Na čele Základnej školy s materskou školou v Hosticiach stojí Anton Szitai už od roku 2013. Riaditeľ s technickým vzdelaním, ktorý vyštudoval zdravotnícke inžinierstvo na Technickej univerzite v Košiciach, patrí medzi rómskych pedagógov dokazujúcich, že pôvod ani miesto, kde človek vyrastá, nemusia určovať hranice jeho ambícií. Svojím príbehom sa snaží mladým ľuďom ukázať, že vytrvalosť a vzdelanie môžu otvoriť dvere aj tam, kde ich mnohí nečakajú. „Ak sa to podarilo mne, môže sa to podariť aj vám,“ zvykne hovoriť svojim žiakom. Ako ďalej pre vobraze.sk Anton Szitai uviedol, keď sa pred viac ako štvrťstoročím snažil prihlásiť na učiteľstvo, tak to bolo náročné a aj keď chcel byť učiteľom už od základnej školy, vybral si náročnejšiu cestu.
„Išiel som na Technickú univerzitu do Košíc a zvolil som si inú cestu k vzdelaniu,“ spomína s tým, že absolvoval štúdium zdravotníckeho inžinierstva a pripravoval sa napríklad aj na navrhovanie rehabilitačných pomôcok a zdravotníckych zariadení. Prvé tri roky štúdia neboli podľa neho jednoduché, z maďarskej triedy na gymnáziu išiel študovať odbornú vysokú školu, čo bolo už samé o sebe výzvou.
„Zo začiatku tu bola jazyková bariéra, najmä pri odborných výrazoch. Nebol som však jediný z nášho zmiešaného regiónu. Chodili tam študenti z Fiľakova, z Gemerských Dechtárov či z Rimavskej Soboty. Bolo treba vytrvalosť čo s aj vyplatilo,“ hovorí a dodáva, že Technická univerzita bola pritom náročnejšia ako pedagogická. „Ale posledné dva roky som mal už skoro samé jednotky,“ hovorí s tým že najviac ho na strojníckej fakulte bavilo technické kreslenie, pružnosť a pevnosť a matematika. Práve matematike zostal verný aj neskôr. V roku 2005 ju vyštudoval ako ďalší odbor. „Mal som šťastie, že sme na gymnáziu v R. Sobote mali veľmi dobrých učiteľov matematiky a fyziky. Na technický smer to bolo nevyhnutné.“
Popri tom si doplnil aj pedagogické minimum a získal kvalifikáciu na vyučovanie technických predmetov. „Nemal som problémy s technickými predmetmi. Bavili ma aj počítače a to bolo veľké plus,“ hovorí Szitai, ktorý je rodákom z obce Jesenské.
Po skončení vysokej školy bol krátko nezamestnaný a následne absolvoval vojenskú službu. Pôsobil ako podporučík a absolvoval aj dôstojnícku školu. Na krátky čas si vyskúšal aj novinársku profesiu v košickom denníku Korzár. „Mal som tam na starosti rómsku problematiku, ale so šéfredaktorom sme nezdieľali rovnaký pohľad na niektoré veci,“ spomína na približne trojmesačné pôsobenie v redakcii. Svoje rozhodnutie odísť z novinárčiny však neľutuje.
„Od detstva som mal v pláne byť učiteľom. Učím už 26 rokov a stále ma to baví.“ Pred nástupom do školstva pracoval dokonca aj ako kurič v škole v Jesenskom. Neskôr si podal prihlášku do školy v obci Hostice.
Na svoj prvý deň v triede si pamätá dodnes. „Nechcel som uveriť, že stojím pri tabuli s kriedou v ruke. Trému som nemal, ale pocit, že tam stojím ako Róm a môžem učiť, bol výnimočný.“
Podľa jeho slov ho kolegovia prijali veľmi dobre a od začiatku našiel v škole podporu. „Máme tu veľmi dobrý kolektív. Pomáhali mi a prijali ma medzi seba.“ Keď začínal učiť, školu navštevovali deti z viacerých okolitých obcí, napríklad z Gemerských Dechtárov, Šimonoviec, Jesenského či Petroviec. Dnes už väčšinu žiakov tvoria deti priamo z Hostíc a približne desať percent dochádza z okolia. Škola s vyučovacím jazykom maďarským v súčasnnosti vzdeláva približne 170 žiakov.
„Dedina je prakticky stopercentne maďarská a deti nemajú možnosť počuť slovenský jazyk mimo školy. Na stredných školách im to potom spôsobuje problémy,“ hovorí. Napriek tomu sa škole podľa neho darí vychovávať úspešných absolventov. Niektorí pokračovali na vysokých školách, vyštudovali pedagogické odbory a dnes sami učia. „Veľmi ma poteší, keď naši bývalí žiaci vyštudujú vysokú školu a vrátia sa pracovať do regiónu.“
Približne desať percent absolventov pokračuje na stredných školách s maturitou alebo vysokých školách. Mnohí si vyberajú zdravotnícke školy, obchodné akadémie či pedagogické odbory. V posledných rokoch je medzi žiakmi obľúbený aj odbor mäsiar, ktorý ponúka dobré pracovné možnosti v spoločnosti Tauris.
„Naši žiaci sú tam najlepší, to môžem povedať. Viacerí tam vyštudovali a dnes tam aj pracujú.“ Podľa riaditeľa väčšina mladých ľudí z regiónu napokon nájde uplatnenie, či už v priemysle, školstve, v Rimavskej Sobote alebo v zahraničí.
V obci sa v súčasnosti pripravujú aj nové investície do školstva. Postavená bola nová dvojtriedna materská škola s kapacitou 50 detí, ktorá začne fungovať od nového školského roka. V pláne je aj rekonštrukcia budovy pre prvý stupeň základnej školy.
Na funkciu riaditeľa spočiatku pozeral s rešpektom. Do kandidatúry podľa jeho slov povzbudila jedna z učiteliek v Jesenskom, navyše mal možnosť pomôcť aj bývalej riaditeľke v Hosticiach. „Školu som poznal, pracoval som tu trinásť rokov. Kolegovia boli radi, že som vo výberovom konaní uspel.“
Dnes vníma svoje pôsobenie aj ako určitý odkaz pre mladých Rómov. „Vždy som deťom hovoril, že každý môže snívať o väčších cieľoch a nemusí zostať iba v dedine. Treba snívať o lepších miestach a lepšej budúcnosti.“
Práve vzdelanie podľa neho dokáže meniť životné príležitosti.„Som o tom stopercentne presvedčený. Keď má človek vzdelanie, pozerá sa na svet inak. Vie sa zabezpečiť, nepotrebuje pomoc od iných a má väčšiu šancu nájsť si dobrú prácu a osamostatniť sa.“
Sám je otcom syna, ktorý navštevuje gymnázium v R. Sobote. Nevylučuje, že by sa raz mohol vydať v otcových stopách.
„Hovorím mu, že keď dokončí gymnázium, otvorí sa mu viac možností a nebude odkázaný iba na jeden odbor.“ A čo by odkázal svojim žiakom? „Aby si verili, boli vytrvalí a nikdy nezabudli snívať o lepších veciach. Práve sny a vzdelanie môžu človeku zmeniť život,“ povedal Szitai a dodal, že sám je vďačný za podporu svojich rodičov, ktorí ho motivovali a podporovali vo vzdelávaní, čím sa dostavili aj jeho úspechy.
Zdroj: vobraze.sk
Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín
