Talentovaná tanečníčka a speváčka Gabriela Gazdová je známa pôsobením v kapele Unicum z Tornale a v minulosti sa predstavila aj v pár muzikáloch v rožňavskom divadle Actores. Keď dostala stabilnú a vysnívanú ponuku pracovať v spomínanom divadle, rozhodla sa napokon pre deti v rimavskosobotskej Základnej umeleckej škole.
Už ako malé dieťa začala Gabriela tancovať latinsko – americké tance pod vedením Ivana Ligárta. Absolvovala aj niekoľko súťaží. Ako pre vobraze.sk Gabriela Gazdová ďalej priblížila, bola to iba akási vlna príjemných aktivít na popoludnia po škole. Pri štúdiu na konzervatóriu v Košiciach sa venovala hlavne hudobno – dramatickému umeniu. Popri rozvíjajúcom sa tanečnom talente a prvých hodinách spevu však u nej učiteľka začala objavovať práve aj spevácke vlohy.
„Začala som si uvedomovať, že viem ešte viac, ako som si myslela a boli tam aj ponuky, aby som popri herectve študovala druhý odbor spev alebo tanec. Nechcela som sa ale vzdať ani tanca, ani spevu a práve herectvo mi ponúkalo kombináciu. Zostala som pri tom jednom, aby som herectvo robila naplno,“ vysvetlila Gazdová, ktorá si prihlášku na inú školu ani nedávala a jasne išla za svojim cieľom. V rámci herectva sa zdokonaľovala v ľudovom, jazzovom či klasickom tanci. Zo všetkého najviac obľubuje dynamický scénický druh tanca Contemporary. Čo sa jej nepodarilo rokmi získať, je pozitívny vzťah ku klavíru, i keď klavírnu hudbu si veľmi rada vypočuje.
Jej hlas pripomína tvorbu Mariky Gombitovej. „Na konzervatóriu som hrala v muzikáli Neberte nám princeznú, tam som stvárnila hlavnú postavu a spievala som piesne Gombitovej,“ dodáva s tým, že Marikine skladby spieva rada, no sú upravené, keďže nemá až taký hlasový rozsah. Po ukončení štvorročného štúdia si dorobila pedagogické minimum.
Gabriela Gazdová je rodáčkou z obce Gemerská Ves (okres Revúca). Momentálne však žije so svojim partnerom a dcérkou v Bakte. Jej celoživotným snom bolo venovať sa herectvu, o čom svedčí aj jej pôsobenie v rožňavskom divadle Actores, kde mohla svoj talent predviesť v muzikáloch. V Aladinovi a čarovnej lampe bola tanečníčka, no v Čarodejniciach a rozprávke Po dračích stopách si zahrala hlavné úlohy. Tento druh umeleckého sebavyjadrenia jej bol veľmi blízky a v divadle externe pôsobila štyri roky. Potom si začala plniť materské povinnosti.
Zlom nastal v roku 2014, keď začala vyučovať tanečný odbor v ZUŠ Rimavská Sobota. Jej srdce si deti veľmi skoro získali. Jej smerovanie už neovplyvnilo už ani ponúknuté stále zamestnanie v divadle. Ako vysvetlila, viac, ako oddať sa úplne svojim snom, je pre ňu plniť si poslanie učiteľky tanca. „Ponuku, o ktorej som vlastne celý život snívala, že raz budeme spievať, tancovať a hrať výhradne v divadle, som zamietla hlavne kvôli tomu, aby som mohla zostať s mojimi deťmi v ZUŠ-ke. V minulosti som nedúfala, že učiteľstvo bude pre mňa také dôležité, deti sa však stali pre mňa obrovskou motiváciou a hnacím motorom. Učenie tanca ma napĺňa. Vidieť ako deti rastú a rozvíjajú sa v oblasti umenia je pre mňa veľkou odmenou a balzamom pre dušu,“ hovorí s úsmevom.
Svoje obzory rozširuje najmä na rôznych tanečných worshopoch, kde aj s kolegyňou Julkou Dobrockou Molnárovou zbierajú inšpiráciu a nové skúsenosti. Nedávno sa zúčastnili aj s deťmi na podujatí Show Cup 2025, kde získali popredné miesta. V polovičke marca sa chystajú na Showtime Dance tour 2025. Je to postupová tanečná súťaž, ktorá vedie až za hranice Slovenska smerom na Balaton. „Našou prioritou je neustále sa zdokonaľovať, motivovať deti k pohybu a byť v obraze, čo sa týka tanečno – pohybových trendov,“ vysvetlila Gazdová, ktorá sa jedno leto zúčastnila aj na Letnom tábore umenia pre dospelých- LETAVY, čo považuje za veľmi hodnotnú skúsenosť.
V súkromnom živote sa najviac venovala športovaniu a čítaniu kníh, momentálne sa však oddáva svojim rodičovským povinnostiam a radostiam. Trojročná dcérka Rebeka, ktorá tiež preferuje tanec, ju neraz v ZUŠ-ke navštívi. „Rebeka už ovláda nejaké základy klasického tanca,“ spomenula Gazdová, ktorej partner síce nemá sklony k umeniu, ale svoju rodinu v každom smere podporí. Po materskej sa znovu začína zapájať aj ako speváčka v kapele Unicum. S kapelou už niekedy hrali prevažne na plesoch a svadbách v blízkom okolí Rimavskej Soboty, ale boli už aj v Maďarsku a v Košiciach. Síce nemá obľúbenú skladbu, ale obľubuje staršie žánre maďarských piesní od umelcov, ako sú Cserháti Zuzsana, Zoltán Erika.
Vlastnej tvorbe sa sympatická speváčka a úspešná učiteľka nevenuje, prespievala však nádherný text zhudobnenej básne Polnočný plač, od urológa a básnika Tibora Durdiaka. Skladba odznela v predvianočnom období v kostole v rámci koncoročného koncertu ZUŠ. „Relatívne rýchlo sme si to nacvičili aj s kapelou a detičkami zo ZUŠ-ky,“ poznamenala s tým, že odvtedy uplynulo pár rokov, no stále má z toho vystúpenia dobrý pocit až zimomriavky.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archiv Gabriela Gazdova
