Už takmer tri desaťročia spája Beata Berkyová prácu s deťmi a mládežou s folklórom, rómskou kultúrou a snahou ukázať mladým ľuďom, že ich budúcnosť môže vyzerať inak. Tanečný a spevácky súbor Khamoro navštevuje 25 detí a mladých ľudí a jeho príbeh pokračuje už treťou generáciou. Z detí, ktoré kedysi stáli na pódiu, sa medzičasom stali rodičia a do súboru privádzajú vlastné deti.
Za rokmi práce však nie sú iba vystúpenia, festivaly či choreografie. Khamoro sa postupne stalo priestorom, kde sa mladí učia pracovať na sebe, získavajú sebavedomie a motiváciu vzdelávať sa. Beata Berkyová zároveň svoju prácu prepája s pomocou ľuďom v rómskej komunite. Dnes pôsobí ako manažérka Komunitného centra vo Zvolene a popri práci dokončuje magisterské štúdium.
Ťažké roky priniesli aj nové začiatky
Posledné tri roky boli pre Beatu Berkyovú obdobím veľkých osobných skúšok, ale aj nových začiatkov. V rodine sa musela vyrovnať so stratou najbližších členov. Napriek bolestivým udalostiam však pokračovala v aktivitách, ktorým zasvätila veľkú časť svojho života. „Život vie niekedy prekvapiť – či už milo, alebo naopak. Naše osudy sú neustále poznačené rôznymi udalosťami v rodine, v práci či vo verejnom živote. Jedno však viem s istotou: moja láska k folklóru, práca s mládežou a neutíchajúca túžba tvoriť hodnoty pre ďalšie generácie vo mne naďalej zotrvávajú,“ hovorí.
Novým začiatkom sa pre ňu stala práca manažérky komunitného centra vo Zvolene. Práve tam môže svoje dlhoročné skúsenosti s mladými ľuďmi využívať pri každodennej práci s rodinami a komunitou. Popri tom sa venuje sebarozvoju a dokončuje magisterské štúdium na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Banskej Bystrici.
Khamoro už nie je iba o tanci
Za takmer 30 rokov prešiel súbor výraznou premenou. Dnes má 25 stabilných členov a funguje v tanečnej a speváckej zložke. Berkyovú teší najmä to, že medzi tanečníkov pribudli aj chlapci, ktorí vystúpeniam priniesli novú energiu a dynamiku.
Podstatnejšia ako samotné vystúpenia je však podľa nej práca, ktorá sa odohráva mimo javiska. „Khamoro už nie je len o nácvikoch na pódiá. Stal sa z neho živý priestor, ktorý búra predsudky, motivuje mladých ľudí k sebarozvoju a vzdelaniu a učí ich byť hrdými na to, kým sú,“ približuje. Súbor tak podľa nej pomáha zachovávať kultúrne dedičstvo, ale zároveň vytvára priestor, v ktorom môžu mladí ľudia objavovať vlastný talent a získavať sebavedomie.
V Khamore tancuje už tretia generácia
Jedným z najsilnejších momentov v histórii súboru je skutočnosť, že jeho členmi sú už deti niekdajších tanečníkov. Khamoro tak dnes spája tri generácie. „Deti, ktoré u mňa začínali pred dvadsiatimi rokmi, dnes k nám do súboru nosia svoje vlastné deti. Je to pre mňa hlboký a nesmierne emotívny zážitok,“ hovorí Berkyová.
Putá vytvorené v súbore pritom nekončia odchodom z tanečnej skupiny. Bývalé členky sa vracajú ako mamy svojich detí, pomáhajú s obliekaním do krojov, pri choreografiách, na festivaloch či pri organizácii podujatí. Aj vďaka tomu sa z Khamora podľa Berkyovej stala veľká komunita, ktorá funguje aj mimo samotných tréningov.
Amaro džives dáva priestor aj začínajúcim umelcom
Dlhoročnou súčasťou aktivít je festival Amaro džives – Náš deň, ktorý organizujú pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov. Podujatie nevzniklo iba v posledných rokoch, ale jeho korene siahajú až k začiatkom súboru a Klubu rómskej mládeže Poltár.
Berkyová pri jeho organizácii nechce stavať iba na známych menách. Priestor dáva aj interpretom, ktorí sú na začiatku svojej umeleckej cesty. „Mojou filozofiou je pozývať prevažne tých umelcov, ktorí ešte nie sú známi a iba začínajú. Dávame im priestor ukázať, čo v nich je a dostať sa do širšieho povedomia,“ vysvetľuje.
