Poltárčanka Michaela Škodová pôsobí ako riaditeľka Novohradského múzea a galérie. Vyšíva mužské tradičné košele

Michaela Škodová z Poltára je etnologička s 15-ročnou praxou. Svoju vášeň pre regionálnu históriu prenáša aj do pánskych košieľ, ktoré zdobí výšivkami z archívu múzea. Stojí tiež za publikáciou mapujúcou tradičnú novohradskú paličkovanú čipku. Približne rok pôsobí ako riaditeľka Novohradského múzea a galérie v Lučenci. Toto obdobie jej prinieslo veľa výziev. Ako pre vobraze.sk etnologička Michaela Škodová uviedla, do 17-tich rokov netušila, že takéto povolenie existuje. Vďaka folklóru, ktorému sa venovala vo FS Kokavan, sa zoznámila s mladou študentkou etnológie.

„Ako študentka som mala veľa záujmov. Mala som opačný problém, ako väčšina. Nevedela som sa rozhodnúť, čo si vybrať. Až z rozprávania študentky som sa dozvedela, že v etnológii sa križuje všetko, čo mám rada. Cudzie jazyky, dejepis, žurnalistika,“ prezradila dôvod svojho rozhodnutia absolventka 8-ročného gymnázia v Poltári. Spolu so spolužiakmi boli vlastne prvým ročníkom obnoveného gymnázia v okresnom meste. Práve z tohto obdobia si spomína na učiteľku dejepisu a slovenčiny. „Mala krédo, že najprv treba spoznávať regionálnu históriu, potom slovenskú a až potom tú svetovú. Veľa nás naučila a čerpala som z toho ešte na vysokej škole. Z ročníka sme šli dvaja na etnológiu v Bratislave,“ hovorí dnes už riaditeľka múzea v Lučenci.

Okrem Kokavanu neskôr pôsobila aj v Bratislave v súbore Bezanka. „Moja stará mama hrala divadlo a spievala. Ťahal ma súborový život a odkaz starej mamy. V minulosti to bola výborná príležitosť, ako sa dostať do zahraničia. Vtedy veľmi veľa možností nebolo,“ hovorí Michaela Škodová (39).

Vystupovala tak nielen doma, ale aj v Chorvátsku, Poľsku, či Maďarsku. Dodnes ostáva s folkloristami v kontakte a neraz sa jej stane, že ide na rokovanie a zistí, že dotyčného pozná práve cez folklór.
Vyštudovaná etnologička na Filozofickej fakulte UK v Bratislave je súčasťou Novohradského múzea a galérie v Lučenci je už 15 rokov. Pôsobila tam ako etnologička a kurátorka. Od svojho nástupu sa podľa vlastných slov snažila prezentovať najmä výstavy zo zbierok múzea. Jedným z viacerých úspechov, ktoré dosiahla, je publikácia o novohradskej paličkovanej čipke. „V priebehu týždňa sme predali 200 kusov z prvého vydania. Boli tam základné informácie o novohradskej roľníckej mnohopárovej čipke. V druhom rozšírenom vydaní publikácie bolo už 30 vzorov a bola vydaná trojjazyčne- slovensky, maďarsky a anglicky,“ prezrádza etnologička.

Okrem čítania a histórie má aj menej tradičnú záľubu. Vyšíva mužské tradičné košele. Vzory čerpá zo zbierkových predmetov múzea. Robí to ako relax a zároveň robí radosť priateľom, ktorých nimi obdaruje. 

Práce sa mama 12-ročnej dcéry nevzdala ani počas rodičovskej dovolenky. Po jej ukončení dostala ponuku stať sa vedúcou oddelenia a tiež zástupkyňou riaditeľky. „Vždy som vedela, že chcem žiť v tomto regióne. Veľa ľudí odíde, ale ja som si hovorila, že čo bude, keď všetci odídeme. Chcem mladým ľuďom ukázať, že aj odtiaľto sa dajú robiť veľké veci. Aj taká Timrava bola národná umelkyňa aj bez toho, aby opustila región. Mladým hovorím, choďte, vyštudujte, ale vráťte sa späť a urobte niečo pre tento región,“ povedala Michaela Škodová, ktorá je zároveň  aj predsedníčkou Zväzu múzeí na Slovensku, predtým v ňom bola tajomníčkou.

