Tri sestry Sihelské pochádzajú z Poltára a okrem rodiny ich spája láska k ľudovému umeniu. Už odmalička sa venujú folklóru a šíria lásku okolo seba. Svojim spevom, tancom a hrou zachovávajú zvyky nášho regiónu, ktorý v minulosti reprezentovali aj v obľúbenej šou Zem spieva. Vlani vydali už druhé cédečko s piesňami z Novohradu a ohlasy naň boli veľmi pozitívne. Nielen o tom, aké plány majú Sestry Sihelské do budúcnosti, prezradili v rozhovore pre vobraze.sk.
Ako ste sa dostali k ľudovej hudbe a folklóru?
Lenka a Danka: Otec chcel synov, pretože jazdil motocros, no narodili sme sa mu my tri. Raz videl hrať ĽH Karlíkovcov z Detvy a zdalo sa mu, že hrať na husliach je ľahké, tak nás prihlásil do základnej umeleckej školy na husle a spev a vozil nás aj do detského folklórneho súboru v Hriňovej. Nikto sa nás nepýtal, čo chceme my a už keď sme začali, nejako sme to neriešili. Bol to jeden kolotoč a hrali sme všade, často, komukoľvek, husle sme mali stále so sebou. Dodnes ale počúvam od niektorých svojich rovesníkov, že je škoda, že ich v puberte rodičia nedonútili chodiť ďalej na nástroj, alebo že ich na žiadnu aktivitu nedali. Takže som rodičom veľmi vďačná za ten čas, ktorý nám venovali.
Paťka: Tak u mňa to bolo automaticky, keďže som najmladšia, išla som v šľapajách sestier, ktoré ma aj učili hrať. Samozrejme, ako malá som si vedela voľný čas predstaviť aj lepšie ako cvičením na husle a vyhrávaním kade – tade, to cvičenie ma nebaví dodnes. Tiež som ale vďačná za to, že som sa mohla venovať nástroju, spevu, absolvovať zájazdy, mať rôzne zážitky a vlastne ľudové piesne mám rada dodnes.
Vlani ste vydali druhé CD s piesňami z Novohradu. Aký bol naň ohlas?
Lenka: Ohlasy na naše CD „Piesne z Novohradu 2“ sú veľmi pozitívne, niektorí skonštatovali, že ešte lepšie ako prvé, iní, že CD si púšťajú dokola, že im zlepší náladu, alebo si aj poplačú. Aj účinkujúci boli spokojní. Fanúšikovia sú naozaj úžasní, všetkým ďakujeme za milé slová a podporu. Jediná pripomienka bola, že niektoré piesne sú veľmi rýchle. Nám sa ale práve rýchle čardáše a estamové piesne páčia. Pomaly budeme spievať na dôchodku. A máme skúsenosti, že niektoré dnešné deti majú problém v takom rýchlom tempe spievať, artikulovať a nedržia rytmus. Tu majú návod.
Danka: Ja som sa pýtala na názor aj profesionálnych muzikantov a vyjadrili sa pozitívne, hlavne k výberu piesní (čo ma veľmi teší, keďže je to moja úloha), ale aj k hudbe a spevu, s čím ja úplne nie som spokojná, ale snažím sa stále zlepšovať.
Všetky tri robíte svadobné čepčenie. Prezradíte nám niečo viac o tomto svadobnom zvyku?
Paťka: Pri čepčení ide o prijatie dievčaťa medzi vydáte ženy, symbolické odlúčenie sa od rodičov, rozlúčenie sa so slobodou. V dnešnej dobe ide asi naozaj skôr o symbolický rituál, ale mne sa veľmi páči, že sa táto tradícia zachováva, pretože svadobné piesne sú krásne a obsahovo veľmi silné. Vždy je to pre mňa veľmi emocionálne prežívať s nevestou tú “životnú zmenu”.
V minulosti ste reprezentovali región Novohradu v súťaži Zem spieva? Ako si po rokoch spomínate na účinkovanie v programe?
Paťka: Teraz už vieme, že to bol správny krok, pretože pôvodne som aspoň ja veľmi nechcela ísť súťažiť, ale vlastne sme to aj poňali ako reprezentáciu regiónu Novohrad. Myslím si, že to sa nám aj podarilo a Novohrad sa viac dostal do povedomia ľudí, ktorí mohli vidieť, že aj u nás máme krásne kroje a piesne. Tiež sme dostali mnoho pozitívnych reakcií hneď po vysielaní, čo bolo veľmi príjemné.
Danka: Nič nie je zadarmo a takisto aj účasť v tejto šou nás stála veľa energie, času a dá sa povedať aj peňazí. Museli sme si požičať originálne kroje z Ábelovej, pretože sme ešte nemali vlastné, potom sme na vlastné náklady išli do Martina na casting, kde sme sa prezliekali za dažďa vonku do krojov a omrzali nám prsty na rukách, tak sa nám aj ťažko hralo s takými skrehnutými prstami, ale zvládli sme to a postúpili sme do užšieho výberu. Potom na základe toho sme mali počas leta okolo 50 vystúpení po celom Slovensku a bolo to teda veľmi náročné skĺbiť to s prácou na plný úväzok, s vystúpeniami so Sľuk-om a ešte s osobným životom. Miestami sme z toho boli psychicky aj fyzicky vyčerpané. Ale sme za to vďačné a máme veľa krásnych zážitkov a spomienok na to obdobie.
