Žije v Rimavskej Sobote, pracuje ako primárka ORL oddelenia v lučeneckej nemocnici. Vytvorila si svoje pracovné zázemie a vo svojom odbore sa venuje rozličným operáciám. Vyhľadávajú ju pacienti z celého Slovenska. Jana Džačarová (51) už od malička mala vzťah k zdravotníctvu, ktorý sa časom len prehlboval. Odpracovaných má 27 rokov a v rámci nich prešla aj viacerými pozíciami v rimavskosobotskej nemocnici. Tento rok mala ešte jeden deň do týždňa ambulanciu v Rimavskej Sobote, ktorú kvôli pracovnej vyťaženosti v operatíve musela ukončiť. Je rodáčkou z východu republiky, pochádza z okresu Vranov nad Topľou.
Lekárkou sa chcela stať už od detstva. Na túto cestu ju spočiatku zaviedla jej mama. „Bola zdravotná sestra, kým som čakala na autobus po škole, chodila som k nej do ambulancie. Sledovala som, čo sa tam robí, ako sa to robí. Vtedy som k tomu prvýkrát pričuchla a na gymnáziu som si už bola istá, čo budem študovať,“ priblížila pre vobraze.sk Jana Džačarová. Medicínu sa rozhodla študovať na Karlovej univerzite v Prahe. Počas piateho ročníka mala šťastie na vynikajúceho profesora Hroboňa v krčnom odvetví, ktorý zhodou okolností pochádzal z okresu Rimavská Sobota.
„Bola som natoľko drzá, že som mu povedala: Mňa to natoľko baví, že chcem chodievať praxovať na kliniku,“ s úsmevom doplnila Džačarová. Ako jednej z mála študentov sa jej tam podarilo dostať. Chodila na operačky, kde sa jej profesor vždy venoval a veľa vecí jej poukazoval. „Odvtedy som vedela, že chcem robiť krčné,“ priznáva.
Prvé pracovné skúsenosti po štúdiu začala ako lekárka zbierať v Rimavskej Sobote na ORL oddelení. Pôsobila chvíľu ako zástupkyňa primára a aj ako námestníčka pre liečebnú prevádzkovú činnosť v rámci nemocnice. V tom istom čase dostala ponuku, aby sa stala primárkou na oddelení v Rimavskej Sobote ale aj v Lučenci. V roku 2008 sa rozhodla pre Lučenec. „Bolo to neľahké rozhodnutie ale rozhodla som sa posunúť ďalej a skúsiť niečo nové. Je to väčšia nemocnica s väčšou operatívou a to ma lákalo. Máme tu osem operačných sál, čo je neporovnateľne viac a posunula som sa tým aj trochu ďalej,“ hovorí Džačarová, ktorá vykonáva rôzne zákroky od operácií mandlí, menšie onkologické zákroky, karcinómy, cez poruchy sluchu pri deťoch, až po rôzne plastiky nosa a uší a mnoho iných akútnych vecí.
Pre svoju zanietenosť veľmi prispela k chodu a najmä rozvoju krčného oddelenia v Lučenci. „Naše služby ale vyhľadávajú pacienti z Rimavskej Soboty, od Rožňavy, Revúcej, Hnúšti, Tornali, Mýtnej, Levíc, ale operovala som aj pacientov z Bratislavy, Košíc, Popradu. Už to sú generácie a nabaľujú sa ďalší. Operujem stále a pacientov je čoraz viac a čakacia doba je už aj tri mesiace a viac,“ priblížila. Za 15 rokov ako je v Lučenci, tak sa operatíva podľa jej slov veľmi posunula. „Robíme ju na takej úrovni, že čo sa teraz používa na celosvetovej úrovni, tak to presne robíme v Lučenci,“ hodnotí Džačarová s tým, že v Lučenci nerobia asi len veľkú onkologickú operatívu, ktorá trvá aj 7-8 hodín.
„Keď som začínala, tak veľa vecí sa robilo v lokálnej anestézii, ale teraz skoro všetko, 99 percent operácií je v celkovej anestéze a sú to plastické endoskopické operácie. Náš odbor sa veľmi rýchlo vyvíja, čo ma veľmi baví,“ povedala s nadšením. Džačárová dodala, že má vízie aj do budúcna a potrebovala by, aby mal deň viac hodín.
V jej práci sa stretla aj s kurióznymi prípadmi, napríklad, keď ľuďom v minulosti pomáhala zbaviť sa päťkorunáčky, keď sa dusili, na Nový rok dôchodkyni zapadlo mäso a pritom tvrdila, že mäso nejedla. „Mali sme tu však aj pani, čo sa nastokla na vidly, prípady autonehôd, či novoročné rybacie kosti z hrdla,“ priblížila.
Ak by nebola lekárkou, tak by sa venovala učiteľstvu. Čiastočne sa jej to aj naplnilo, keďže školí a vyučuje mladých lekárov. „Som školiteľ a mám certifikát z Univerzitnej nemocnice Martin a pod mojím vedením sa môžu potom atestovať,“ priblížila primárka.
Vo voľnom čase má rôzne záujmy. „Času na leňošenie mám málo, ale času pre seba mám dosť. Po pol štvrtej pokiaľ nehorí, ani nedvíham,“ doplnila. Jej veľkou vášňou sa už dávnejšie stala záhradka a všetko spojené s ňou. Má ju pri rodičoch, neďaleko Herľanského gejzíra v Slanských vrchoch. „Všetko, čo sa dá v záhradke vonku na čerstvom vzduchu robiť, ma baví. Nielen, že sa o to starám, ale potom to aj spracujem. Napĺňam si špajzu lekvármi, kompótmi, ktoré vyrábam a to ma baví,“ priznala Džačarová. List jej aktivít ja naozaj dlhý, tiež rada číta, ale obľubuje aj šport a to najmä plávanie, kalanetiku. V minulosti bola svojho veľmi dobrá na strelnici, s dlhými i krátkymi zbraňami. Tento koníček ju už ale roky neťahá.
Počas svojho voľného času sa zaujíma o kultúre predstavenia. „Čo sa v Rimavskej Sobote mihne, koncert alebo niečo, tak idem a zúčastním sa na ňom. Teraz sledujem kultúru v R. Sobote, Lučenci a dokonca aj v Rožňave,“ hovorí.
Zdroj: vobraze.sk
