Viktória Kubaliak Nováková je učiteľkou hry na klavíri v rimavskosobotskej Základnej umeleckej škole. Hudba ju sprevádza celý život. Svoje vedomosti a skúsenosti odovzdáva jednak deťom, ale tiež dospelým, ktorí hľadajú v tomto hudobnom nástroji nielen noty, ale aj pokoj a radosť.
Pochádza z Rimavskej Soboty, kde sa aj začala jej cesta s klavírom. „Môj otec ma priviedol k hudbe, dal mi na výber nástroj a ja som si vybrala klavír,“ uviedla pre vobraze.sk Viktória Kubaliak Nováková. ZUŠ-ku začala navštevovať ako sedemročná. Ako dodala, jej prvé roky neboli vôbec jednoduché, no postupne si aj cez slzy osvojila základy. V štúdiu pokračovala na žilinskom konzervatóriu, kde sa stretla s profesionálnejším prístupom pedagógov. Zlom v jej živote nastal, keď sa ocitla pri profesorke Darine Švárnej v Žiline, jednej z uznávaných osobností klavírneho umenia na Slovensku. „Prišla som k nej ako slepé kura k zrnu. Až tam som pochopila, že sa musím učiť všetko úplne odznova,“ priznáva Viktória. V Žiline študovala šesť rokov, čo považuje za kľúčové obdobie svojho hudobného rastu. Na Žilinskej univerzite zároveň vyštudovala kombináciu učiteľstvo hudobného umenia a klavír.
Po skončení vysokoškolského štúdia začala učiť v Bytči, kde pôsobila niekoľko rokov ako učiteľka i korepetítorka. Hrou osudu sa ocitla na ZUŠ v Hnúšti a potom nasledovalo pôsobenie v poltárskej ZUŠ-ke. Nakoniec sa vrátila do Rimavskej Soboty, kde je od roku 2021 súčasťou pedagogického zboru v ZUŠ-ke.
Učenie detí vníma ako povolanie, ktoré si vyžaduje trpezlivosť a individuálny prístup. „Keď sa objaví problém, viem ho vyriešiť, pretože som ich zažila ako dieťa niekoľko a viem, čo pomáha,“ vysvetľuje Viktória Kubaliak Nováková (44). Spomína, že v detstve jej chýbala odborná pomoc, a preto dnes dbá na to, aby jej žiaci technické prekážky prekonávali efektívnejšie. Radosť jej robí, keď vidí, že žiaci napredujú a dokážu zvládnuť postupne náročnejšie úlohy.
Zaujímavou časťou jej práce je učenie dospelých, ktorí sa k hudbe vracajú po rokoch alebo sa ju rozhodnú spoznávať prvýkrát. „Mám žiačku – milú pani dôchodkyňu, ktorá po dlhej dobe začala opäť hrať na klavíri. Je to pre ňu terapia a obrovský zdroj radosti,“ hovorí. Práve v takýchto momentoch si uvedomuje, že hudba nie je len o dokonalosti, ale aj o emóciách a napĺňaní osobných snov.
Okrem vyučovania hry na klavíri v ZUŠ, Viktória už niekoľko rokov spolupracuje aj so Súkromným hudobným a dramatickým konzervatóriom v R. Sobote, kde sprevádza spevákov či iných hudobníkov na koncertoch alebo vernisážach. „Je to príjemná zmena, lebo sa dostanem k vážnejším skladbám, než s akými bežne pracujem na vyučovaní v základnej umeleckej škole,“ doplnila. Okrem korepetícií učí povinný klavír a mimo zamestnania vypomáha tiež v kostoloch – najmä evanjelických, nielen v Rimavskej Sobote, ale napríklad aj v Hnúšti či v Kokave nad Rimavicou.
Rodinný život je pre Viktóriu prioritou. Je matkou štyroch detí, jej najstarší syn Alexander študuje herectvo v Banskej Bystrici. Dcéra sa niekoľko rokov venuje divadlu podobne ako jej starší brat. Navštevovala hru na bicie nástroje i tanečný odbor, no hľadá svoj ďalší smer. „U nás doma je hudba stále prítomná, ale deti majú možnosť vybrať si, čomu sa chcú venovať,“ podotkla Kubaliak Nováková. Napriek tomu, že hudba tvorí veľkú časť jej života, tvrdí, že rodina zostáva na prvom mieste. To potvrdzuje aj ocenenie Matka roka, ktoré si tento rok prevzala v R. Sobote. „Najskôr som váhala, či ho prijať, ale nakoniec to bolo milé uznanie,“ reagovala.
Vo voľnom čase siaha po knihách z oblasti spirituálnej a populárno-filozofickej literatúry zamerané na vedomú prítomnosť, vnútorný pokoj a duchovný rozmer človeka. „Nečítam romány, sci-fi, či krimi tematiku. Skôr publikácie, ktoré mi dávajú hlbší zmysel, nútia premýšľať a posúvajú ma ďalej,“ ozrejmila Viktória, ktorá je príkladom toho, ako sa dá spojiť profesijný rast s rodinnými povinnosťami a osobnými hodnotami.
Zdroj: Nina Bíliková, foto: album V. Kubaliak Novákovej
