Základná umelecká škola v Tisovci vstupuje do ďalšieho obdobia pod vedením Milana Matuchu, ktorý svoju pozíciu riaditeľa nedávno obhájil. Vo výberovom konaní sa o riaditeľskú funkciu uchádzal v júli iba on. Bude ju vykonávať naďalej, pričom nechce iba pokračovať v tom, čo sa osvedčilo. Medzi jeho plány patrí školský orchester, rozšírenie hudobného vzdelávania o elektrickú a basovú gitaru či zážitkovejšie vyučovanie hudobnej náuky. Zároveň chce prostredníctvom školy prilákať mladých hudobníkov aj do dychovej hudby Hradovanka.
„Rád by som pre tieto naše deti v Tisovci urobil všetko, čo sa týka umeleckého vzdelania, aby mali kde tráviť zmysluplný čas,“ uviedol pre vobraze.sk riaditeľ Milan Matucha (58). ZUŠ-ku v súčasnosti navštevuje približne 190 detí. Ponúka hudobný, výtvarný a tanečný odbor a pracuje aj s najmladšími deťmi, ktoré môžu umelecké vzdelávanie začať už v predškolskom veku.
Matucha pritom nechce, aby bolo cieľom školy iba vychovávať budúcich profesionálnych umelcov. Dôležité je podľa neho objaviť v každom dieťati jeho vlastný talent a vzťah k umeniu. „Vidím tie talenty v podstate všade. Každý je nejaký osobitný, individuálny, a v každom treba nájsť niečo to dobré,“ povedal Matucha. Riaditeľom sa prvýkrát stal v roku 2006 a toto funkčné obdobie mu začalo plynúť 26. júla.
Škola sa drží aj napriek demografii
Za jeden z najväčších úspechov považuje samotné fungovanie školy v čase, keď počty detí v regióne klesajú. Záujem žiakov a rodičov sa podľa neho stále darí udržiavať. „Úspech je to, že sa tá umelecká škola stále drží. V podstate je to, že fungujeme, jeden krásny úspech,“ skonštatoval Milan Matucha.
Žiaci zároveň prinášajú úspechy zo súťaží a podujatí základných umeleckých škôl v regióne Gemer-Malohont a Novohrad. Získavajú zlaté či strieborné pásma a darí sa aj tanečnému odboru. Ten patrí medzi najmladšie súčasti školy a navštevuje ho približne 60 detí.
Elektrická gitara, basa aj školský orchester
Do nového funkčného obdobia chce Matucha vstúpiť aj s novinkami, ktoré majú školu priblížiť súčasným záujmom detí. Jednou z nich je možnosť venovať sa hre na elektrickej a basovej gitare. „Chceme trošku pre tie deti, ktoré skončia tie štyri roky klasickej gitary a majú základy a inklinujú k takejto hudbe, im dať možnosť, aby sa jednoducho prejavili v tom, čo chcú,“ vysvetlil. Škola zároveň buduje školský orchester. Práve spoločná hra má podľa riaditeľa pre deti význam nielen z hudobného hľadiska. Učia sa pri nej počúvať jeden druhého, spolupracovať a niesť zodpovednosť za spoločný výsledok. „Keď sa na to dá a keď je v tom súbore, tak musí jednoducho prísť na každú tú skúšku, lebo keď nepríde, tak potopí všetkých,“ vysvetlil.
Matucha hodlá pokračovať aj v projektoch, ktoré dostávajú umelecké vzdelávanie mimo školských tried. Patrí medzi ne Rodinná pohoda, pri ktorej sa v minulosti stretli hudobné, výtvarné a tanečné aktivity v areáli Šťavice. Zapájať sa mohli nielen žiaci, ale aj obyvatelia mesta. „Chcel by som v tomto pokračovať, lebo bolo to veľmi dobré. Každý si to chválil. Trošku tú osvetu pritiahnuť viac aj k tým ľuďom, našim sympatizantom,“ uviedol.
Deti chce dostať od obrazoviek k umeniu
Jednou z najväčších výziev súčasnosti je podľa riaditeľa konkurencia mobilov, sociálnych sietí a ďalších technológií. Deti majú oveľa viac možností, ako tráviť voľný čas a umelecká škola preto musí hľadať spôsoby, ako ich zaujať. „Treba ich od toho odtrhnúť. A je oveľa ťažšie ich od toho odtrhnúť,“ priznáva šéf ZUŠ-ky.
Technológie pritom nechce v škole úplne odmietať. Aj tie môžu byť podľa neho pomocníkom pri vzdelávaní. Dôležitá je však rovnováha a komunikácia s rodičmi. Škola využíva EduPage a ďalšie nástroje, prostredníctvom ktorých môžu rodičia sledovať napríklad dochádzku detí. Milan Matucha zároveň zdôrazňuje, že umelecké vzdelávanie má zmysel aj vtedy, keď sa z dieťaťa nestane profesionálny hudobník, tanečník či výtvarník. Podstatné je, čo si zo školy odnesie do ďalšieho života. „Aby si odniesli tie všetky pocity, ktoré tu zažili. Tie pocity súdržnosti, napríklad tej súborovej hry, alebo tie veselé veci, ktoré tu boli. Lebo my aj nehráme, my sa tu aj zabávame,“ povedal.
