V malej obci pri Rimavskej Sobote vyrábajú kotly, ktoré putujú od škandinávskeho severu cez západnú Európu až po Čile, americký kontinent Japonsko. Za spoločnosťou MAGA v Čerenčanoch stojí profesorka Jana Müllerová, ktorá svoju rodnú obec spojila s výrobou a zároveň s akademickým svetom. Sama však za najväčší úspech nepovažuje ocenenia ani akademické tituly. Keď sa jej človek opýta na moment, na ktorý je vo firme najviac hrdá, odpovie jednoducho: „Prvý vyrobený kotol.“
Práve v tejto odpovedi sa ukrýva podstatná časť jej príbehu. Od dievčaťa, ktoré malo v osemnástich svoju predstavu o bezpečnom vykurovaní, cez doktorandku a vedeckú pracovníčku až po profesorku a podnikateľku, ktorá rozhodnutie vybudovať výrobu spojila so svojou rodnou obcou. „Čerenčany sú mojím domovom,“ hovorí Jana Müllerová. Výrobná firma tak pre ňu nie je iba podnikateľským projektom. Je spojená s miestom, odkiaľ pochádza, s ľuďmi z regiónu aj s jej osobnou víziou.
Začiatok nebol jednoduchý
Cesta k vlastnej firme sa nezačala v pohodlných podmienkach. Na začiatku musela presvedčiť vlastnú rodinu, že jej predstava má budúcnosť. „Potom prišlo financovanie prvej budovy, nebolo jednoduché získať úver na budovu za milión korún,“ hovorí. V súčasnosti sa na túto dobu pozerá z odstupu, no práve prvé roky podľa nej ukázali, čo znamená podnikať a niesť zodpovednosť za vlastné rozhodnutia.
Bez tvrdej práce to podľa nej nejde. Rovnaký prístup pritom uplatňuje aj pri ľuďoch, ktorí dnes tvoria tím firmy. „Špičkoví ľudia robia špičkové produkty,“ tvrdí.
Technika bola súčasťou jej života už od štúdia
K výrobe kotlov mala blízko aj vďaka svojmu vzdelaniu. Ako doktorandka a vedecká pracovníčka sa venovala aplikovaným technickým vedám. Učila termomechaniku, hydrodynamiku, pevnosť-pružnosť, šírenie tepla, postupne sa jej odborná dráha presunula viac k bezpečnostným vedám a požiarnej ochrane. Za docentku habilitovala v roku 2009 v Českej republike, a v roku 2015 bola vymenovaná za profesorku v odbore bezpečnostné vedy o.i. za významný prínos k odboru vďaka vlastnej originálnej vedeckej metóde kvantifikácie bezpečnostných rizík.
Skúsenosti získala aj v zahraničí, okrem iného ako hosťujúca profesorka na Univerzite Nebrija v Madride. V danom odbore rozvíjala širokú medzinárodnú spoluprácu či už v susedných krajinách, v Španielsku a Indii. Úzko a dlhoročne spolupracovala s predsedom organizácie Pugwash, ktorá v roku 1995 získala Nobelovu cenu za mier. Napriek tomu sa technická stránka jej pôvodného odboru zo života nestratila.
„Kotol, v kotolni rodinného domu, je v podstate učebnicová úloha z bezpečnostných vied, len namiesto papiera má oceľové steny,“ vysvetľuje profesorka Müllerová. Teplovodný oceľový kotol je vlastne tlaková nádoba, ktorá má niekoľko bezpečnostných prvkov, musí odolať nadmernému tlaku a vyžaduje správnu inštaláciu ako aj obsluhu. Bezpečnosť preto podľa nej nie je možné od výrobku oddeliť. Emisná trieda, Ecodesign či ochrana proti prehriatiu sú súčasťou požiadaviek, ktoré musí moderný kotol spĺňať. Práve tu sa stretávajú jej dva svety. Akademická teória sa dostáva priamo do výrobnej praxe. „Najmä vo fáze vývoja kotla sa fyzikálna teória uplatňuje bezvýhradne v mnohých aspektoch,“ hovorí.
Aj manažérske skúsenosti z krízového manažmentu podľa nej nachádzajú v podnikaní svoje miesto. Je potrebné Treba vedieť improvizovať pod tlakom, minimalizovať riziká a straty a zároveň maximalizovať úžitok.
Dva svety, ktoré sa nedajú viesť rovnakým tempom
Jana Müllerová žije medzi akademickým prostredím a výrobnou halou. „Sú to dva svety s úplne odlišným tempom. Jeden sa meria semestrami, skúškami a štátnymi skúškami, druhý objednávkami, ktoré nepočkajú,“ opisuje.
Jedna časť jej práce je spojená s prednáškami a vedeckým výskumom, druhá s každodennými rozhodnutiami vo firme. Spoločným menovateľom sú však podľa nej ľudia. Práve spoľahliví kolegovia sú podľa nej podmienkou, aby bolo možné obe oblasti zvládať. Ak nastane vo firme krízová situácia, je pripravená reagovať aj napriek tomu, že sa práve nachádza v akademickom prostredí.
