Je synom povojnového veterána, ktorý sa rozhodol nájsť pokoj ako lesník v horárni Peseta pri Uzovskej Panici. Rudolf Kamenský, svojím spôsobom ľudový umelec, sa už takmer päťdesiat rokov vrátane menších prestávok venuje vyšívaniu obrazov. Na kanave ihlou a farebnými vlnami, respektíve bavlnami „maľuje“ väčšie i menšie obrazy. Krajinky, prírodné zákutia, zvieratá, hrady aj postavy svätcov a výjavy z biblie, tiež prírodné scenérie z návštev v zahraničí.
O svojich začiatkoch nám porozprával viac. Mal 12 – 13 rokov, keď sa prizeral na dobytok a aby mal vyplnený čas zmysluplne a vraj neprepadol fajčeniu, tak mu mama strčila do rúk kus kanavy, ihlu s bavlnou a „…vyšívaj!“ -zaspomínal pre vobraze.sk Rudolf Kamenský, šesťdesiatnik z Hrachova. Tak sa to začalo. Ako spomenul, na jedno oko pritom odmalička nevidí. Pichal však ihlou do látky a „maľoval, maľoval…“ Zostalo mu to. Záľuba na celý život.
Bol usilovný i v mladosti. Mával aj tri roboty. Pracoval ako revízny technik elektro a výťahov. V dome v Hrachove má okolo dvesto obrazov, raz toľko ich je von. Vyšíval aj na objednávky podľa vlastných náčrtov a nákresov, alebo podľa zakúpených predlôh. Chodí ponúkať svoje diela aj po jarmokoch, ale ako sám tvrdí, málokedy sa mu podarí niečo predať. Táto ľudová tvorba dnes veľmi „neletí“. Poteší ho, samozrejme, keď niekto prejaví o jeho dielo záujem. Vyšíval napríklad aj na zákazku do Ameriky Da Vinciho Poslednú večeru. Americký vojak si bral susedovo dievča, a keď Američan tento obraz u Rudolfa Kamenského videl, objednal si tiež taký. V Prahe má výšivkár rodinu a tí majú súkromný zverinec. Vyšíval už aj levy a tigre. Jeho obrazy zdobia mnohé domácnosti, ale napríklad aj kostoly.
Keďže mu pri práci pomáha len jedno oko, používa špeciálne okuliare. Menšie obrazy podľa jeho slov vyšije za dva, tri týždne, väčšie vyšíva aj mesiace. Ako sám rekapituluje, za svojho 69-ročného života vyšil okolo 1 500 obrazov. Najviac popracoval na portréte pápeža Jána Pavla II. (vlastným menom Karol Wojtyla). Osobne sa s Wojtylom stretol v Krakove, rok predtým ako sa stal pápežom. So skupinou kamarátov, amatérskych hudobníkov bol Rudolf Kamenský v Krakove a v krčmičke pri kostole hrali skočné melódie na harmonike, Rudolf mal vlastnú fujaru. Wojtylu ich hudba prilákala, prišiel za nimi a zahral si na Kamenského fujare. Tú fujaru dnes Rudolf Kamenský opatruje ako veľkú vzácnosť. Už viacero farárov malo o ňu záujem, ale nepredal ju.
Ako sa nám medzi rečou Rudolf Kamenský priznal, vždy sa mu páčili pekné dievčatá. Tak raz stretol jednu, ktorá sa stala jeho ženou. Má dve dcéry a štyroch vnukov. A vyšíva ďalej. Nielen obrazy, ale aj opasky, tašky, rôzne doplnky, dokonca košele. Pri tejto práci je aj zručným krajčírom. Obšíva, endluje, prišíva na šijacom stroji.
Prechádzame sa po jeho „obrázkovom panstve“ a zaujme nás jeho krédo, ktoré vyslovil: „Aj v terajšej ťažkej covidovej dobe, keď sú mnohí odstavení od bežných aktivít, človek si musí niečo nájsť, nejakú náplň, s ktorou sa zamestná. Nikdy som nevedel len tak sedieť a nič nerobiť. Práca, záľuba je hlavnou hybnou silou vždy. Tak hýbte sa, trebárs len pre vlastné potešenie…“ uzavrel.
Zdroj: vobraze.sk