Práve sledovanie ich ďalšieho rastu považuje za jednu z najväčších odmien. Viaceré skupiny, ktoré dnes pozná širšie publikum, podľa nej začínali práve na ich pódiu.
Organizáciu festivalu navyše postupne preberajú aj mladí, ktorí vyrástli v Khamore. Berkyová ich označuje za svojich lídrov. Pomáhajú jej s prípravou a organizáciou podujatí, čím sa sami učia preberať zodpovednosť.
Talentov pribúda
Za posledné roky pribudli v súbore nové talenty. Berkyová spomína napríklad Denisa Sendreia z Uhorského, ktorý sa hudbe venuje aj počas odborného štúdia. Radosť jej robia aj Adriana Kaločayová, Janko Čonka, Michaela Cibuľová či Vaneska Brandová.
Osobitne hrdá je na Adrianu Kaločayovú. Do súboru prišla ako mladé dievča a podľa Berkyovej postupne prešla výrazným umeleckým aj osobnostným vývojom. Medzi speváčky, ktoré so súborom vyrastali od detstva, patria aj Simonka, Júlia a Sára Berkyové. Sesterské trio začínalo v Khamore ešte ako šesťročné. „Sledovať ich profesionálny rast, usilovnosť a vášeň pre umenie je tou najlepšou vizitkou pre našu prácu,“ hovorí.
Mladé Rómky chcú viac ako kedysi
Podľa Berkyovej sa za posledné desaťročia menia aj sny mladých rómskych dievčat. Kým v minulosti boli ich predstavy o budúcnosti často spojené najmä so skorým založením rodiny, svadbou a materstvom, dnešná generácia podľa nej premýšľa širšie. Mladé dievčatá chcú dokončiť školu, nájsť si prácu, cestovať a byť finančne samostatné. Rodinu už nevnímajú ako jediný životný cieľ, ale skôr ako jednu z vecí, ktoré chcú zaradiť do života až po vybudovaní vlastného zázemia.
Práve vzdelanie zostáva pre Berkyovú jednou z najdôležitejších tém. Mladým dievčatám aj chlapcom neustále pripomína význam dokončenia aspoň strednej školy a získania výučného listu. Každý maturant spomedzi jej zverencov je pre ňu dôvodom na radosť.
Cesta však nie je jednoduchá. V regióne podľa nej chýbajú pracovné príležitosti a mnohí mladí po dosiahnutí dospelosti odchádzajú za prácou do zahraničia. „Motivovať mladých ľudí v dnešnej dobe je nesmierne náročná úloha. Žijeme totiž v regióne, kde je dlhodobo veľmi málo pracovných príležitostí,“ hovorí.
Rómske ženy získavajú väčší hlas
Výrazný posun vníma aj u rómskych žien, s ktorými pracuje v komunitnom centre či prostredníctvom súboru. Podľa nej sú dnes sebavedomejšie, aktívnejšie a vo väčšej miere sa zapájajú do rozhodovania o vlastnom živote a fungovaní rodiny. Za svoj najväčší úspech nepovažuje konkrétny projekt, ale okamih, keď vidí ženu, ktorá si začne veriť a rozhodne sa niečo vo svojom živote zmeniť.
Teší ju, keď sa z utiahnutých matiek stávajú ženy, ktoré organizujú podujatia, pomáhajú v súbore, dokončujú si vzdelanie alebo si hľadajú prácu. Zároveň však upozorňuje, že niektoré problémy zostávajú v regióne veľmi výrazné. Ide najmä o sociálnu situáciu, generačnú chudobu, nedostatok pracovných príležitostí a predsudky. Prekážkou sú podľa nej aj stereotypy v niektorých rodinách, kde sa od ženy stále očakáva predovšetkým starostlivosť o domácnosť a deti.
Zmeniť takéto generačné nastavenie si podľa nej vyžaduje čas a trpezlivosť. Dôležité je ukazovať, že vzdelaná a pracujúca žena môže byť pre rodinu prínosom.
Nadšenie sa rokmi zmenilo na presvedčenie
Po takmer troch desaťročiach práce s mládežou Berkyová tvrdí, že nadšenie jej nechýba. Zmenilo však svoju podobu. „Už to nie je len tá naivná mladícka energia, s ktorou som v roku 1998 začínala. Dnes je to zrelé, hlboké presvedčenie a zodpovednosť voči generáciám, ktoré mi rodičia zverujú do rúk,“ hovorí.
