Osvetári takmer z celého Banskobystického kraja boli súčasťou znovuoživenia spoločenskej sály, budovy i okolitých priestorov. Dom osvety v Rimavskej Sobote bol skolaudovaný a v novom šate ho sprístupnili prvým pozvaným hosťom. Zriaďovateľom Domu osvety je Banskobystrický samosprávny kraj, ktorý do rekonštrukcie v dvoch etapách investoval približne milión eur. Ako povedala počas zahájenia riaditeľka Gemersko-malohontského osvetového strediska Darina Kišáková, budova trikrát vyhorela a išlo o náročnú rekonštrukciu.
Prvý väčší zásah po požiaroch bol podľa nej v roku 2008 do záchrany strechy. Počas uplynulých rokov sa osvetári snažili budovu využívať aspoň z časti a až v roku 2018 pokračovali čiastočné úpravy a o rok neskôr bol vypracovaný projekt komplexnej rekonštrukcie budovy. Tá bola potom zrekonštruovaná zvonku aj zvnútra. „Zachovaný bol pritom historický ráz a na priečelí budovy ostal nápis Dom osvety. Podľa riaditeľky sa rekonštrukcia a modernizácia podarila veľmi dobre. „Je to krásne. S touto budovou som zžitá a dve tretiny môjho života som prežila v Dome osvety a som na to hrdá. Možno to cítite, táto sála majú svoju dušu. Želám si a pevne verím, že dušu bude mať aj naďalej, a že sa tu budú ľudia aj naďalej radi stretávať. Že bude centrom ľudskosti, tolerancie, toho, čo v súčasnej dobe potrebujeme,“ povedala v príhovore Kiššáková. Zároveň pripomenula okolnosti, ako k výstavbe došlo od roku 1929 v najkrajšom kúte Mikszátovho parku a budova slúžila ako živnostenské sídlo využívané na prednášky či kultúrne aktivity.
„Celú túto budovu postavili remeselníci z blízkeho okolia. Finančne prispelo 1 400 živnostníkov a museli si zobrať ešte úver. Celá stavba v tom čase stále 400 tisíc vtedajších korún. Boli nadšení, dokázali postaviť za veľmi krátky čas,“ dodala.
Pestrý folklórny program sa skladal z viacerých blokov. Otvorili ho fujaristi Milan Katreniak a Dušan Ceber. Zahrala aj Ľudová hudba z Kokavy nad Rimavicou, či FS Vepor z Klenovca. Zaspieval Radoslav Dusa aj spevácka skupina Szivarványi z Veľkého Blhu i Ženská a dievčenská spevácka skupina FS Vepor. Vystúpila aj ĽH Hájik a FS Háj.
Okrem vedúcich pracovníkov či zástupcov viacerých organizácií sa kultúrneho večera zúčastnili aj bývalé osvetové pracovníčky. Tie si počas prehliadky priestorov zaspomínali na desaťročia, ktoré v tejto budove odrobili. Tu sme mali gramiálky, tu sme mali kancelárie a sem sme chodili fajčiť na schodisku, štebotali na poschodí. Zhodli sa, že je budova veľmi pekne zrekonštruovaná. „Odpracovala som tu pekných pár rokov, na oddelení záujmovej umeleckej činnosti. Boli to úžasné časy,“ povedala pre vobraze.sk Drahoslava Plichtová, ktorá aj na dôchodku ostáva verná kultúre, a keď je príležitosť, je rada súčasťou súťaží v umeleckom prednese.
„Venovala som sa mu, mám rada poéziu a robila som aj na SPOZoch,“ pripomenula. Medzi prvými pracovníčkami, ešte keď sa len vytváralo okresné osvetové stredisko a došlo k rozdeleniu od mesta, patrila Elena Torpišová. Pracovať tu začala v roku 1969. „Toto bola jediná sála v meste, lebo kultúrny dom ešte nebol,“ povedala a dodala, že MsKS sídlilo potom v jednej časti za javiskom. Viedol ho vtedy Štefan Baláž. Ako pripomenula, v 60-tych rokoch sa profesionalizovala osveta, dovtedy tam boli len ochotníci. Rada si zaspomínala aj na obdobie vlastivedného pracovníka a pedagóga Júliusa Boľfíka, počas ktorého bolo odhalených viacero pamätníkov spisovateľov v Rimavskej doline.
„Gro roboty bolo v okrese, pôsobili sme ako metodičky na obciach. Boli sme súčasťou akcií v okrese. Boli sme ale zvyknuté aj maľovať, upratovať, čo bolo treba. Nikdy neboli peniaze v kultúre tak, že by sme zaplatili upratovačky,“ priblížila Soňa Trenčínová z Klenovca, podľa ktorej chodili aj brigádovať do Domu kultúry, keď ho stavali, a keď táto budova vyhorela, tak ju vlastnoručne upratovali. Zažili aj časy, keď z 36 zamestnancov zostalo len deväť. „Niekedy neboli počítače a pozvánky sme písali ručne,“ povedala Trenčínová. Na podujatia podľa pracovníčok chodilo najviac ľudí na folklór, modernú hudbu, divadlá.
„Mali sme veľmi dobré vzťahy, boli sme mladý kolektív,“ hovorí Torpišová a dodáva, že venovanie sa kultúre je skôr o ľuďoch a človek k tomu musí mať vzťah. Je to práca vo voľných chvíľach, aj keď iní častokrát oddychujú.
Slávnostného otvorenia sa zúčastnila aj bývalá riaditeľka Anna Hanušová i riaditeľka Elena Hroncová. Spolu si zaspomínali aj na ďalších riaditeľov, medzi prvými na Arpáda Hanka.
Zdroj: vobraze.sk