Z Čerenčian do sveta
MAGA dnes zamestnáva ľudí najmä z Čerenčian a širšieho Gemera-Malohontu. Z malej obce však jej výrobky smerujú ďaleko za hranice Slovenska. Kotly putujú do škandinávskych krajín, západnej i južnej Európy, na americký kontinent do Čile , v Ázii perspektívne tiež do Japonska. „Je to trasa, akú by od výrobcu z malej obce na juhu stredného Slovenska čakal málokto,“ hovorí Jana Müllerová.
Firma svoju výrobnú kapacitu priebežne prispôsobuje rastúcemu záujmu zo zahraničia. Pre zakladateľku je pritom dôležité, že výroba zostáva práve v Čerenčanoch. Táto obec pre ňu znamená však viac než sídlo spoločnosti. Je to miesto, kde vyrastala. Aj preto hovorí o potrebe udržať v regióne pracovné miesta a najmä ľudí, ktorí majú schopnosti a potenciál. „Množstvo šikovných ľudí odišlo do Bratislavy alebo zahraničia. Je potrebné ich prilákať späť a spoločne rozvíjať náš región,“ myslí si.
Potenciál Gemera a Malohontu vidí v mnohých oblastiach. Spomína jeho kultúrnu a historickú rozmanitosť, Gotickú cestu, Halič, Vigľaš, Muráň, kúpele v Číži, poľovnícke revíry či čistú prírodu.
Dôležitá je podľa nej aj poloha regiónu a jeho budúce dopravné napojenie. Ako avizuje, do budúcnosti chce prostredníctvom firmy podporiť aj duálne vzdelávanie. Práve ľudský potenciál Gemera a Malohontu je značne nevyužitý.
Každý kotol má svoj rodný list
Za výrobou, ktorá sa začína v Čerenčanoch a končí u zákazníka v zahraničí, je množstvo práce. Vývoj nového kotla začína návrhom podľa konkrétnej požiadavky trhu. Nasleduje výroba, testovanie a certifikácia. Kotol musí byť otestovaný v certifikovanom laboratóriu podľa normy EN 303-5:2023. Ako konateľka spoločnosti MAGA vysvetľuje, samotný výrobný proces začína oceľovým plechom. CNC laser z neho vyreže jednotlivé diely, ktoré sa následne ohýbajú, zvárajú a podrobujú tlakovej skúške. Potom prichádza povrchová úprava, montáž elektroniky, ochranných prvkov a izolácie.
Zaujímavosťou je, že každý výrobok má vlastný „rodný list“. Pod jednotlivé výrobné kroky sa podpisujú konkrétni pracovníci. Dokument zostáva vo firemnom archíve aj po predaji kotla. Výskum a vývoj v oblasti prírodných a technických vied je zároveň priamo medzi predmetmi činnosti spoločnosti. Prof. Müllerová tak prepája svoju vedeckú a podnikateľskú dráhu aj formálne.
Firma sa pritom nesústredí iba na samotné kotly. Pre väčší komfort kúrenia dlhú životnosť kotlov distribuuje tiež akumulačné nádrže, ktoré možno využívať aj na ohrev TÚV. Vyrába aj zásobníky na akumuláciu tepla, ktoré možno využívať napríklad v kombinácii so solárnymi systémami. Tie sa využívajú v posledných rokoch oveľa viac, majú ich preto v ponuke a dobrých cenách viacero rozmerov.
Stavili na slovenský pôvod
Jana Müllerová zdôrazňuje aj slovenský pôvod komponentov. „Ťažko nájsť konkurenta, ktorý by do jedného kotla vedel poskladať naraz najprísnejšiu emisnú triedu, poistku proti prehriatiu aj slovenský pôvod každej jednej súčiastky,“ tvrdí. Za označením Made in Slovakia podľa nej nie je iba marketing. Firma sa rozhoduje aj podľa toho, odkiaľ materiál a jednotlivé komponenty pochádzajú, pričom cena nie je jediným kritériom.
Dôležitú úlohu má aj ekológia. Firma minimalizuje odpad z ocele, izolačné materiály sa snaží využívať bezo zvyšku a vo výrobe používa energeticky úspornejšie zariadenia. Časť spotreby elektrickej energie kompenzujú fotovoltaické panely.
Rast cien cíti aj výroba
Podnikanie ovplyvňujú rastúce ceny energií, ocele aj likvidácie odpadu. Súčasne rastú požiadavky na ekologickosť výroby. „Tlak prichádza z dvoch strán naraz,“ konštatuje prof. Müllerová. Investície do technológií, ekológie či pracovného prostredia však podľa nej nie sú lacné. Firma sa napriek tomu snaží zlepšovať podmienky vo výrobnej hale a myslí aj na zamestnancov.
Dopyt po kotloch na drevo a pelety podľa nej rastie. Ovplyvňujú ho aj ceny energií a dotačné programy, pričom viaceré modely MAGA spĺňajú podmienky programu Zelená domácnostiam a Obnov dom.
Ocenenia sú pre ňu záväzkom
Za svoju vedeckú prácu získala prof. Müllerová viacero domácich aj zahraničných ocenení. V roku 2018 dostala v Indii striebornú medailu za medzinárodný prínos. Je tiež držiteľkou medailí za vedecký prínos v doprave či za prínos pre hasičské a záchranné zložky.
Nedávno jej v Krakove udelili čestný doktorát za celoživotný prínos v odbore bezpečnostných vied. „Nepracujem pre ocenenia, aj keď vždy potešia. Určite sú záväzkom pokračovať na dosiahnutej alebo vyššej úrovni,“ hovorí profesorka Müllerová. Rovnako si váži ocenenia, ktoré získali samotné kotly MAGA na výstavách Aquatherm či Agrokomplex v Nitre.
Najťažšie je naučiť sa oddychovať
Aj po rokoch podnikania má stále plný pracovný kalendár. Najradšej má pracovné stretnutia s partnermi doma aj v zahraničí. Práve tam podľa nej vznikajú dlhoročné obchodné vzťahy, ktoré niekedy prerastajú aj do osobných kontaktov.
Najťažšou úlohou však podľa nej nie je riadenie firmy ani akademická práca. „Najnáročnejšie je naučiť sa oddychovať. V tomto mám veľké rezervy,“ priznáva. Ak si nájde chvíľu pre seba, rada si vezme odbornú knihu a číta ju vonku na záhrade. „Najradšej čítam kvalitnú odbornú knihu, ideálne vonku na záhrade.“ Úplne vypnúť však podľa vlastných slov nedokáže. „Opakovane si nájdem len ďalšie zamestnanie,“ dodáva s úsmevom.
Motivuje ju syn, zamestnanci a ich rodiny
Za rokmi práce a ďalšími plánmi firmy však podľa nej nie sú iba čísla či obchodné výsledky. „Môj syn, moji ľudia a ich rodiny,“ odpovedá na otázku, čo ju motivuje pokračovať. Aj preto chce podľa svojich slov rozvíjať firmu tak, aby mala význam nielen pre jej majiteľku, ale aj pre ľudí, ktorí v nej pracujú.
V budúcnosti chce spoločnosť pokračovať vo vlastnom vývoji a má rozpracovaných viacero projektov. Konkrétne detaily zatiaľ neprezrádza.
„Nechajte sa prekvapiť,“ odkazuje.
Žena v technickom svete
Presadiť sa v technickom a výrobnom odvetví pre ňu nebolo jednoduché. „Určite áno,“ odpovedá na otázku, či bolo náročné získať rešpekt v prostredí, ktoré je stále do veľkej miery mužské. Podľa nej je potrebné dlhodobo budovať rešpekt voči zamestnancom a zároveň pracovať na vlastnej osobnosti.
Za základ úspešného manažéra považuje autoritu, prehľad a znalosť procesov. Dôležité je podľa nej vedieť riešiť problémy, motivovať ľudí a nadchnúť ich pre spoločnú prácu. Ženám, ktoré by sa chceli pustiť do technického alebo strojárskeho podnikania, preto posiela stručný odkaz: „Keď kráčaš peklom, nezastavuj.“
Z Čerenčian nechce odísť
Jej profesionálny život ju zaviedol do Žiliny, Bratislavy, Prahy, Pardubíc či Madridu. Napriek tomu zostala obec Čerenčany miestom, ku ktorému má najbližší vzťah. Práve odtiaľto chce rozvíjať podnikanie a zároveň ukázať, že aj v malej obci môže vzniknúť firma schopná presadiť sa na zahraničných trhoch. „Koľko máme na Slovensku skutočne domácich producentov? Príďte sa pozrieť do Čerenčian, čo tu pre vás máme. Všetci sú vítaní,“ pozýva Müllerová.
Jej príbeh sa tak v istom zmysle vracia na začiatok. Dievča z Čerenčian, ktoré sa v osemnástich rozhodlo vyrábať bezpečné kotly, dnes vedie firmu vo svojej rodnej obci. Popri nej pôsobí vo vede a vzdelávaní a svoje skúsenosti z bezpečnostných vied prenáša aj do podnikateľskej praxe. A zatiaľ čo jej akademická práca zostáva spätá s rizikami a bezpečnosťou, v Čerenčanoch má jej vízia podobu ocele, technológie a hotových kotlov, ktoré odchádzajú zo slovenského regiónu do sveta.
Maga s.r.o.
viac informácií na maga.sk
Samuela Kollára 59
Čerenčany 979 01
Zdroj: PR- Článok, Maga Čerenčany