Umelecká škola má podľa neho v meste svoje pevné miesto. Jej žiaci a pedagógovia sa zapájajú do rôznych podujatí počas roka, spolupracujú s mestom a kultúrnym domom a vystupujú pri rôznych príležitostiach. „Kde sa dá, tak naozaj pomáhame my akýmkoľvek spôsobom. Či už deti, pedagógovia, či robíme projekty, či robíme folklór,“ uviedol.
Matucha sám dobre vie, že hudba môže byť zároveň prácou aj oddychom. Okrem riaditeľskej a pedagogickej činnosti zostáva aktívnym hudobníkom a dirigentom. Práve hranie mu pomáha odreagovať sa od povinností spojených s vedením školy. „Tá činnosť, čo je pre mňa, je skôr taký relax, aby som si trošku oddýchol. Pedagogická činnosť v škole je dosť náročná,“ priznal.
Mladí hudobníci môžu pomôcť zachrániť Hradovanku
S jeho hudobným životom je úzko spätá aj tisovská dychová hudba Hradovanka. Aj ona však čelí problému, ktorý poznajú mnohé tradičné hudobné súbory – chýbajú jej mladí hráči.
Po odchode a úmrtí niektorých dlhoročných členov sa preto snažia hľadať nové možnosti, ako tradíciu udržať. Prvýkrát sa do vystúpenia Hradovanky zapojili aj žiaci ZUŠ. Mladé saxofonistky pomohli hudobníkom pri vystúpení na festivale Janka Plichtu. „Skúsime aj tých mladých teraz pritiahnuť,“ hovorí Matucha.
Predstavuje si pritom voľnejší spôsob zapojenia mladých hudobníkov. Nemuseli by absolvovať každú pravidelnú skúšku dychovky. Dostali by notový materiál, pripravovali by sa naň v škole a následne by sa stretli s ostatnými hráčmi na spoločnom nácviku.
Pre Matuchu má zachovanie dychovej hudby osobný význam. Sám v nej pôsobí dlhé roky a pozná jej históriu spojenú s Tisovcom a železiarskou tradíciou. „Tí mladí, čo boli Tisovčania, čo ich vlastne vychovali, tak tí tu zostali. A takto vlastne sa tu udržala tá dychová hudba,“ vysvetlil.
Do Tisovca sa po škole vrátil a zostal
Matuchov vzťah k Tisovcu pritom nie je iba pracovný. Je jeho rodákom a po absolvovaní pedagogického štúdia sa do mesta vrátil. V ZUŠ pôsobí približne 35 rokov. K umeleckej škole ho kedysi priviedol jeho učiteľ a vtedajší riaditeľ Jaroslav Brzák. Práve on mu postupne rozširoval hudobné obzory a učil ho, že hudobník nemusí zostať iba pri jednom nástroji. „Pán Brzák prišiel, on sa ma nepýtal. Jednoducho mi dal priečnu flautu, dal mi akordeón. Ja som to v živote neštudoval. Bolo treba, naučíš sa. Naučil som sa na gitare. Bolo treba gitaru, tak som sa naučil na gitare,“ hovorí.
Aj dnes chce podobný prístup preniesť na svojich žiakov. Nie všetci musia zostať pri klasickom hudobnom vzdelávaní. Ak ich láka iný žáner alebo nástroj, škola by im podľa neho mala vytvoriť priestor.
Na konci obdobia chce stabilnú školu
Do ďalších rokov preto vstupuje s predstavou školy, ktorá bude mať stabilný pedagogický kolektív, dostatok žiakov a ponuku zodpovedajúcu ich záujmom. „Veľmi je dôležité, aby ten pedagogický kolektív bol zastabilizovaný, aby bol tam kľud, aby bola tam spolupráca, komunikatívnosť, dôvera,“ zdôraznil. Výzvou zostáva aj financovanie. Škola sa podľa riaditeľa musí vyrovnávať s náročnou finančnou situáciou. Po rokovaniach sa podarilo zabezpečiť dofinancovanie, no otázka ďalšieho financovania zostáva otvorená.
Milan Matucha by bol rád, keby mesto vnímalo ZUŠ nielen ako vzdelávaciu inštitúciu, ale aj ako dôležitú súčasť kultúrneho života Tisovca. „Ja by som bol veľmi rád, keby sa našiel nejaký spoločný konsenzus k tomu, že by pochopili, že tá umelecká škola je predsa len dôležitá a že by sa hľadali nejaké cesty také, aby nám pomohli,“ povedal.
Po obhájení riaditeľskej pozície tak nechce iba udržať školu pri živote. Chce, aby zostala miestom, kde deti objavia hudbu a umenie, ale zároveň aj priateľstvá, zodpovednosť, spoluprácu a odvahu vystúpiť pred ľuďmi. A aby z nej časom vyšli ďalší mladí hudobníci, ktorí zostanú súčasťou kultúrneho života Tisovca. „Všetko je o ľuďoch,“ uzatvára Milan Matucha.
Zdroj: vobraze.sk