Svoju prácu miluje. Každý projekt je pre Michaelu Škodovú výnimočný a ide doň na 200 percent. Prezradila, že ju vždy poteší ocenenie úsilia návštevníkmi. Menej ju však teší pokles návštevnosti, ktorý trápi všetky podobné inštitúcie na Slovensku. Želá si, aby ľudia prišli, vnímali krásu bez digitálnych technológií. „Nech sa trošku zamyslia nad exponátmi. Na čo mohol slúžiť? Kto ho mohol využívať? Keď vidíte ten predmet naživo, je to úplne iné. Keby nie, nestáli by ľudia stále rady na Monu Lisu,“ s úsmevom dodáva sympatická etnologička. 

„Uplynulý rok sa niesol v duchu rekonštrukcie, na ktorú múzeum čakalo už niekoľko rokov. Okrem rekonštrukcie strechy sa robí aj predpríprava na zobyteneniepodkrovia na kancelárske priestory, pristavuje sa výťah, vymieňajú sa všetky okná od ulice,“ opísala Michaela Škodová. Od marca je pre stavebné práce múzeum zatvorené. „Ale to neznamená, že ja a moji kolegovia nepracujeme. Pracuje sa na takých veciach, ktoré možno návštevník nemá úplne na očiach,“ prezradila riaditeľka. Projekty, akvizičná činnosť, publikačná činnosť i príprava podujatí na ďalšie obdobie.

Od nástupu do funkcie musela podľa vlastných slov čeliť niekoľkým výzvam. „Keď som sa uchádzala o miesto riaditeľa, ani sme netušili, čo príde. Zmeny na ministerstve kultúry, vo Fonde na podporu umenia, konsolidácia na každej strane a do toho táto rekonštrukcia. Je to pre mňa veľká skúška nervov, aj schopností,“ vysvetlila Škodová. Napriek náročnému obdobiu sa Novohradskému múzeu a galérii podarilo získať od jej nástupu do funkcie finančnú podporu z Fondu na podporu umenia vo výške viac než 30 000 eur, aktuálne sa uchádzajú o podporu vo výške 20 000 eur.
Ukončenie opráv odhaduje na október. „Ale ešte nejaký čas bude trvať, kým budú priestory v stave, že bude možné inštalovať výstavu,“ hovorí riaditeľka, ktorá by pre návštevníkov a milovníkov umenia rada pripravila aj menšiu oslavu. Tento rok oslávi Novohradské múzeum oslávi 70. výročie založenia.  Hneď ako sa bude dať, by chceli otvoriť a sprístupniť výstavy preložené z minulého roka. Ide o autorskú výstavu sochára a sklára Drahomíra Príhela Medzi nebom a sklom a výstavu V moci noci, o sovách, ktoré žijú na území Slovenska. 

„Chceli by sme si zopakovať aj výstavu stavebnice Lego. Chceli sme ju mať cez prázdniny, ale nepodarilo sa. Mali sme v minulosti aj výstavu stavebnice Merkur, ale to sa skôr chodili hrávať oteckovia,“ smeje sa Škodová, ktorá by pre návštevníkov a milovníkov umenia rada pripravila aj menšiu oslavu.

Ešte počas pandémie začali využívať mnohé inštitúcie online priestor. A práve ten využívajú aj teraz. „Aby sme ostali v povedomí ľudí. Máme portfóliá na sociálnych sieťach, aj podcasty na Spotify, aby ľudia vedeli, že sme stále tu,“ hovorí Škodová. Navyše, je rada, že im v ústrety vychádza i OC Galéria, ktoré umožňuje múzeu umiestniť výstavy v ich priestoroch. Dávajú tak šancu inštalovať umenie v neprenajatých predaných plochách. 

Zdroj: vobraze.sk, foto: Michael Škodová