Ľudovít Sendrej: Volajú ma legenda, častokrát si nás ale mýlia so Sendreiovcami z Kokavy

Hrajú na zábavách, svadbách, plesoch, všade, kde je príležitosť. Radi improvizujú a umeleckú školu pritom nenavštevovali. Sú samoukovia. Hudobníkov majú pritom len Rómov, rodinných príslušníkov a v kapele nemajú ženu. Sendrejovci z Hostišoviec. „V kapele sme piati a fungujeme už dlho. Ja osobne najdlhšie, už skoro 40 rokov,“ povedal pre vobraze.sk Ľudovít Sendrej, líder kapely a skúsený hudobník. Podľa jeho slov majú hudbu v krvi a hrajú hlavne po pamäti. „Keď je taká ťažšia pesnička, tak si ju preskúšame. Pustíme si skladbu, vypočujeme, zahráme a už to ide. Nemáme problém ani so slovenskými modernými skladbami,“ dodal Sendrej, ktorý hrával niekedy v kapele pod názvom Kontakt. Už pár rokov hráva len s jedným synom a niekoľkými synovcami.

„Sme motiváciou aj pre ostatných. Mladší tu tiež začínajú zakladať kapely. Aj ďalší môj syn má kapelu a darí sa im. Mňa už pritom volajú legenda. Rád zaúčam mladších. Budeme aj my radi, keď budú po nás ešte hrávať ďalej,“ povedal s úsmevom 64-ročný Sendrej, ktorý sa zatiaľ do hudobného dôchodku nechystá. V najbližších rokoch to ale nevylúčil. Byť muzikantom je podľa neho v tomto veku náročné povolanie, hlavne v prípadoch, kedy hrajú viac akcií v priebehu niekoľkých dní. „Ale keď je dobrá partia, tak je sranda a prejde to rýchlo,“ povedal. 

„Chlapci tu u nás majú dobrý sluch. Popočúvajú hudbu a chytia sa. Kúpia si nástroj a učia sa. Radi im aj poradíme,“ hovorí líder kapely, podľa ktorého si ich častokrát mýlia s ich menovcami, so Sendreiovcami & Kokavakere Lavutara.

Radi chodia hrávať na Teplý Vrch, neďaleko ich rodných Hostišoviec. „Máme veľmi dobré spomienky na bratislavských záchranárov, ktorí tu boli na školení. Hrali sme im a to bolo dačo. Veľmi dobrá zábava bola. Na toto nezabudneme, stále na to spomíname,“ hovorí Sendrej a dodáva, že veľmi dobre sa cítili aj na častých zábavách na Orávke a mali česť hrať aj na Starostovskom plese v Rimavských Janovciach, čo si veľmi vážia. „Tam bolo veľa známych ľudí, dobre sa zabávali,“ dodal. Ako spomenul, raz hrali dve svadby za sebou a na tej druhej museli byť už ráno o 11-tej. „Zvykneme zahrať aj vonku, neveste na husličky. Stalo sa nám, že harmonikár spadol do vody. Nepozeral sa poriadne na cestu, podokol sa a spadol do veľkej mláky. Bola to veľká zábava.“

V repertoári majú slovenské, maďarské a, samozrejme, aj rómske skladby. „Najlepšie sa nám hrajú tie cigánske pesničky, lebo keď chodíme hrávať na svadby, tak sú dosť rytmusové a veľmi dobre sa na tom bavia ľudia. Častokrát sa nám stáva, že nás volajú na zábavu opakovane,“ hovorí Sendrei. Jeho manželka mu túto prácu zo začiatku tolerovala. „Ale čím toho bolo viac, tak sa jej to už nepáčilo veľmi. Ale keď som jej ráno priniesol peniaze, tak bola rada,“ dodal Sendrei. 

Ešte ako kapela Kontakt vydali pred rokmi aj vlastné CD. „Rozmýšľame už aj nad niečim novým. Aby sme mali na pamiatku niečo,“ podotkol. O speváčke neuvažujú. „Všetko sme chlapi. Ženu do kapely nechceme, lebo by sme sa možno aj pobili. Takto nám je dobre. Ani tanečníčky so sebou nenosíme. Kade chodíme, tam máme tanečníčok dosť,“ uzavrel so smiechom. 

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Ľudovít Sendrej