Na javisku stál od šiestich rokov. Matej z R. Soboty je hercom v prešovskom divadle

Matej Lacko sa dostal na divadelné dosky vďaka svojmu otcovi Marianovi Lackovi. Už ako šesťročný sa zoznámil s javiskom, no v tom čase ani len netušil, že jeho kroky povedú touto cestou. „Pravdou je, že som aktívne športoval, konkrétne som hrával hokej, takže som sa po strednej škole – Gymnáziu v Rimavskej Sobote, rozhodoval medzi divadlom a hokejom. Vďaka tomu, že ma prijali na dve vysoké umelecké školy, bolo rozhodnuté – stal som sa hercom,“ opísal pre vobraze.sk svoje začiatky.

Študoval na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Jeho ročníkové vedúce boli Jana Oľhová a Ida Rapaičová. Hereckému umeniu ho učili aj mená ako Juraj Sarvaš, František Výrostko či Alexandra Záborská. Už ako študent pôsobil v Bábkovom divadle na Rázcestí v Banskej Bystrici. Tu sa zoznámil s Michalom Náhlíkom, terajším režisérom a umeleckým šéfom Divadla Jonáša Záborského v Prešove. „Zavolal mi s ponukou, či by som nechcel hosťovať v rozprávke Šialene smutná princezná“. V roku 2008, po skončení školy, dostal ponuku na stále angažmá v tomto divadle.

Dnes tu už pôsobí trinástu divadelnú sezónu a zahral si mnoho postáv. „Každú postavu treba zo začiatku nejako vytvoriť, vdýchnuť jej život a to je asi to najnáročnejšie.  Každé skúšobné obdobie je iné a inak náročné. Záleží od žánru, ktorý skúšame. Inak sa pripravujem na komédiu a inak na drámu. Veľkú úlohu zohráva, samozrejme, režisér a kolegovia, s ktorými skúšam. Väčšina hercov má radšej záporné postavy. Asi je to tak aj v mojom prípade. Preto mi najviac ostala v pamäti postava Joa Coopera z hry Zabiják Joe. Bola to hlavná postava, s ktorou som sa rád popasoval.  Autor Tracy Leets  napísal výborný text. Veľmi rád spomínam na toto skúšobné obdobie,“ vyjadril sa Matej.

„Každý herec určite cíti pred predstavením zodpovednosť, z čoho niekedy pramení aj tréma. No zdravá tréma je pre herca vždy dobrá. Podľa mňa pomáha pri sústredení a koncentrácii sa na predstavenie. Niekedy mám obavy, že dostanem okno a nebudem vedieť pokračovať v texte, ale našťastie máme šikovné šepkárky, na ktoré sa môžem vždy spoľahnúť,“ poznamenal.

Okrem Divadla Jonáša Záborského pôsobí aj v dvoch menších divadlách. Jedným z nich je začínajúce Divadlo na sídlisku, ktoré práve rozbieha. Ako mám prezradil, nemá veľké herecké sny. „Hlavne aby som hrával,  mal aj naďalej príležitosti a mohol stáť na javisku čo najdlhšie. Rád by som si zahral aj v nejakom historickom celovečernom filme s dobrým obsadením, zažiť atmosféru točenia veľkého filmu.“

V prešovskom divadle však nie je sám z Rimavskej Soboty. Jeho hereckými kolegami sú Stanislava Kašperová i Michal Novodomský. „Je to veľmi príjemné, keďže Stanka tu bola ešte predo mnou. Išiel som sem s tým, že tu niekoho poznám.  Asi po dvoch rokoch za nami prišiel Mišo. Nie sme len kolegovia, ale aj priatelia. Navštevujeme sa, chodíme občas na nejaké výlety a podobne. Máme dokonca aj spoločné projekty mimo divadla.“

Najnovšie pripravujú inscenáciu Nebezpečné známosti, v ktorej stvárňuje jednu z hlavných postáv Vikomta de Valmonta. Premiéra tejto hry v  réžií  Júlii Rázusovej  bude  29.októbra v Divadle Jonáša Záborského v Prešove.

Herectvo je jeho profesia i zamestnanie. „Niekedy nehovorím, že idem do roboty, ale že idem do divadla. Je to úplne iný druh zamestnania ako ostatné. Dalo by sa o tom polemizovať určite niekoľko hodín.“ Vo voľnom čase sa rád venuje aj iným aktivitám. „Mám rád šport. Raz týždenne chodím hrať hokej. Niekedy si idem zaplávať, zaboxovať, či zacvičiť si do posilňovne,“ uviedol Matej Lacko na záver.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album M. Lacko