Pandémia nateraz ustupuje a opatrenia sa pomaly uvoľňujú. Budú vás môcť fanúšikovia počas leta niekde stretnúť?
Lenka: Ak mám byť úprimná, počas pandémie som zistila, že ma folklór už až tak nebaví a že to nie je ďalej moja cesta. Sme dospelé, máme aj rozdielne názory, svoje životy a z mojej strany to bola skôr obeta pre región. Chcem už robiť veci, ktoré ma bavia viac. Nezlepšujem sa v speve, ani v hre na violu, takže som oznámila sestrám, že nechcem ďalej tak často účinkovať so Sestrami Sihelskými. Pár akcií sa nám zrušilo, pár sme nevzali, máme ale dohodnuté hlavne čepčenia a vidieť nás fanúšikovia môžu napríklad 18.9. v Rimavskej Sobote.
Paťka: Pamätám si rok, kedy sme mali každý víkend vystúpenia a skĺbiť to s prácou a osobným životom bolo dosť vyčerpávajúce, preto si myslím, že menej vystúpení bude dobrá voľba. Mňa hlavne najviac baví tanec a cvičeniu na husliach sa vyhýbam najviac, ako sa dá. A bez cvičenia to, samozrejme, nejde. Nechcela by som však, aby sme so sestrami s vystúpeniami úplne skončili a myslím si, že sem tam určite niečo vymyslíme. Bude toho síce menej, ale o to viac nás to bude baviť a tým pádom hádam aj publikum.
Danka: Ja si myslím, že nech sa deje čokoľvek, Novohrad a jeho piesne a kroje budú navždy v našich srdciach a určite ho budeme zviditeľňovať aj naďalej rôznymi spôsobmi. A takisto sa rady zase všetky spolu stretneme na pódiu v interakcii so skvelými ľuďmi v publiku, ktorí nás majú radi a majú radi aj naše vystúpenia.
Čo má vaše trio nové? Dopočuli sme sa, že sa Danka stala vedúcou výrobného štábu v RTVS.
Paťka: U mňa sa toho veľa nezmenilo, čo je vzhľadom k pandémii aj celkom super. A popravde som sa tešila z konečne voľných víkendov.
Danka: Áno, je to pravda. Pracujem pre Rádio Slovensko a je to nová skúsenosť. Do RTVS som sa dostala vďaka účasti na speváckej súťaži „Cena Janky Guzovej“, ktorá sa konala 15. októbra 2020 v Slovenskom rozhlase. Mala som v ten deň narodeniny, a tak ma muzikanti z Oľun-u (orchester ľudových nástrojov) pozvali na pohárik. Zrazu začali chalani hrať, ja som spievala, potom som chytila husle a začala hrať. Veľmi dobre sme sa bavili a zhodou okolností tam bol aj riaditeľ programovej sekcie, ktorý si pri rozhovore všimol, že mám mikrofonický hlas a ponúkol mi prácu v rozhlase. Zatiaľ pracujem ako produkčná pre Rádio Slovensko a dúfam, že príde čas, keď zasadnem aj za rozhlasový mikrofón v rámci nejakej zaujímavej relácie. Je to pre mňa veľká skúsenosť, je to zodpovedná práca a v podstate to zahŕňa veľa rôznych aspektov, od nahadzovania vysielania v programe „Sepia“, cez tvorenie zmlúv v programe „Helios“, až po vyúčtovanie interných a externých nákladov v programe „Provys“. Okrem toho k nám do štúdia chodia zaujímaví hostia a tiež kapely. Takže je toho dosť veľa. Najhoršie je, že v pyramíde na našom poschodí nemáme klimatizáciu a nedajú sa ani otvoriť okná, takže v týchto horúcich dňoch je to dosť náročné.
Aké máte ďalšie plány do budúcnosti?
Lenka: Plánujeme spolu tretie CD „Piesne z Novohradu 3“, no nechávame to voľne plynúť a nikam sa s ním neponáhľame. Takže možno bude o rok, dva, tri, vtedy keď príde motivácia a chuť k realizácii.
Paťka: Budem sa veľmi tešiť, ak sa raz podarí tretie CD, ale dovtedy budem vďačná, aj keď sa budeme spolu stretávať všetky tri len ako sestry mimo folklóru a vystúpení, ktoré sme doteraz vždy riešili.
Danka: Plánov je veľa, ale každý si vyžaduje prípravu, čas, energiu a aj financie, a keďže si všetko riešime samé, je to dosť náročné. V každom prípade sa budeme snažiť vydať tretie cd, spevník a naďalej robiť osvetu a dávať do popredia náš krásny región, ktorý si zaslúži našu pozornosť, úctu a lásku, pretože je to náš poklad, ktorý sme objavili a v ktorom sme sa narodili.
Chystáte sa vydávať?
Lenka a Danka: Zatiaľ sa vydávať nechystáme.
Paťka: Mám na to našliapnuté, ale zatiaľ sama nemám viac informácií.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album Sestier Sihelských, Mgr. Anton Trebuľa Kečkár