Folklór berie ako lásku na celý život. Učiteľka Vargová z Tisovca vedie jubilujúci súbor Čížiček

Hajnalka Vargová z Tisovca svoj život zasvätila hudbe, tancu a práci s deťmi. Pôsobí ako učiteľka klavíra v Základnej umeleckej škole Tisovec. Tento rok prebrala vedenie detského folklórneho súboru Čížiček, ktorý včera oslávil jubileum. Folklór ju sprevádza už od detstva. „Moje začiatky s folklórom siahajú ešte do detských čias. Myslím, že to bol nejaký folklórny krúžok v poobedňajších hodinách v základnej škole,“ uviedla pre vobraze.sk Hajnalka Vargová (39), rodáčka z obce Jesenské. Neskôr tancovala v súbore Uj Gömör z R. Soboty.

Svoju lásku k hudbe prehlbovala štúdiom na košickom štátnom Konzervatóriu, kde sa venovala hre na klavíri. Vysokú školu vyštudovala v Ružomberku, na Katolíckej univerzite, odbor hudobné umenie a klavír. Hudba ju však nasmerovala aj k pedagogickej práci. „Od roku 2007 až po súčasnosť pôsobím ako učiteľka klavíra v Základnej umeleckej škole Tisovec, vyučujem hudobnú náuku v prípravnom ročníku a tiež ako korepetítorka. Hudba ma sprevádza už od malička a tvorí neoddeliteľnú súčasť môjho života,“ dodáva.

Popri klasickom hudobnom vzdelaní však Hajnalku formoval aj folklór. Do folklórneho súboru Új Gömör sa dostala celkom prirodzene – ako diváčka. „S FS Új Gömör som sa zoznámila pri príležitosti ich 10. výročia, keď som sedela v publiku a cítila som silnú túžbu patriť do ich folklórnej rodiny,“ opisuje moment, ktorý zmenil jej život.

A sen sa rýchlo stal skutočnosťou. „Pretancovali sme spolu viac ako desať krásnych rokov. Vznikli silné priateľstvá, ktoré trvajú až dodnes.“ Priznáva však, že aj folklórne prostredie môže zasiahnuť realita – súbor počas pandémie Covid-19 zanikol. Veľa mladých členov odišlo do zahraničia, či študovať, alebo za prácou. A preto sa už nepodarilo po pandémii nácviky obnoviť.

K folklóru sa však stále vracala. „Tancovala som vo FS Tisovec, ktorý sa snažil o obnovenie tisovského folklóru. Mali sme niekoľko vystúpení pri rôznych príležitostiach. Mám krásne spomienky na Jarka Piliarika, ktorý nám robil choreografiu nového tanca. Boli to vzácne, tvorivé a nezabudnuteľné chvíle.“

Roky prežité v rôznych folklórnych kolektívoch, množstvo vystúpení, priateľstiev a zážitkov postupne formovali aj jej pohľad na to, akú hodnotu má folklór pre deti a mladých. Po zániku súboru Új Gömör sa jej život prirodzene presunul viac k rodine a pedagogickej práci. Napriek tomu zostala súčasťou folklórneho diania, či už ako diváčka, podporovateľka, alebo mama detí, ktoré rástli v prostredí tradícií. Práve táto kombinácia hudby, pedagogiky a dlhoročnej lásky k ľudovej kultúre ju postupne priviedla na cestu k súboru, ktorý sa stal novou kapitolou v jej folklórnom príbehu. Jej partnerom je Milan Matucha, ktorý je hrajúcim dirigentom tisovskej dychovky Hradovanka a ovláda hru na viaceré hudobné nástroje.

Tento rok si detský folklórny súbor Čížiček pripomína významné jubileum – 35 rokov svojej existencie. K súboru sa dostala najprv ako rodič. „S Čížičkom som sa zoznámila asi pred siedmimi rokmi, odkedy ho navštevuje moja staršia dcéra. Teraz tam chodia už obidve moje dcéry,“ hovorí s úsmevom. Súbor sa stal miestom, kde sa stretáva komunita rodičov, detí a milovníkov tradícií.

V marci tohto roka prišla ponuka prevziať jeho vedenie. „Dlho som sa rozhodovala a nakoniec ma presvedčila podpora zo strany rodiny a rodičov detí. Veľmi mi pomohla bývalá vedúca Mariana Byssová, ktorá mi vo všetkom ochotne pomáhala. Patrí jej moje obrovské ďakujem.“ Čížiček dnes navštevuje 25 detí vo veku od 5 do 17 rokov. Najmladších vedie s láskou Diana Vojenčiaková z Hnúšte.

Práca s deťmi je krásna, no vyžaduje veľa trpezlivosti. „Na vystúpeniach, ale aj pri ich príprave, je veľmi náročné udržať disciplínu a pozornosť detí. Dnešné deti sú dosť vyťažené, majú veľa aktivít a musíme ich naozaj veľmi zaujať,“ priznáva. Ale všetka námaha sa podľa nej vráti v jedinom okamihu. „Výsledný efekt stojí vždy za to. Iskričky v očiach a veselé úsmevy švárnych dievčat a chlapcov. A pre to sa určite oplatí obetovať kúsok samého seba.“

Najdôležitejšie je vytvoriť deťom pozitívny vzťah k tradíciám. „Snažím sa, aby deti chodili na nácviky s radosťou a s úsmevom na tvári. Ak si to budú užívať, budú sa cítiť lepšie a sebaistejšie na pódiu.“ A keď sa to podarí, je otvorená aj festivalovým výzvam: „Keď to zvládnu, môžeme sa zúčastňovať rôznych folklórnych festivalov a podujatí. Deti sú veľmi šikovné a rýchlo sa učia.“

Tisovec sa pre ňu stal domovom. „V Tisovci učím už 18 rokov a žijem tu 15 rokov. Mesto má veľmi bohatú kultúrno-spoločenskú históriu a k nej neoddeliteľne patrí aj folklór.“ To, že o folklór majú záujem aj dnešné deti, považuje za výsledok oddanej práce rodičov a bývalých vedúcich.

Folklór je pre ňu oveľa viac než záľuba. „Folklór je láska na celý život. Človek nemôže byť smutný, keď počuje nádhernú ľudovú hudbu alebo tancuje ľudový tanec. Je to aj sloboda a neskutočné množstvo zážitkov.“ A hoci prípravy vystúpení nebývajú vždy jednoduché, práve výsledné momenty jej pripomínajú, prečo sa oplatí pokračovať. Pod jej vedením tak súbor Čížiček pokračuje v odkaze, ktorý sa v Tisovci odovzdáva z generácie na generáciu – v radosti z hudby, tanca a tradícií, ktoré majú aj dnes svoje pevné miesto v srdciach detí.

Pozrite si fotogalériu zo včerajšieho jubilejného vystúpenia DFS Čížiček

Zdroj: Eliška Líšková, Foto: Miroslav Sobek

Tisovčana Matuchu zdobí vášeň pre hudbu. Diriguje dychovku Hradovanka a šéfuje základnej umeleckej škole