V obci Rimavské Zalužany vynovili vápennú pec ako technickú pamiatku z čias zabudnutej histórie. Má ísť o regionálnu atrakciu a nachádza sa v časti Príboj – Vápenica, za železničnou traťou. Pri turisticky nenáročnom chodníku SNP môže byť spestrením pre návštevníkov a turistov. V lokalite prebiehal archeologický výskum, ktorý realizoval Alexander Botoš z Gemersko-malohontského múzea.
„Z typologického hľadiska odkryté pece predstavujú jednokomorový typ šachtovitej pece s kúreniskom kruhovitého tvaru a vykurovacím kanálom,“ priblížil pre vobraze.sk archeológ Alexander Botoš. Pece podľa jeho slov pochádzajú pravdepodobne z 19. storočia. „Mimoriadne hodnotná informácia je zaznamenaná v Topografickom popise Malohontu z roku 1802, ktorý uvádza, že obyvatelia Príboja sa zaoberajú pálením vápna.“ Identifikovaných bolo celkovo 10 zaniknutých vápenných pecí, pričom minulý rok boli odkryté dve.
Podľa slov starostu obce Milana Medveďa ide o veľmi pekné miesto a v lokalite sa nachádza viac takýchto zaniknutých šachtových vápenných pecí. „Chceme, aby sa ľudia dozvedeli, že tu niečo takéto bolo. Aj prostredníctvom týchto pecí sa tu ľudia v minulosti živili a na svete ich je zachovaných pravdepodobne len minimum,“ hovorí pre vobraze.sk starosta obce Milan Medveď. Ako doplnil, na ich rekonštrukciu získali sumu 20-tisíc eur. „Ide o výnimočnú vec. Archeologický výskum na Slovensku takýchto rozmerov zameraný na vápenné pece ešte nebol a súvisel aj so zachovaním starých remesiel.“
Súčasťou projektu sú aj lavice, informačné tabule a napojenie na existujúci turistický chodník. Ich otvorenie je naplánované na nedeľu 19. apríla a spojené bude aj s odborným výkladom archeológa a priblížením ukážok pálenia vápna prostredníctvom zachovaných fotografií.
Územie je podľa starostu zaujímavé aj grafitovou baňou či vrchom, ktorý sa na starých mapách nazýval Strieborný. „Zem tu ľuďom dávala obživu, neboli tu vtedy ešte fabriky, len železná ruda v bani, hámre, vápno, grafit a ťažba surovín, čo už zaniklo,“ skonštatoval starosta.
Vápno sa v minulosti pálilo na Gemeri vo viac ako 40 obciach. Ľudia poznali jeho hygienické, stavebné aj estetické účinky už v dávnej minulosti. Používalo sa pri výrobe malty, najmä na cirkevné stavby a na stavby kaštieľov či kúrií – teda feudálnych sídiel, zatiaľ čo „chudoba“ si stavala domy z dreva. Podľa starostu Medveďa nie je vylúčené, že vápno z Príboja sa použilo aj pri stavbe Evanjelického kostola v Rimavskej Bani, ktorý vznikol v poslednej tretine 13. storočia.
Vo vápenných peciach sa kúrilo drevom. Oheň v nich horel niekoľko dní a nocí. Vápenkári vedeli, že vápno je vypálené, keď drevo prestalo dobre horieť, biele vápno sa začalo oddeľovať od muriva vápenice a zmenil sa dym. Priemerný vápenkár vypálil ročne približne 20 pecí, niektorí zvládli aj 30. Z predaja vápna si následne kupovali obilie. Remeslo postupne zaniklo po druhej svetovej vojne, keď ho nahradila priemyselná výroba.
Zdroj: vobraze.sk, foto: Milan Medveď, archív Alexander Botoš
Náučný chodník pripomína štvordňové boje povstalcov pri Rimavskej Bani + foto a video
