V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote dnes popoludní slávnostne odhalili busty dvoch významných národovcov – evanjelického kňaza Pavla Šramka, pochovaného v Klenovci a spisovateľa Sama Vozára, rodáka z Hrachova. „Ich pričinením, životnými postojmi a dielom vytvárali základy našej emancipovanej modernej spoločnosti,“ uviedla počas stretnutia Jaroslava Lajgútová z Miestnej organizácie Matice slovenskej. Ako ďalej dodala, busty zhotovili majstri Konušovci z Kremnice.
Jazykovedec Pavol Šramko žil v čase, keď slovenský jazyk ešte nebol samozrejmosťou. Bol významným členom štúrovskej generácie, básnikom a autorom česko-slovenskej gramatiky. „Zapojil sa do národného zápasu, bojoval slovom, ale aj veršom a jeho poézia bola pravým výkrikom po slobode,“ uviedol podpredseda Matice slovenskej Marek Nemec. Podľa jeho slov obidve osobnosti ukázali, že duchovnosť neznamená útek od sveta, ale službu svetu.
Udalosti doby sa úzko viažu aj na Samuela Vozára, považovaného za prvého básnika, ktorý sa odvážil písať v doposiaľ neprebádanom jazyku – spisovnej slovenčine. Spolu s J. F. Rimavským sa 14. februára 1843 zúčastnil na schôdzi štúrovcov, kde sa rozhodli prijať strednú slovenčinu za spisovný jazyk. Tento deň nazvali „dňom skriesenia slovenčiny“. Žiaľ, ako pripomenul Peter Dragijský, tento dátum sa doteraz nedostal do kalendára ani ako pamätný deň. Básnik Vozár zomrel tragicky, za nevyjasnených okolností, vo veku 27 rokov. Aj preto si zaslúži úctu a trvalé miesto v historickej pamäti. V Hrachove je po ňom pomenovaná Základná škola s materskou školou.
Autorom projektu Historické osobnosti Gemera a Malohontu je Peter Dragijský, ktorý priblížil vznik a postupné rozširovanie Aleje dejateľov v Rimavskej Sobote. Pripomenul, že prvou bustou bola veľká kamenná busta Š. M. Daxnera, odhalená v roku 1992. Napríklad socha P. Dobšinského je jeho jedinou sochou na svete. Vyzdvihol tiež spoluprácu s niekdajším riaditeľom Domu Matice slovenskej Michalom Hruškom, ktorého označil za dôležitého človeka v začiatkoch projektu.
„Vedel, ako sa to dá a vedel aj, kde sa to dá. Ďakujem – bez teba by tu možno bola len osamelá kamenná busta Š. M. Daxnera pri zadnom vchode do Domu kultúry a tu niekde by boli stánky s krompľami a cibuľou,“ povedal Dragijský. Dodal, že vďaka tejto spolupráci sa podarilo zveľadiť majetok Matice o viac ako 250-tisíc eur. Od roku 2006 tak mohli osadiť busty 25 významným dejateľom a rodákom z regiónu. Podľa Dragijského boli aktuálne busty pravdepodobne poslednou etapou snahy Matice robiť pamätníky v tejto časti mesta. „Dúfajme, že sa naplnia slová J. Francisciho, že Slovensko bude naozaj vykvetať v nový kvet,“ uzavrel Dragijský.
Súčasťou slávnostného podujatia bolo aj ekumenické stretnutie v evanjelickom kostole, ako aj krátka divadelná dramatizácia o živote a diele Sama Vozára po samotnom odhalení búst.
Zdroj: vobraze.sk
