Hudobníčka, pedagogička, skladateľka Elka Vidinská, rodáčka z Tornale, napísala viac ako dvesto piesní a podieľala sa na veľkých muzikálových a hudobno-rozprávkových projektoch. Jej skladby si spievajú deti, tínedžeri aj dospelí. Pôsobí ako riaditeľka umeleckej školy v Košiciach a za najväčšiu hodnotu považuje vedomie, že jej hudba stále žije. Ako pre vobraze.sk Elka Vidinská priblížila, hudba ju sprevádza od detstva a korene k nej siahajú priamo do rodiny. Otec hrával na gombíkovej harmonike už od detstva. Mama navštevovala hudobnú školu, kde získala základy hudobného vzdelania, neskôr sa venovala spevu aj klavíru. Práve mama bola tou, ktorá ju prvá posadila za klavír. Hudobný vzťah k piesni si všimla aj u starej mamy, ktorá si pri práci často spievala. „Mama bola tá, ktorá ma prvá posadila za klavír,“ hovorí Elka Vidinská (55). Hudba sa pre ňu postupne nestala iba profesiou, ale prerástla do životného poslania. Spája ju s tvorbou, pedagogickou prácou a predovšetkým s mladými ľuďmi. „To si uvedomujem každý deň,“ hovorí o svojom vzťahu k hudbe a pedagogickej práci.
Za svoj dlhoročný prínos v oblasti hudobnej tvorby, umeleckého vzdelávania mládeže a reprezentácie mesta si Elka Vidinská prevezme Cenu mesta Tornaľa. Ocenenie má pre ňu osobitný význam, pretože Tornaľa nie je len miestom, odkiaľ pochádza. Je mestom jej detstva, rodičov, starých rodičov, prvých učiteľov a prvých životných zážitkov. „Je to moje rodné mesto. Korene mojej rodiny sú veľmi pevne zakorenené v tomto mestečku, pretože tam som rástla,“ hovorí. Tornaľu vníma ako miesto, kde vznikol základ, na ktorom neskôr stavala svoju hudobnú i pedagogickú cestu.
Z Tornale ku konzervatóriu a vlastnej tvorbe
Od štrnástich rokov študovala na košickom konzervatóriu. Po jeho absolvovaní nastúpila do práce a postupne sa venovala hudobnej tvorbe, pedagogickej práci a rozvoju mladých talentov. Významnou súčasťou jej profesijnej cesty sa stala umelecká škola, ktorú spoluzakladala. Práve pre jej potreby začala tvoriť pôvodnú hudbu pre deti a neskôr aj dospelých. Z jednotlivých piesní postupne vznikali aj väčšie hudobné projekty.
Škola pripravovala veľké muzikálové či hudobno-rozprávkové predstavenia, na ktorých sa podieľalo 100 až 150 účinkujúcich. Prvé takéto projekty začali v Košiciach pripravovať už v polovici 90. rokov. „Pre potreby týchto projektov vznikali nové a nové melódie,“ vysvetľuje.
Jej tvorba tak postupne prerástla rámec školy. Piesne zaznievali v médiách, niektoré sa stali súčasťou televíznych programov a ďalšie tvorila aj pre známych interpretov. Medzi skladby, ku ktorým má osobitný vzťah, patrí Mamičke, ktorá vznikla na text Martina Čičváka a existuje aj v maďarskej jazykovej verzii. Blízka je jej tiež pieseň Tu domov mám, ktorá vyšla v dvojjazyčnej podobe. Jej tvorbu ovplyvňujú aj rodinné korene a viacjazyčné prostredie. Spieva po slovensky, maďarsky aj bulharsky. „Po mamičke som Bulharka,“ vysvetľuje Vidinská.
K rodnému kraju má Elka Vidinská dodnes veľmi srdečný vzťah. „Tornaľa je moja kolíska,“ hovorí a spomína aj na chvíle spojené s recitačnými či klavírnymi súťažami v Rimavskej Sobote. K rodnému mestu ju však viaže oveľa viac než len spomienka na prvé roky života. Rada sa vracia do rodného domu, ktorý je pre ňu miestom plným vzácnych spomienok a návratov k ľuďom, ktorí boli súčasťou jej života. „Vraciam sa sem s láskou a vďakou,“ hovorí. Tornaľa tak pre ňu zostáva pevným bodom, ku ktorému sa aj po rokoch vracia v spomienkach.
Jej piesne spievali aj známi interpreti
Hudobná tvorba Elky Vidinskej nezostala iba v prostredí umeleckej školy. Jej piesne sa dostali aj k známym slovenským interpretom.
Spolupracovala napríklad s legendárnym spevákom Dušanom Grúňom, pre ktorého vytvorila viacero piesní, medzi nimi Každý vek je krásny či Bláznivý sen. Jej tvorba zaznela aj v podaní Jána Pavelčáka či Dominiky Kleisovej. „Moje piesne zneli aj v médiách a niektoré znejú stále. Boli súčasťou aj televíznych programov,“ približuje svoju tvorbu, ktorá sa tak dostala do Tv relacii Hitparáda Zlatej brány, Drišĺakoviny či Kaviareň Slávia.
Väčšina jej piesní vznikala spontánne. „Ja si prečítam text, cítim ho hneď ako melódiu,“ opisuje svoj spôsob tvorby. Tak vznikla napríklad aj pieseň Plachá modlitba za mamkino srdce, ktorá vznikla na motívy básne slovenského básnika Milana Rúfusa.
Učiteľ musí rásť spolu s deťmi
Dlhoročná práca s mladými ľuďmi ju naučila, že pedagóg nesmie zostať stáť na jednom mieste. Deti sú podľa nej iné ako pred desaťročiami a učiteľ sa tomu musí prispôsobovať. „Musíme byť aj my fundovanejší a prispôsobivejší tejto dobe, ktorá je momentálne,“ zdôrazňuje. Ako ďalej hovorí, o umelecké vzdelávanie je veľký záujem. Niektoré deti čakajú na prijatie aj dva či tri roky. Za dôležitý považuje aj kvalitný pedagogický tím a spoluprácu s aktívnymi umelcami. Pedagóg podľa nej musí vedieť nájsť cestu k detskej duši a zároveň zostať odborníkom vo svojom odbore.
Talent potrebuje podporu
Elka Vidinská je presvedčená, že určitú dávku talentu má každý človek. Nejde pritom iba o umenie. „Každý jeden človek, každý jeden jedinec disponuje väčšou alebo menšou dávkou talentu. Talent má aj kuchárka, talent má aj rušňovodič, talent má aj pilot, talent má matematik,“ vysvetľuje.
O tom, či sa talent rozvinie, však podľa nej často rozhoduje prostredie, v ktorom človek vyrastá. Dôležitú úlohu majú rodičia, učitelia i kolektív. „Je to šťastie, keď má človek dobré zázemie, ktoré ho posúva, ktoré ho podporuje,“ hovorí. Negatívna skúsenosť s pedagógom môže podľa nej dieťa poznačiť na celý život. Stretáva sa s deťmi, ktoré prišli do školy s presvedčením, že nevedia spievať alebo nemajú hudobný talent, pretože im to niekto v minulosti povedal. „Ten komplex si potom, žiaľ, nesieme po celý život,“ upozorňuje. Práve preto považuje za mimoriadne dôležité, aby sa dieťa stretlo s učiteľom, ktorý ho dokáže podporiť a motivovať.
Mladým talentom pomáhajú skúsení hudobníci
Svoje skúsenosti odovzdáva predovšetkým mladým. Za dôležité považuje, aby sa talentované deti dostali k pedagógom, ktorí sú nielen odborníkmi, ale dokážu si k nim vytvoriť aj osobný vzťah. Ako príklad spomína mladého saxofonistu, ktorý sa dostal k jej kolegovi Máriovi „Gapovi“ Garberovi, známemu aj z pôsobenia v hudobných skupinách IMT Smile či Monkey Business. „Je to veľký hudobník, čiže vie sa priblížiť aj malému dieťaťu, keď treba,“ hovorí Vidinská. Práve takéto osobnosti podľa nej dokazujú, že kvalitné umelecké vzdelávanie nemusí byť oddelené od reálneho hudobného života. Aktívni umelci môžu deťom priniesť skúsenosti z pódií, koncertov a workshopov a zároveň ich motivovať k ďalšiemu štúdiu.
Najväčším úspechom sú piesne, ktoré žijú
Za desaťročia pôsobenia vytvorila Elka Vidinská viac ako dvesto piesní a množstvo ďalších hudobných projektov. Mnohé vznikali priamo pre potreby školy a jej žiakov. Za najväčší úspech nepovažuje konkrétnu cenu, vystúpenie či spoluprácu so známym interpretom. Dôležité je pre ňu to, že jej melódie nezostali zabudnuté. „Moju tvorbu si spievajú po celom Slovensku. Som rada, že oslovuje široké publikum a že žijú touto hudbou deti, tínedžeri aj dospelí,“ hovorí.
„Je to úspech, že neumierajú tie melódie, že tie piesne žijú,“ dodáva. Popri pedagogickej činnosti a hudobnej tvorbe si nájde čas aj na záľuby. „Pomoc druhým, keď niekto potrebuje, to je na prvom mieste,“ hovorí Vidinská. Okrem toho má rada prírodu, prechádzky so svojím psíkom, vôňu mora aj plávanie.
Cena mesta Tornaľa pre ňu nie je iba uznaním za desaťročia práce. Je aj symbolickým návratom do mesta, kde sa jej životná cesta začala – k rodičom, starým rodičom, prvým učiteľom a hudobným koreňom. „To, že si na mňa spomenuli, som prijala s veľkým potešením – vnútorným, mentálnym aj duchovným,“ povedala laureátka o pripravovanom ocenení.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Elka Vidinská
