Milan Katreniak (1953) z Tisovca je dlhoročným výrobcom fujár a vášnivým folkloristom. Je známy v regióne Gemera-Malohontu i širšom okolí. Zúčastnil sa aj šou Zem spieva. Svoju prvú fujaru vyrobil pred viac ako 40-timi rokmi. Ako ďalej priblížil Milan Katreniak, odvŕtať prvé drievko odpozeral u baču – uja Pačesu. Ďalej sa učil z kníh, podľa Matúša Nosáľa. Skúsenosti ako správne urobiť dierky zbieral aj ako samouk.
Roky hrával na zábavách s kapelou na gitare. Ale len do chvíle, kým mu neučaroval zvuk fujary. „Bolo to na premiére Jánošíka, ktorého hral Kuchta z Tisovca. Počul som fujaru plakať. Bolo to niečo nádherné,“ úprime opísal svoje spomienky Milan Katreniak pre vobraze.sk.
Fujara je podľa neho krásny nástroj a výroba jednej fujary mu dnes zaberie mesiac. „Kedysi to ale bolo menej,“ hovorí a dodáva, že dnes mu zdravie tak neslúži ako kedysi, a preto si musí davať pozor na chrbticu a šetriť si oči.
Fujary vyrába z javora, jaseňa, agáča, ale predovšetkým bazy. Ornamenty sú charakteristické motívom z Podpoľania a pri píšťaľách má svojský kokavský štýl.
Katreniakove začiatky sú späté so súborom Vepor z Klenovca. „To je moja kolíska, neskôr som pôsobil aj v Sinci v Hnúšti a ako fujarista som chodil vypomáhať aj do Rimavanu, či FS Háj,“ pospomínal na jeho cestičky počas života. Hosťovať chodí aj do Podpoľanca.
„Hrať pre mňa je ako balzam na dušu. Hra lieči srdce a pohladí dušu,“ vyznal sa zo svojich pocitov k hre na fujare, ktorých vyrobil už veľmi veľa. „Keby som povedal 300, možno málo by som povedal,“ vyrátaval Katreniak a jedným dychom podotkol, že fujary dodával nielen po súboroch, umelcom a kamarátom, ale aj do Anglicka či múzea v Amerike. Už v roku 1986 uspel na svojej prvej súťaži v Detve, kde získal plaketu v súťaži Dr. Lenga.
Mohli ste ho vidieť aj v súťaži Zem spieva. „Volali mi, že mám prísť na casting a ja som ani nevedel o čo ide. Nakoniec som až tam zistil, že ma prihlásila Eňa Vacvalová,“ dodal so smiechom. Rodina ho v jeho záľube vždy podporovala, aj keď bola časovo náročná a chodil hrávať počas víkendov alebo Silvestra.
Dnes učí hrať dvoch žiakov a teší sa, kedy si bude môcť opäť zahrať po dvojročnej pauze pre koronu. Podľa jeho slov je o folklór záujem aj zo strany mladých. „Majú dobré nápady, len im chýba zručnosť,“ dodal Katreniak na záver s tým, že všetko sa dá naučiť, aj vyrábať fujary, len treba chcieť a mať pevnú vôľu.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Milana Katreniaka
