Ladislav Maďar je rodákom z Rimavskej Soboty. Pracoval na ropných plošinách. Manželku má z Nigérie a jeho koníčkom je fotografovanie. Na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave vyštudoval odbor automatizované systémy riadenia. „Profesijne som automatizér technologických procesov, ktoré zahŕňajú chemický, farmaceutický, potravinársky priemysel. Ide o ťažbu ropy i zemného plynu a ich následné spracovanie. Pôsobím na Slovensku a v zahraničí. Pracoval som v Anglicku, Škótsku, Holandsku, Belgicku, Rakúsku, Taliansku, Kube, Nigérii. V súčasnosti som na dlhodobom projekte v Kazachstane,“ povedal pre vobraze.sk Ladislav Maďar.
V Nigérii žil deväť rokov. Zaviali ho tam pracovné povinnosti a počas toho obdobia spoznal svoju manželku, s ktorou majú dve krásne deti, syna a dcéru. Jeho manželka Anthonia Isioma pochádza z najväčšieho nigérijského mesta Lagos, no momentálne žijú v Lozorne. „Stretol som ju v Lagose, v Jazz Hole. Bola zahĺbená do knihy od Wole Soyinka, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru. Jazz Hole je obchod s fantastickou muzikou a výbornými knihami. Konajú sa tam koncerty, premietajú dokumentárne filmy. No čo vám budem hovoriť, bola to láska na prvý pohľad,“ priblížil Maďar.
Aj keď jeho žena pochádza z Afriky, kde sú zvyky a tradície odlišné, kresťanské sviatky trávia v podobnom duchu ako na Slovensku. „Manželka je praktizujúca kresťanka. Sviatky sú plus – mínus podobné, ale čo je na stole, je odlišné. Modlenie sa a omše sú výrazne iné. U nich sa na omši spieva, tancuje a hrá hudobná skupina. Je to nádherné a energické. Modlia sa celým telom a celou dušou. Kultúrne sme, samozrejme, odlišní, a keď sme reálne začali spolu žiť, tak sme si museli zvykať. My žijeme buď v budúcnosti, alebo ak sa nám stala krivda, tak v minulosti. A oni žijú šťastne v prítomnosti. Po príchode na Slovensko som si uvedomil, ako sme za tie roky zosmutneli. Kedysi sa tu zabávalo a tancovalo,“ povedal Ladislav Maďar.
V Afrike pracoval na niekoľkých ropných plošinách. K tejto práci sa dostal cez slovenskú firmu, ktorá ho vyslala do Anglicka, kde sa programovala ropná plošina. Po dvoch rokoch išiel do Nigérie na nábeh. Po čase sa mu ozval bývalý šéf a spolupráca sa obnovila. Ladislav bol programátor riadiacich systémov, ktorý programuje ťažbu, spracovanie, export. Konkrétne pracoval 28 dní na plošine a 28 dní mal voľno. Prvé dva roky robil rotácie na plošine, neskôr bol na súši a na plošiny chodil inštalovať projekty, ktoré pripravili. Táto práca prináša obrovské riziko, no ako hovorí „veľké ťažobné firmy majú výborný systém projektovej fázy, nábehu a aj údržby a zabezpečenia. Ak sa štandardy dodržiavajú, tak ten risk sa minimalizuje. Samozrejme, nikdy to nie je na sto percent, ale dá sa riadiť úroveň rizika.“
Fotografii a fotografovaniu sa intenzívne venuje od narodenia prvého syna (2001) a približne na prelome rokov 2005/2006 začal fotiť aj nad rodinný rámec a bežných záberov. Systematicky sa foteniu venuje od roku 2007, vtedy začal pracovať na témach, cykloch a esejách. Týmto krokom začal o fotografii uvažovať v širších rozmeroch, súvislostiach a sekvenciách. Fotograficky sa začal vyjadrovať k spoločenským témam a hlavne sociálnym. „Neabsolvoval som žiadne stáže, či kurzy ohľadom fotografovania. Základy fotenia a záujem o fotografiu vo mne vzbudil otec, ktorý aktívne fotil nielen celú rodinu, ale predovšetkým udalosti a podujatia v Rimavskej Sobote ako plesy, venčeky a podobne. Moju tvorbu zásadne ovplyvnil rok 2008, v ktorom som stretol skvelého fotografa Matúša Zajaca na druhom ročníku Dní otvorených dverí, ktoré organizuje Stredoeurópsky dom fotografie v Bratislave. Od roku 2009 sa stal Matúš Zajac mojím mentorom. V tomto roku taktiež vzniklo Občianske združenie PHOS Photos. Občianske združenie PHOS (Photography of Society – Fotografia očami spoločnosti) vzniklo z iniciatívy dokumentárnych fotografov, ktorí dlhodobo zaznamenávali rôzne situácie života,“ ozrejmil Ladislav.
Fotografovanie berie ako koníček, ktorý ho ženie dokumentovať, zaznamenávať, skúmať , objavovať, klásť otázky a hľadať odpovede a celé to zobrazovať pomocou výtvarného poňatia fotografie.
Počas májových osláv Dní mesta v Rimavskej Sobote otvorili v mestskej galérii výstavu jeho fotografií s názvom Intímny priestor. Prvýkrát prezentuje svoju tvorbu v ucelenej koncepcii v kurátorstve Matúša Zajaca. Tieto fotografie Ladislava Maďara pochádzajú z obdobia rokov 2007 až 2017. Okrem tejto výstavy v rodnom meste mal možnosť vystavovať svoje fotografie v rôznych kútoch Slovenska i v Česku. Okrem intenzívneho fotografovania má vo voľnom čase rád dobré knihy, hudbu, umenie, film a šport.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album L. Maďara, Attila Gecse
