Pediatrička Anita Mančušková sa v medicínskom prostredí pohybuje už takmer 28 rokov. Počas tohto obdobia v ňom vystriedala niekoľko pozícií. Pochádza z Hnúšte, no zakotvila v Rimavskej Sobote. Prešla tŕnistú cestu, no svoje rozhodnutie stať sa detskou lekárkou by určite nezmenila.
„Musím sa priznať, že som nepatrila medzi tých, ktorí od prvej chvíle vedeli, že ich posolstvom je práca lekára,“ uviedla pre vobraze.sk Anita Mančušková. „Spočiatku som sa videla skôr v šľapajach mojej maminy a sestry, ktoré boli obe učiteľky. To boli úvahy mladého človeka, ktorý mal to šťastie, že sa pohyboval v okolí zdravých ľudí. Potom však prišla chvíľa, keď zdravie príbuzných už nebolo takou samozrejmosťou a ja som si začala uvedomovať, aké je dôležité vedieť im pomôcť. K štúdiu medicíny ma vskutku priviedol chorý človek, ktorý túžil byť zdravý, to považujem za najsilnejší motív svojho rozhodnutia stať sa lekárkou,“ priblížila.
Vysokoškolské štúdium absolvovala v slovenskej metropole. „Medicínu som študovala na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Na toto obdobie spomínam veľmi rada. Študentské roky a život na internáte vám určite zmažú spomienky na náročnejšie obdobie štúdia, ktoré ako medik zažijete. Ťažké sú hlavne prvé tri roky teoretických predmetov, kde sa od vás vyžaduje sedieť nad knihami každú voľnú chvíľu. Ale keď sa rozhodnete byť lekárom, s týmto musíte počítať,“ spomína lekárka Anita Mančušková.
Po ukončení štúdia v roku 1995 nastúpila na rádiodiagnostické oddelenie do Rimavskej Soboty, kde však zotrvala len pol roka. „Táto práca ma v tom čase nenapĺňala. Išlo skôr o diagnostiku, kontakt s pacientom bol minimálny, a to mi ako mladému absolventovi chýbalo.“
Po nadobudnutí cenných pracovných skúseností v Rimavskej Sobote zamierila Anita Mančušková do hnúšťanskej nemocnice, kde sa prvýkrát dostala do úzkeho kontaktu s prácou pediatričky. „Až keď som začala pracovať s deťmi, pochopila som, že práca s nimi je mi predsa len súdená. Keď nie ako učiteľke, tak ako detskej lekárke.“ Na detskom oddelení v Hnúšti nakoniec pobudla až päť a pol roka, až kým sa v rovnakej sfére potom neuplatnila v rimavskosobotskej nemocnici.
V súčasnosti ju ešte stále, aj po 21 rokoch, ktoré zasvätila práci na detskom oddelení v rimavskosobotskej nemocnici, nájdete každú stredu v týchto priestoroch. „No keďže okrem atestácií z pediatrie mám aj špecializáciu v detskej endokrinológii a diabetológii, od januára tohto roku mi pribudla pozícia praktického lekára pre deti a dorast na detskej ambulancii po pani doktorke Edite Štovčíkovej. V rámci nej dvakrát do týždňa ordinujem aj v Ožďanoch,“ objasňuje Mančušková (52).
„Klamala by som, keby som povedala, že som nikdy neuvažovala o tom, či bola moja voľba zamestnania správna. Ale bolo to vždy len vtedy, keď som slúžila 36 hodín v práci a môj syn bol doma v teplotách chorý a jeho mama nebola nablízku jemu, ale iným deťom. Vtedy je to ťažké, je to však naša práca a naše rozhodnutie. Bolo by to určite omnoho ťažšie bez podpory a pochopenia rodiny a blízkych,“ hovorí. Práca detského lekára ju nepochybne napĺňa, i keď sa naraz venuje dvom oblastiam. „Tou prvou je práca detského lekára prvého kontaktu. V nej sa stretávam s pacientmi, ktorí si ma vybrali ako svojho zmluvného lekára. Ide teda o klasickú ambulanciu prvého kontaktu, kde riešime preventívne prehliadky, očkovania, akútne infekty, hľadáme príčinu zdravotných problémov a podobne. Tou druhou je práca detského endokrinológa a diabetológa, kde mi pacientov pošlú pediatri v prípade, že majú podozrenie na ochorenie spojené s endokrinným systémom. Sú to prevažne ochorenia štítnej žľazy, prištítnych teliesok alebo nadobličiek.“
Výnimočnou kategóriou sú pre Anitu Mančuškovú deti s obezitou a cukrovkou. „Práve táto skupina je pre mňa veľmi blízka, sú to moje „druhé deti“, s ktorými sa snažím byť viac kamarátka ako lekárka,“ doplnila. „Pri výkone mojej práce sú nevyhnutnosťou aj nočné služby. To znamená, že mi neostáva veľa priestoru na voľný čas. Voľný víkend je pre nás sviatkom,“ hovorí. Za najlepšie voľnočasové aktivity považuje čas strávený v kruhu svojich najbližších alebo v prírode. „Vďaka aktivitám môjho syna nechýbame ani na rôznych folklórnych festivaloch a kultúrnych akciách. Ja osobne mám rada ručné práce. Mojím snom je, že keď raz nebudem mať čo robiť, budem vyrábať zápästky,“ skonštatovala Mančušková.
V súčasnosti sa nachádzame v pomerne náročnej situácií, keďže to s fungovaním zdravotníctva na Slovensku nie je vôbec jednoduché. Aký najväčší problém vidí skúsená lekárka v medicínskej sfére z globálneho hľadiska? „Veľký problém vidím v nedostatku lekárov, hlavne špecialistov. Je veľmi smutné, keď sa napríklad detský pacient, aj v našom meste, nevie dostať k očnému a kožnému lekárovi či alergológovi. V tej chvíli sa voči rodičom cítim veľmi zle a hanbím sa za tento systém zdravotníctva. Som však príliš malá pani na to, aby som to dokázala zmeniť. Ďalším problémom je nedostatok liekov. Ráno, keď začínam ordinovať, si najskôr zavolám do lekárne, aké lieky majú, aby som vedela, čo môžem predpísať. Registrujeme výpadok bežných liekov i očkovacích vakcín. Ak máte poskytovať bezchybnú zdravotnú starostlivosť, musíte mať na ňu aj vytvorené adekvátne podmienky. A tie, žiaľ, nie sú. Ostáva nám len dúfať, že sa kompetentní nad situáciou raz zamyslia a tá sa pohne k lepšiemu,“ odvetila Anita Mančušková.
Zdroj: Tereza Nemcová, foto: album A. Mančuškovej
