Písal sa rok 1998 a v klubovni na Sídlisku Západ sa stretávali traja kamaráti. Keď jeden z nich do nej priniesol malý šípkársky terč a sadu šípok, natoľko ich to ich to chytilo, že začali hrávať každý deň. Vtedy sa začala kariéra šípkara z Rimavskej Soboty – Štefana Hájeka.
Svoj prvý turnaj odohral o rok neskôr v Rimavskej Sobote a z takmer šesťdesiatky súťažiacich sa umiestnil na piatom mieste. „Na druhýkrát som už turnaj vyhral a potom hneď aj tri ďalšie za sebou. Asi v roku 2000 však turnaje v priestoroch bývalej Družby skončili a už nebolo kam chodiť. Naverbovali ma ale hráči z Lučenca do stredoslovenskej ligy družstiev,“ opísal pre vobraze.sk svoje začiatky.
Až v roku 2008 vzal Ladislav Veréb st. rybársku chatu na Kurinci a začal organizovať turnaje v elektronických šípkach. Dopočul sa o mladých hráčoch, ktorí pred rokmi hrávali šípky. Nahovoril okolo 30 šípkarov, ktorí sa pravidelne zúčastňovali na jeho turnajoch. „Keď videl, že kvalita hráčov rýchlo stúpa, navrhol, aby sme sa zapojili do kvalifikácie na majstrovstvá Slovenska družstiev. Náš tím sa volal Dart club 69 Kurinec a už na druhý rok sme postúpili na majstrovstvá Slovenska. Dokonca sme vybojovali prekvapujúcu bronzovú medailu a šokovali sme šípkarskú spoločnosť.“
Hájek začal pravidelne účinkovať na regionálnych, na krajských, ale aj celoslovenských turnajoch, pričom sa umiestňoval na popredných priečkach. „Úspechov za tie roky bolo niekoľko. V roku 2013 som sa dostal vďaka tretiemu miestu v celoslovenskom rebríčku do reprezentácie SR a štartoval som na majstrovstvách Európy. Tie sa konali v Nemecku. Tam som už veľa vody nenamútil a doslova ma tento šampionát odradil a znechutil. Na šípky som zanevrel na pár rokov, iba raz ročne som štartoval na majstrovstvách Slovenska. Občas som ulovil nejaké tretie miesto, trénoval som iba tesne pred turnajmi. Bola to skôr zábava bez vážnejších ambícií. Myslím si, že až v roku 2018 som začal pravidelne hrávať, ale už iba klasické šípky, lebo elektronické šípky ma už nelákali. Pravidelne som registrovaný v Slovenskom pohári, kde hráči absolvujú päť celoslovenských turnajov a štyri krajské, zbierajú na nich body do tabuľky. Prví hráči majú šancu hrať za reprezentáciu SR.“
Opísal nám, v čom vidí čaro šípok. „Šípky sú mentálnym športom, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, pevnú koncentráciu, vnútornú rovnováhu, disciplínu i sebaovládanie a jemnú motoriku, kde všetky tieto veci sa musia v jednom momente stretnúť v pohybe pri hode prvej šípky, pri druhej atď. Najväčším úspechom je pre mňa bezpochyby víťazstvo v Niké Premier League začiatkom tohto mesiaca (Bratislava), ide o ligu 12 najlepších hráčov Slovenska.“ Je príslušníkom Policajného zboru SR a nemá veľa času nazvyš. „Hrávam a trénujem doma, občas s pár priateľmi z Rimavskej Soboty. Väčšinou v čase voľna, alebo po službe do neskorej noci, len tí úbohí susedia.“
Nielen šípkam sa venuje. Jeho záľubou je tiež spev. „Vždy som bol multišportovcom, ale spev je niečo výnimočné, čo nenájdete v žiadnom športe. Je to úplne iný svet. V športe a v zápasoch je veľa agresívnej a horúcej energie, ale v hudbe je to úplne iné. Cieľom je zladiť svoje bytie s korepetítorom, s kolegom z duetu alebo s inými spevákmi, ako je tomu v zbore. Je tam čistá harmónia, čisté priateľstvo, čistá láska, ktoré sa vzájomne prehlbujú. Robiť hudbu a zvlášť spievať je preto niečo, čo neviem ani opísať. Milujem klasický druh spevu – operu a spievam ako amatér od pätnástich rokov, ale až po tridsiatke som skúsil spievať v zbore, kde objavili moju túžbu spievať sólové piesne a árie. Dali mi na to priestor, za čo som veľmi vďačný pani Dobrockej, dirigentke speváckeho zboru Bona Fide, ktorá ma doslova vhodila do tohto sveta.“ Ako poznamenal, v súčasnosti pôsobí v troch speváckych zoskupeniach.
Štefana ste mali možnosť vidieť a počuť aj vlani v septembri počas koncertu skupiny Maduar na rimavskosobotskom amfiteátri. Zaspieval si duet s Ivannou Bagovou, víťazkou speváckej súťaže Hlas Česko Slovenska.
A aké je jeho prianie do budúcnosti? „Možno raz by som si chcel zaspievať štátnu hymnu na majstrovstvách Slovenska, ale zatiaľ som si zaspieval len pre seba po zápase, buď sklamaný, alebo nadšený,“ odvetil Hájek, otec krásneho synčeka, ktorý možno raz pôjde v jeho šľapajách.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album Š. Hájeka
