
Po takmer polstoročí práce v školstve sa s Materskou školou vo Veľkých Teriakovciach lúči jej dlhoročná riaditeľka Iveta Kalinová. Vo funkcii ju nahradí Lenka Dolinajová, ktorá uspela vo výberovom konaní. Škôlku navštevuje približne 17 detí a spolu so zmenou vo vedení dôjde s príchodom nového školského roku aj ku generačnej obmene medzi pedagogickými pracovníkmi. Do dôchodku totiž odchádza aj jedna z učiteliek.
„Bavila ma práca s deťmi a chcela som sa stať detskou zdravotnou sestričkou. Nakoniec som si vybrala pedagogickú školu. Bola to záľuba a láska k deťom. Také detské hranie sa na učiteľku či zdravotnú sestru sa napokon stalo mojím povolaním. Je dar robiť to, čo človeka baví,“ hovorí pre vobraze.sk Iveta Kalinová, ktorá pochádza priamo z Veľkých Teriakoviec. Ako hovorí, sama navštevovala miestnu materskú školu ešte v časoch, keď sídlila v budove dnešného obecného úradu. K práci s deťmi ju podľa nej priviedol detský sen.
Svoju pedagogickú kariéru začínala na Nižnom Skálniku. Neskôr pôsobila v Pliešovciach, či Senohrade. Bývala aj v Žiline, kam sa s manželom – profesionálnym vojakom – sťahovali za jeho službou. Do Veľkých Teriakoviec sa vrátila v roku 1989. Podľa jej slov celkovo v školstve odpracovala 46 rokov, pričom viac ako dve desaťročia viedla miestnu materskú školu.
„Je to krásna práca a odchádzam so slzami v očiach. Ale je tu vek. Bola som naučená žiť s deťmi, no treba prenechať cestu mladým. Pokiaľ mi budú sily stačiť, vždy budem nápomocná, keď bude treba. Budem sa snažiť pomôcť, aby táto škôlka ešte zotrvala pár rôčkov. Je to veľká srdcovka po toľkých rokoch,“ povedala Kalinová. Podľa nej sa deti za desaťročia zmenili najmä v tom, ako trávia voľný čas a ako dlho dokážu sústrediť pozornosť.
„Prvé deti mali iný prístup k hrám, viac počúvali pri čítaní rozprávok. Dnešné deti sú naučené na mobily a tablety,“ hovorí. Dodáva však, že to najdôležitejšie zostáva rovnaké. „Nezmenilo sa detstvo, hravosť a bezprostrednosť. Deti sú stále spontánne a povedia, čo si myslia.“ Za najnáročnejšiu časť práce riaditeľky považuje narastajúcu administratívu. Naopak, najväčšou odmenou zostáva práca s deťmi. „Radosť a práca s deťmi, to je to najlepšie, čo môže byť. Keď sa podarí program alebo vystúpenie a človek vidí výsledok práce, je to hrejivý pocit pri srdci.“
Počas rokov sa škôlka aktívne zapájala do života obce a pripravovala kultúrne programy pri rôznych podujatiach. Kalinová si pochvaľuje aj spoluprácu s rodičmi. „Neboli problémy. Veľa rodičov dnešných detí som sama učila. Teraz učím ich deti.“


„Som šťastná, že som si vybrala prácu, ktorá ma bavila celý život, a so slzami v očiach odchádzam v prvom rade z postu učiteľky,“ zhrnula svoju kariéru jednoducho. Ani po odchode do dôchodku sa však nudiť neplánuje. Čakajú ju vnúčatá, hospodárstvo aj obľúbené zvieratá. „Starám sa o kozičky, o vnúčatá, mám rada prírodu a zvieratá. Toto bude môj nastávajúci život, ak to zdravie dovolí.“
Nová riaditeľka chce škôlku udržať a prilákať ďalšie deti
Na poste riaditeľky Kalinovú vystrieda Lenka Dolinajová, ktorá pochádza z Rimavskej Soboty a po svadbe sa usadila v Tisovci. Ako pre vobraze.sk hovorí, začínala na školskom internáte v Tisovci. Po materskej dovolenke hľadala zamestnanie s vhodnejšou pracovnou dobou, a tak sa dostala do materskej školy v Rimavskej Píle. Neskôr pôsobila aj v Tisovci. Keď sa kolegyňa vracala z materskej dovolenky, musela si opäť hľadať nové pracovné miesto. Prihlásila sa preto do výberového konania vo Veľkých Teriakovciach. „Je to pre mňa nová skúsenosť a hlavne veľká výzva. Do pozície riaditeľky idem prvýkrát,“ povedala Dolinajová.
V materskej škole našla svoje profesijné poslanie, hoci pôvodne študovala učiteľstvo etickej výchovy a psychológie. Neskôr si vzdelanie doplnila na Katolíckej univerzite v Ružomberku. „Keď som išla na vysokú školu, vôbec mi nenapadlo, že budem pracovať v materskej škole. Nakoniec som sa v tejto práci našla úplne.“ Za sebou má sedem rokov pedagogickej praxe. Vo voľnom čase vedie aj Materské centrum Veselá stonožka v Tisovci. „Je to pre mňa forma zábavy a oddychu. Fungujeme už niekoľko rokov.“
Na svoj prvý deň medzi škôlkarmi si dodnes dobre pamätá. „Keď som prvýkrát prišla do triedy a deti sa na mňa začali usmievať, nevedela som ani kam pozerať. Treba si však zachovať pokoj, odvahu a veľa kreativity. V prvom rade treba deti zaujať.“
Práca s najmenšími ju podľa vlastných slov naučila najmä trpezlivosti. „Toľko trpezlivosti som určite nemala, keď som začínala.“ Jednou z hlavných výziev, ktoré ju vo Veľkých Teriakovciach čakajú, je udržanie fungovania škôlky a získanie nových detí. „Už som raz zažila zatváranie materskej školy v Rimavskej Píle a bolo to veľmi náročné. Chcela by som, aby sa škôlka vo Veľkých Teriakovciach udržala a aby do nej prišli nové deti,“ uviedla Lenka Dolinajová. Voľný čas rada rada trávi v prírode. S manželom a synom chodí na turistiku a často vyrážajú na ryby na Teplý Vrch či Ružinú.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Iveta Kalinová a Lenka Dolinajová



