Zachytávanie života v meste Rimavská Sobota, jeho mnohé kultúrne či spoločenské podujatia a ich prezentovanie doma i v zahraničí. Fotografie Agáty Bartovej z Rimavskej Soboty patria k dlhoročnej práci, ktorá ju napĺňala a snažila sa do nej vniesť svoj pohľad i umelecké cítenie. Ako pre vobraze.sk priblížila, k umeniu, kultúre či grafike mala vždy blízko. „Je to moja srdcovka. V každej práci sa mi podarilo držať fotografie,“ hovorí Agáta Bartová (67), ktorá niekoľko rokov pracovala aj v rimavskosobotskej nemocnici, kde robila ústavnú fotografku a výtvarníčku na oddelení zdravotnej výchovy. Popri aktivitách v záujmovo umeleckej činnosti v Dome osvety pod vedením Jozefa Tokára sa realizovala aj v krajskom štúdiu fotografov. Jej fotografie boli súčasťou spoločných výstav v Rimavskej Sobote, vo Zvolene, v Revúcej, ale aj v Maďarsku.
Pochádza z obce Lukovištia. „Vyrastala som tam a vždy sa tam rada vraciam, stále tam mám priateľov, aj keď už pomenej,“ spomenula Bartová a dodáva, že pre ňu je to najkrajšia dedina na Slovensku. „Je tam veľmi pekný kostol s kazetovým stropom aj cintorín našich významných dejateľov,“ doplnila Bartová, ktorá vo svojom pracovnom živote pôsobila v Rimavskej Sobote a zostala v nej bývať aj na dôchodku. „Rada chodím plávať, venujem sa mame a chodíme na prechádzky,“ priblížila.
Študovala na Strednej umelecko – priemyselnej škole v Košiciach, odbor užitá fotografia. „Vtedy sa ešte len spúšťal tento odbor, boli to pre mňa nové veci. Až tam som sa viac zoznámila s fotografovaním. Pôvodne som chcela ísť na grafiku,“ priznáva Bartová. Rada maľuje a má aj zbierku obrazov. V jej ponímaní sú to abstraktné výtvarné práce, kompozície, hľadanie.
Popri zanieteniu k umeniu tak mala blízko aj k organizovaniu výstav v Turistickom informačnom stredisku (TIC), kde pracovala najdlhšie. Roky dokumentárne zachytávala Dni mesta, jarmoky, spoločenské podujatia v obradnej sieni, jubilantov a podobne. Vždy mala blízko ku kultúre. Popri rozmanitej činnosti v TIC-ke vyrábali aj plagáty či pozvánky. „Prišla som sem za obdobia šéfovania Jána Stehlíka. Mal umelecké vlohy a okrem iného sa venoval umeleckému rezbárstvu a zameriaval sa na výrobu kyjatických hračiek,“ priblížila Bartová.
Spolu s kolegyňou Milanou Jutkovou boli medzi prvými, ktorí viedli aj Mestskú galériu na Hlavnom námestí. Bolo to obdobie, kedy bol riaditeľom na kultúre Štefan Baláž a mestu sa podľa Bartovej podarilo získať objekt, ktorý dodnes slúži ako galéria.
Fotoaparát však Agáta Bartová neodkladá a tvorí aj v súčasnosti. Fotografie berie ako kresbu svetlom, ako čarovné médium s možnosťou umeleckého pohľadu na udalosti. Niekedy tomu podľa nej tak nebolo a fotografia bola braná dosť technicky a na úžitkové potreby. „Môj otec bol obyčajný človek, ale v tej dobe mal fotoaparát. V Lukovištiach boli viacerí zanietenci k foteniu. V období šesťdesiatych rokov sa to u nás ešte len rozbiehalo. Venovali sa tomu ľudia, ktorí mali blízko hlavne aj k technickým veciam. Niekedy bola veda urobiť správne fotografiu a vyvolať ju potom vo fotokomore. Až v poslednej dobe fotografia nabrala umeleckejšie smerovanie,“ poznamenala Bartová.
Vzhľadom na pohodlie a možnosť slobody čoraz častejšie používa kvalitnejší mobil ako ťažkú zrkadlovku. „Technika nás aj posúva, ale aj obmedzuje zároveň. Mám veľmi rada prírodu, ale už si rada vyberám. Povyšujem fotenie na štylizované veci do výtvarnej fotografie. Robím veci kompozične, ako nás niekedy učili,“ spomenula fotografka, ktorá práve v prírode prichádza na nápady a necháva sa ňou formovať. „Doma to potom zúžitkujem. Hľadám výrezy, niečo, čo by pekne vyzeralo, improvizujem,“ hovorí Bartová.
V súčasnosti užíva slobodu dôchodku naplno a realizuje veci, ktorým sa chce venovať. „Som paňou svojho času, čo je veľkým pozitívom v živote. S manželom máme radi domáce zvieratá, ktoré k nám prišli, alebo boli vyhodené na ulicu,“ skonštatovala Agáta Bartová. Jej manžel sa dlhé roky venoval práci v laboratóriu a kontrole potravín. Majú jednu dcéru. Fotografka výstavu zatiaľ neplánuje. „Nikdy však nehovor nikdy,“ dodala s úsmevom.
Zdroj: vobraze.sk, foto archív Agáta Bartová
