Dušan Ceber zasvätil život remeslu. Už viac ako 30 rokov sa venuje výrobe fujár a píšťal. Zručnosť k drevu pochytil ako malý chlapec od starého otca, ktorý bol rezbárom. Fujary však nielen vyrába, ale si na nich aj rád zahrá, je totiž dlhoročným členom folklórneho súboru Rimavan.
Pochádza z Rimavskej Soboty a tvorí vo Vyšnej Pokoradzi. Lásku k folklóru si Dušan Ceber pestuje už od detstva. Fujara ho ako hudobný nástroj fascinovala od mladosti. Ako prezradil, pochádza zo speváckej a hudobnej rodiny. „Mama bola speváčka a otec i starý otec boli hudobníci. Chcel som si dokázať, že zvládnem výrobu fujary a hru na nej,” vysvetľuje pre vobraze.sk Ceber. Do tajov výroby fujár ho zasvätili Juraj Kubinec z Utekáča spolu so svojím synom Martinom a Pavel Bielčík z Kokavy nad Rimavicou. Na skusy k nim chodil roky a postupne sa naučil toto krásne remeslo. Najradšej má na tejto práci chvíľu, keď drevo vydá prvé tóny, ktoré ladia. „Jednoducho, keď na dreve vidím, že bude z neho dobrá fujara,”poznamenal.
Fujaru vyrobí za jeden až dva mesiace. Záleží to však od toto, akú náročnú výzdobu použije. Fujary vyzdobuje nádhernými ľudovými motívmi. „V začiatkoch, keď som sa učil u pána Kubinca a Bielčíka, som si vyrobil vlastné motívy, ktoré používam už dlhé roky. Každý fujarista používa vlastné ornamenty a ľudia podľa nich poznajú, o akého fujaristu ide,” uviedol rezbár s tým, že vyrezávanie ornamentov je piplavá práca. „Človek si nemôže dovoliť nejaký omyl, pretože sa to ťažko napráva. Musí ísť na to pomaly. Z toho, ako je nôž zaborený v dreve, je rezbár aj unavený. Napríklad ja momentálne už dva mesiace nerobím nič, lebo mám presilené rameno.”
Kráľovná medzi hudobnými nástrojmi
Z jeho dielne vyšli desiatky fujár. Majstruje ich z bazového, javorového či agátového dreva. Najradšej používa drevo z bazy, lebo sa najľahšie hľadá a po uschnutí je tvrdé. „Avšak kvalitné zvučné drevo je dosť ťažké nájsť. Napríklad keď nájdem desať driev, z nich môže byť len jedno kvalitné,” podotkol Dušan Ceber. Jeho fujary môžeme nájsť v rôznych kútoch sveta. Vyrába ich na zákazku. Buď sa mu ľudia ozvú, alebo ho oslovia na podujatiach, kde vystupuje. „Moji zákazníci sú milovníci folklóru a obdivovatelia fujár. Moje fujary sa dostali aj do Ameriky, Nemecka či na Balkán,” priblížil.
Fujara je podľa neho kráľovná medzi hudobnými nástrojmi. Zaujala ho viacerými prvkami. „Dajú sa na nej vyjadriť rôzne pocity, či je to radosť, alebo smútok. My fujaristi radi hovoríme, že na fujare sa nehrá rukami, ale srdcom,“ zdôraznil. Dušan je už vyše tridsať rokov členom FS Rimavan z Rimavskej Soboty. Vystupovanie má rovnako rád ako výrobu fujár. Ako doplnil, vyrába tiež píšťaly. Mal niekoľko výstav, aj v rodnej Rimavskej Sobote.
Zasvätiť chce vnukov
Do budúcnosti má niekoľko snov. „Veľmi rád učím mladých ľudí. Na fujare som naučil hrať už viaceré deti, ale aj dospelých. Jedného som aj naučil vyrábať fujary, ten je už registrovaný umelec v Ústredí ľudovej umeleckej výroby. No veľmi rád by som do tejto krásnej práce zasvätil niekoho z rodiny, napríklad vnukov. Mám jedného, ale ten je ešte maličký, tak uvidím,” hovorí so smiechom Dušan Ceber. Je aj vášnivým rybárom. „Baví ma muškárenie, brodím sa po vodách. Ryby chytám najradšej muškárskou palicu,” povedal s tým, že okrem toho si užije voľný čas aj na turistike v horách.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album D. Cebera
