Pietnou spomienkou si v nedeľu popoludní 2. augusta v Rimavskej Sobote uctili pamiatku obetí holokaustu a koncentračných táborov. Podujatie sa malo pôvodne uskutočniť pri Pamätníku obetiam holokaustu, pre nepriaznivú predpoveď počasia ho však organizátori presunuli do budovy Čierny orol na Hlavnom námestí. Po oficiálnej časti bolo pre účastníkov pripravené aj malé občerstvenie a vence odniesli k památníku.
Silným symbolom včerajšieho pietneho aktu bolo šesť prázdnych stoličiek, ktoré pripomínali osudy nevinných ľudí zavraždených počas holokaustu. Prvá bola venovaná matke, ktorá chránila svoje dieťa až do poslednej chvíle, druhá otcovi – človeku so snami a plánmi ako každý iný. Tretia symbolizovala dieťa, ktorému bolo odopreté prežiť život. Štvrtá stolička patrila starým rodičom – ľuďom, ktorí mohli odovzdávať svoje životné príbehy ďalším generáciám, no ich osudy boli násilne prerušené. Piata bola venovaná tým, ktorých mená už dnes nepoznáme, no ich pamiatka zostáva živá. Šiesta stolička patrila všetkým rómskym a židovským obetiam holokaustu. Organizátori tak zdôraznili, že ľudská dôstojnosť nezávisí od národnosti, viery ani pôvodu.
„Stoličky sú prázdne. Naša pamäť však nie. Uchovávame spomienku na tých, ktorých nám vzali. Pamätáme si. Vzdávame úctu. A odovzdávame ich odkaz ďalším generáciám,“ zaznelo počas spomienkového podujatia. S príhovorom vystúpil Csaba Horváth, ktorý pripomenul tragédiu rómskeho holokaustu, označovanú rómskym slovom Porrajmos – pohltenie alebo zničenie. Zdôraznil, že ide o spomienku na celé rodiny a komunity, ktoré boli systematicky vymazávané zo sveta len pre svoj pôvod.
„Utrpenie takejto obrovskej škály sa často vymyká slovám. Tam, kde zlyhal ľudský jazyk a kde ostala len prázdnota, prehovorila hudba. Pre Rómov bola odjakživa nielen oslavou života, ale aj nástrojom na prežitie tých najtemnejších nocí ľudstva,“ povedal Horváth z organizácie Opre Roma Slovensko.
Pripomenul aj pieseň Aušvicate hi kher báro (V Osvienčime stojí veľký dom), ktorá vznikla priamo v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau. Jej text opisuje utrpenie rómskych rodín, ktorým nacistickí strážnici odoberali deti a posielali ich do plynových komôr. Zachovala sa vďaka preživšej Růžene Danielovej a dodnes je považovaná za neoficiálnu hymnu rómskeho utrpenia. Počas pietneho podujatia zaznela symbolicky v podaní huslí. Horváth zároveň upozornil, že pripomínanie si týchto udalostí nesmie byť iba každoročným rituálom. Poukázal na rastúci extrémizmus, antisemitizmus a rasizmus a pripomenul, že história sa nezačala plynovými komorami, ale nenávistnými slovami, predsudkami a postupným vylučovaním ľudí zo spoločnosti.
„Ak dnes cítime strach z toho, kam sa spoločnosť uberá, nesmie nás paralyzovať. Musí nás prebudiť k ostražitosti. Ľudskosť, toleranciu a demokraciu musíme chrániť každý deň svojimi postojmi a odvahou postaviť sa zlu,“ zdôraznil.
Atmosféru pietneho podujatia umocnil aj hudobný program. Na husliach zahral osemročný Áron Horváth, ktorý sa hre venuje necelý rok a navštevuje Základnú umeleckú školu v Jesenskom. Jeho vystúpenie patrilo k emotívnym momentom večera.
Na organizácii spomienkového podujatia sa podieľala aj Angelika Szajkóová. Ako pre vobraze.sk uviedla, je pre ňu veľkou cťou byť súčasťou takéhoto pietneho aktu. „Som veľmi rada, že môžem byť súčasťou tohto podujatia. Beriem to ako prejav maximálnej úcty voči obetiam a ich pamiatke,“ povedala.
Silným symbolickým momentom bolo aj položenie šiestej bielej ruže na prázdnu stoličku predsedom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku Richardom Dudom. Ružu položil na pamiatku šiestich miliónov židovských obetí holokaustu.
„Dostal som možnosť a česť položiť ružu za tých šesť miliónov židovských obetí. Pre mňa to bola veľká česť a silná symbolika,“ povedal pre vobraze.sk Richard Duda. Pripomenul, že od tragických udalostí druhej svetovej vojny uplynulo už viac ako 80 rokov a priami svedkovia postupne odchádzajú. „Už nemáme veľa tých pravých svedkov, preto je veľmi dôležité tieto príbehy poznať, zaznamenávať a posúvať ďalej,“ uviedol s tým, že patrí medzi ľudí, ktorí nemohli spoznať svojich predkov aj kvôli tomu, že sa nedožili konca vojny.
Podľa jeho slov dnes sociálne siete často vytvárajú názorové bubliny a skresľujú historické udalosti. „Preto je dôležité sa stretávať, hovoriť o tom a vzdelávať našu mládež. Som rád, že tu bol aj komisár pre práva detí. Deti sú naša budúcnosť. To, čo do nich investujeme a čo im odovzdáme, sa nám raz vráti,“ dodal Richard Duda, ktorý je zároveň predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti Tauris.
Súčasťou pietneho podujatia bolo aj odovzdávanie Čestných uznaní „Priateľ Rómov“, ktoré udeľuje Národná organizácia Opre Roma Slovensko. Ocenenie získal Ladislav Oravec za dlhoročný boj za ľudské práva, podporu rómskej komunity a neúnavné vystupovanie proti fašizmu, antisemitizmu a všetkým prejavom nenávisti. Organizácia ocenila aj Jána Orlovského, ktorý sa dlhodobo venuje ochrane ľudských práv, podpore demokracie a začleňovaniu znevýhodnených skupín vrátane Rómov do spoločnosti. Vo svojej doterajšej práci presadzoval boj proti predsudkom, extrémizmu, rasizmu a sociálnemu vylúčeniu, pričom zdôrazňoval význam kvalitného vzdelávania a ochrany dôstojnosti každého človeka. Obe ocenenia boli vyjadrením uznania za dlhoročnú občiansku angažovanosť a prínos pri budovaní tolerantnejšej a spravodlivejšej spoločnosti. Podľa Horvátha ocenenia budú odovzdané obidvom oceneným, ktorí v tento deň nevedeli prísť.
Zdroj:vobraze.sk
Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín
