Nadaná speváčka a skladateľka, skrátka hudobníčka vo všetkých smeroch, Zuzana Mikulcová, rôznorodé problémy vkladá do piesní. Hudba jej učarovala už v detstve. Odvtedy má vonku tri albumy, z ktorých každý odráža isté obdobie v jej živote. „Keď vás niečo baví a máte pre to vášeň, tak sa snažíte to robiť čo najčastejšie, tým pádom sa v tom zlepšujete a hľadáte miesta, školy, učiteľov, ktorí vás posunú ďalej. Toto bol aj môj prípad, “ hovorí o svojich začiatkoch pre obraze.sk Mikulcová.
Rodená Soboťanka študovala na konzervatóriu a na VŠMU v Bratislave. Na svojom konte má veľa piesní, z ktorých každá otvára vážnejšiu tému, na zamyslenie. „Podobne, ako ostatní, ktorí žijú v tomto ľudskom spoločenstve, aj ja vnímam problémy okolo seba, či už na osobnej, vnútornej rovine alebo na tej vyššej, kolektívnej. Čiže, čo ma trápi, napíšem do piesní. Ten, kto má vôľu nejako prispievať, robí to takým spôsobom, aký mu je najbližší. Niekto napíše román, niekto lieči ľudí alebo uvarí dobré jedlo. Ja robím hudbu. Je to môj osobný ventil, a keď si to nájde poslucháča, ktorý sa nad tým zamyslí alebo mu to urobí peknú chvíľu, je to skvelé. “
„Nie je mi každý deň do spevu alebo ma nekope múza,“ hovorí Mikulcová. Hudbu však do istej miery berie ako svoju prácu. „Ako aj pri iných prácach, aj tu existujú deadliny. Niekedy sa musím prinútiť si sadnúť za klavír a niečo napísať. Alebo ísť odohrať koncert tri hodiny po tom, ako som zvracala od bolesti z krámov a toto sa naozaj stalo. Šou musí pokračovať,“ dodáva.
Aktuálne je jej meno skloňované vďaka spolupráci s Nelou Pociskovou. Pred mesiacom totiž vydali skladbu Nie som tá. „Toto je už tretia skladba, ktorú som robila pre Nelu, ale je iná, vážnejšia. Rozoberá dôležité témy a aj to by mala hudba robiť. Je veľa tém, o ktorých by sa malo hovoriť a domáce násilie je jednou z nich. Celá naša spoločnosť je v neustálom procese vývoja a myslím si, že nás žien sa to veľmi týka. Nájsť si svoj hlas nielen v spoločnosti, ale aj v domácnosti, v partnerských vzťahoch. Máme zaužívané isté modely od našich mám a starých mám, ktoré musíme akoby “preprogramovať” a nájsť svoju sebahodnotu. Keď nám niekto ubližuje fyzicky alebo psychicky a tu sa nejedná len o ženy, ale aj mužov, mali by sme sa ozvať a robiť s tým niečo. Už nežijeme v 18. – 19. storočí, nikto nemá nárok vás vlastniť alebo týrať. “
Podobným záležitostiam sa Zuzana venuje aj vo svojich albumoch. Vníma ich ako istú priestorovo – časovú pečať jej života. „Sú také, aké sú, lebo taká som bola aj ja vtedy a aj ľudia, s ktorými som spolupracovala. Bolo to to najlepšie, čo sa nám v tej chvíli podarilo. “
Výnimkou je posledný album Fúzie, ktorý v mnohom oproti iným vyniká. Zaujímavosťou je, že ide o audiovizuálny projekt, ktorý vyšiel na USB. „Album Fúzie je už trošku iný, pretože ide o duety. Pozornosť sa rozkladá medzi viacerých ľudí, nie som stredobodom, čo je zároveň oslobodzujúce. Tým, že je tento album tak čerstvý, stotožňujem sa s ním naplno, “ vyjadrila sa Mikulcová. Na albume spolupracovala s mnohými významnými hudobníkmi. Po jej boku sa objavili mená ako Dan Bárta, Barbora Mochowa, Lara Abou Hamdan, Peter Lipa a Jakub König.
Okrem úlohy speváčky a skladateľky piesní si Zuzana osvojila aj niekoľko hudobných nástrojov. „Cítim sa viac ako speváčka. Skladateľkou a textárkou som sa vlastne stala z núdze, keďže som si nemohla zaplatiť nejakých skladateľov alebo textárov. Aj keď som sa v tom, samozrejme, veľmi našla a myslím, že mám už aj svoj rukopis, vždy rada spolupracujem s ostatnými skladateľmi alebo textármi, keď sa môže zo mňa stať len speváčka, interpretka. A čo sa týka hudobných nástrojov, neviem, či sa to dá nazvať hrou, ale s určitosťou vylúdim tóny na klavíri, gitare, ukulele a flaute. “
„Záľub mám okrem hudby veľmi veľa, ale času na všetky až tak nie. Asi najväčšia vášeň je šport, konkrétne cyklistika a beh, ale vyrovná sa tomu aj čítanie kníh, filmy, “ poznamenala.
Zuzana Mikulcová momentálne žije v Bratislave, no občas ‘zablúdi‘ aj do svojho rodného mesta, najmä na sviatky, alebo keď si chce trochu oddýchnuť. Počas Vianoc tu bola so sestrou a maminou. „Naše Vianoce sú o tom, že sme spolu. Darčeky si už piaty rok nedávame, ale chodíme spoločne na turistiku, do Tatier alebo po okolí Rimavskej Soboty, na Maginhrad, na Kurinec alebo na Kamenného Janka.
Rok 2021 bol pre mnohých hudobníkov náročný. Aktuálne snáď všetci dúfame, že ten nový bude o niečo lepší a krajší. „Ja sa nesťažujem, “ hovorí Zuzana. Podľa jej slov na tom boli iní ľudia horšie ako ona. „Celý rok sme pracovali na Fúziách, čiže o robotu nebola núdza a v lete i na jeseň sme mali celkom dosť koncertov. Mala som aj niekoľko televíznych vystúpení. Neviem. Z môjho pohľadu, úprimne, si nepamätám takýto pracovne vyťažený rok. Do nového roka mám zase v pláne pokračovať v tom, čo sme aj s kapelou začali, a to je spomínaný projekt Fúzie. “
Zdroj: Tereza Nemcová, foto: Dominik Janovský, archív Zuzany Mikulcovej
