočia až do roku 1926 sa stal kaštieľ sídlom Riaditeľstva lesov Koháry-Coburg, po zoštátnení lesov v rokoch 1928-1934 tu sídlilo Riaditeľstvo štátnych lesov a majetkov.

Kaštieľ v povojnovom období

V povojnovom období prešiel kaštieľ stavebnými úpravami pre potreby výchovno-vzdelávacie. V roku 1946 -1951 bola v kaštieli umiestnená Štátna horárska škola, neskôr Poľnohospodárska učňovská škola a Poľnohospodárske odborné učilište. Kaštieľ bol využívaný ešte v 70. rokoch. Následne ostal nevyužitý a postupne strácal na hodnote. Veľké škody boli spôsobené už počas pretvorenia kaštieľa na učilište, ďalšie spôsobila voda, ktorá pretekala do kaštieľa cez narušenú krytinu. Tým došlo k destabilizácii mnohých prvkov,  prepadli sa viaceré poškodené klenby a stropy. Došlo aj k odcudzeniu mnohých prvkov v interiéri. Jeho budúcnosť bola neistá až do spomínaného roku 2015, kedy sa začalo s jeho postupnou rekonštrukciou, ktorá aktuálne prebieha.

Zdroj: Romana Ulická, Mesto Jelšava, foto: Vlado Eliáš