Marian Kluvanec alias Mark E. Pocha patrí medzi ostrieľaných autorov hororov slovenskej literárnej scény. Jeho príbehy plné násilia a krvi si počas niekoľkých rokov našli a stále nachádzajú svojich stálych priaznivcov. Narodil sa v Komárne, no časť života pôsobil v Rimavskej Sobote. Patrí medzi všestranných ľudí, má plno nápadov a stále vymýšľa niečo nové. Momentálne sa venuje veciam mimo písania, ktoré v tomto covidovom období takpovediac zavesil na klinec. Viac toho prezradil Mark E. Pocha v rozhovore pre vobraze.sk.
Už je tomu sedem rokov, odkedy si vydal svoj prvý román Semester zakomplexovaného sviniara. Spomenieš si, ako vznikla myšlienka napísať knihu? Mal si predtým s písaním už nejaké skúsenosti?
Odjakživa som bol literárny typ človeka. V detstve som čítal mýty a legendy z celého sveta, neskôr detektívne romány, potom scifi a horory… S myšlienkami na vlastné príbehy som sa vlastne hral od nepamäti. Akurát som neveril, že by z nich niekedy mohla vzniknúť ucelená kniha.
„Univerzitný román“ Semester, autobiografická prvotina, vznikol štrnásť rokov po mojich promóciách na UKF v Nitre. Materiál zrejme potreboval dozrieť, kým sa vypýtal von. Samotný akt tvorby potom išiel ako po masle. Inými slovami povedané, kniha sa prakticky napísala sama.
Bol si rozhodnutý knihu aj vydať, či si ju písal len tak pre seba? A čo na to hovorili z rodiny, že chceš byť spisovateľom? Podporovali ťa?
Písal som ju preto, že som MUSEL. V umeleckej tvorbe je to prirodzená vec: píšeme, maľujeme, robíme hudbu preto, lebo máme šialenú potrebu vyjadriť svoje myšlienky, emócie… Aj keď nikdy vopred nevieš, aký bude výsledok. Našťastie, moja rodina má pochopenie ako pre moju zložitú povahu, tak pre podobné „výstrelky“. Hoci písanie je omnoho viac než výstrelok alebo hobby, písanie je poslanie, a to je dar i prekliatie v jednom.
Po Semestri zakomplexovaného sviniara ti vyšla kniha Krajina kanibalov, ktorá je ale už plná krvi a násilia. Prečo takáto zmena?
To absolútne netuším! Zrejme niečo vrelo v podvedomí, čo sa nutne chcelo dostať von v umeleckej forme. Okrem toho, horor je môj obľúbený filmový, a kedysi aj literárny žáner. Takže poslať skupinku mladých Slovákov do pazúrov kanibalského kmeňa v srdci Amazonky bol veľký zážitok aj zábava.
Odvtedy si vydal niekoľko samostatných hororových kníh či poviedok. Chystáš v najbližšom období nejakú novú knihu? Máš niečo rozpísané?
Aktívne píšem asi od roku 2005, a vlani v lete, s covidom, nastal akýsi zlom. Neviem, či potrebujem len oddych, načerpať novú inšpiráciu a myšlienky, alebo či je to definitívny „spisovateľský dôchodok“, v každom prípade sa momentálne venujem celkom iným veciam. Dokonca aj čítanie beletrie som vymenil za odbornú literatúru.
Ktorú svoju knihu máš najradšej, prípadne ktorá sa ti najľahšie písala?
Na túto otázku nikdy nemám jednoznačnú odpoveď. Záleží odo dňa a nálady. Najviac hrdý som na román Bestie, pretože je hlbokou psychologickou sondou do duše vraha, ktorý má svoju predlohu v skutočnom živote. Medzi najviac zábavné radím Kontakt, pretože je to príbeh priateľov, ktorí si chcú vyraziť do hôr, ale narazia na mimozemšťanov. A najľahšie sa mi písal asi Semester, keďže má autobiografické črty.
Zachytili sme, že si nedávno vystupoval v dokumente i v jednom televíznom projekte. Prezradíš nám k tomu viac?
Ide o dokumentárny film 7829 km od Wu-Chanu (r. Peter Pavlík). Jeho obsah tvorí akoby mozaika ľudských príbehov a vyjadrení obyvateľov Rimavskej Soboty k prvému roku s pandémiou. Je to jedinečný projekt, bolo mi potešením, že ma jeho tvorcovia oslovili.
A čo ten televízny projekt, ktorý vznikol pre TV JOJ? Ako si sa k nemu dostal?
Bola to epizóda Ideálny partner pre seriál o policajných zákrokoch. Uvidel som jedného dňa na Facebooku výzvu, že castingova agentúra hľadá nové tváre. A keďže výzvy ja môžem, šiel som tam. Typovo som sa im hodil na rolu súdne trestného flákača, a rolu som dostal prakticky hneď. Bola to skvelá skúsenosť. Epizóda bude vysielaná až na jeseň.
Dokonca si radil záujemcom v partnerských otázkach a si zapojený do podobného projektu.
Mierna, ale zásadná oprava: radil som mužom v otázkach zoznamovania sa so ženami. Hlavne pokiaľ ide o zlepšenie komunikačných schopností. Projekt sa volal Viac než kamoši a pracoval som na ňom minulý rok. V dnešnej dobe je totiž očividne problém nadväzovať známosti a potom sa posunúť v nich ďalej, než len za hranicu priateľstva.
Si dosť aktívny na sociálnych sieťach ako Facebook, Instagram, TikTok. Vlani ti napríklad vyšla príručka pre TikTokerov Prvých 1000 followerov. Ako vznikol tento nápad?
Na TikToku som z ničoho nič „prerazil“. Za prvý polrok od založenia môjho konta (zivot_spisovatela) som získal 50 000 folowerov. To je veľmi slušné číslo na slovenské pomery. A keďže mi písalo stále viac užívateľov, že ako som to dokázal, rozhodol som sa zhrnúť celý proces do jednej malej vreckovej príručky.
Pre spisovateľa alebo všeobecne pre známu osobnosť sú teda sociálne siete dôležité. Máš nejaké rady pre tých, ktorí by radi prerazili na sociálnych sieťach?
Konzistentnosť. Každý deň vyložiť aspoň tri kúsky obsahu, či už post, storku alebo video. Raz za čas spraviť LIVE vysielanie, nadväzovať osobné vzťahy so sledovateľmi… A hlavne vydržať. Je to veľká mágia a časovo náročná činnosť.
Máš dve dcéry. Prejavil sa u niektorej z nich spisovateľský talent?
Dúfam, že budú mať veľa rôznych talentov, ale zrovna ten umelecký nie je najdôležitejší. Rád sa nechám prekvapiť, čo ich v živote bude baviť a čo im pôjde od ruky.
Zúčastňuješ sa rôznych festivalov, besied či podujatí, kde sa stretávaš so svojimi fanúšikmi. Kde ťa cez leto môžu stretnúť najbližšie?
Toto leto už ma nečaká žiadna akcia, akurát v septembri v Ostrave sa chystá jedno veľké knižné podujatie, takže kto máte cestu, hľadajte na Facebooku udalosť pod heslom Fantastická Ostrava, tam sa dozviete viac. Rád vás uvidím!
Zdroj: vobraze.sk, foto: album M. E. Pochu