Silou ju podľa vlastných slov nabíja samotná práca s deťmi, ich temperament, ochota učiť sa, ale aj návraty bývalých tanečníkov. Najväčšiu radosť jej pritom nerobia veľké ocenenia. „Tým najkrajším momentom, kedy si znova a znova uvedomujem, že moja práca má skutočný zmysel, je jedno jednoduché, no zo srdca vyslovené ‚ďakujem‘,“ priznáva.
Čas pre seba si pri práci manažérky komunitného centra, vedení súboru, štúdiu a rodinných povinnostiach hľadá ťažko. Za svoj relax považuje chvíle ticha, cestovanie a čas s najbližšími.
Nejde jej o plné pódiá, ale o ľudí
Keď premýšľa o budúcnosti Khamora, nehovorí v prvom rade o veľkých festivaloch či plných pódiách. Jej predstava je oveľa jednoduchšia a zároveň náročnejšia. Chce, aby súbor zostal bezpečným miestom pre deti a mladých ľudí z regiónu. Aby si zachovali vzťah k folklóru a vlastnej kultúre, ale zároveň z nich vyrástli vzdelané a sebavedomé osobnosti. „Mojou najväčšou túžbou je, aby sme aj o päť rokov dokázali u mladých ľudí úspešne udržiavať iskru a vášeň pre folklór, no najmä, aby sme ich videli rásť ako vzdelané, sebavedomé osobnosti s dokončenými školami a maturitami v rukách,“ uviedla Beata Berkyová.
Po rokoch práce s deťmi a mladými ľuďmi v nej nadšenie podľa jej slov stále zostáva. Zmenilo však svoju podobu. „Už to nie je len tá naivná mladícka energia, s ktorou som v roku 1998 začínala. Dnes je to zrelé, hlboké presvedčenie a zodpovednosť voči generáciám, ktoré mi rodičia zverujú do rúk,“ hovorí. Energiu jej dodáva samotná práca s mladými, ich temperament, ochota učiť sa aj pomoc bývalých tanečníčok, ktoré sa dnes vracajú ako mamy svojich detí. Najväčšou odmenou pre ňu pritom zostávajú jednoduché veci – úsmev dieťaťa po tréningu alebo úprimné „ďakujem“ od rodiny, ktorej pomohla.
Pri všetkých povinnostiach si však uvedomuje, že potrebuje myslieť aj na seba. Popri vedení komunitného centra, súboru a dokončovaní magisterského štúdia je manželkou a starou mamou, preto je chvíľa voľna pre ňu vzácna. „Moja práca je mojou vášňou, no viem, že ak chcem svetlo a energiu odovzdávať druhým, musím ho najskôr chrániť v sebe,“ približuje. Oddych nachádza najmä v tichu, cestovaní a čase strávenom s najbližšími, pri ktorých môže na chvíľu vypnúť a byť sama sebou.
Keď premýšľa o budúcnosti Khamora, nechce hovoriť iba o plných pódiách či ďalších vystúpeniach. Jej želaním je, aby súbor zostal bezpečným prístavom pre deti a mladých ľudí z regiónu a aby ich viedol nielen k láske k folklóru, ale aj k vzdelaniu. „Najväčšou túžbou je, aby sme aj o päť rokov dokázali u mladých ľudí úspešne udržiavať iskru a vášeň pre folklór, no najmä, aby sme ich videli rásť ako vzdelané, sebavedomé osobnosti s dokončenými školami a maturitami v rukách,“ hovorí.
Za jeden zo svojich najväčších snov považuje okamih, keď sa na jednom pódiu stretnú generácie, ktoré Khamoro počas rokov spojilo. Chcela by vidieť vedľa seba tancovať bývalé členky, ktoré u nej začínali ešte ako malé dievčatá, a ich vlastné deti, ktoré dnes sama vedie. Mladým Rómom a Rómkam chce pritom odovzdať predovšetkým vieru v seba a silu vzdelania. Škola, výučný list či maturita podľa nej nie sú iba papierom, ale cestou k väčšej slobode, nezávislosti a lepšiemu životu. Zároveň ich chce viesť k hrdosti na vlastnú kultúru, hudbu a tanec a k odvahe prekračovať stereotypy aj hranice svojho regiónu.
Zdroj: vobraze.sk
Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín
