Riaditeľka múzea Bodorová sa v knihe zaoberá hrnčiarstvom


Gemersko-malohontské múzeum, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, vydalo obsahovo hodnotnú publikáciu Hrnčiarstvo v Šiveticiach. Východný Gemer-Malohont. Jej autorkou je etnologička a riaditeľka Gemersko-malohontského múzea Oľga Bodorová. Knihu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je zároveň hlavným partnerom projektu. Hrnčiarstvo v Šiveticiach je vedecko-populárna publikácia, ktorá na 248 stranách podáva dôležité informácie o hrnčiarstve vo východnej časti historickej stolici Gemer-Malohont, konkrétne v obci Šivetice. Tá sa nachádza v okrese Revúca. Prezentácia knihy sa uskutoční v piatok 18. marca o 16.30 hod. v priestoroch Gemersko – malohontského múzea v Rimavskej Sobote.  

„Prvé etnografické výskumy v teréne som uskutočnila v roku 1973 počas terénnej praxe ako študentka Univerzita Komenského v Bratislave. V neskorších rokoch 1974 – 1975 som sa téme venovala počas výskumu ku rovnomennej diplomovej práci a ďalších 46 rokov som sa venovala predovšetkým rozsiahlej akvizícii šivetickej či gemersko-malohontskej hrnčiny. Sledovať postupný zánik hrnčiarstva v Šiveticiach bol bolestivý, keďže posledná elektrická pec keramikára Františka Szarku sa rozžeravila v roku 2016. Dnes sa už v obci nikto nevenuje hrnčiarstvu. Aj z tohto dôvodu, pri absencii tradičného ľudového hrnčiarstva v tomto regióne, ako významného nositeľa kultúrneho dedičstva, je kniha vhodná povšimnutia,“ priblížila Oľga Bodorová.

Kniha Hrnčiarstvo v Šiveticiach sa venuje jednak histórii hrnčiarstva v širšom regióne, technológii, a to od nálezísk hliny až po jej spracovanie, tvarovanie výrobkov, zaujímavým archaickým typom hrnčiarskych pecí, vypaľovaniu hrnčiny, tvarosloviu výrobkov a výtvarnému prejavu, kde v minulosti dominovala ako špecifický dekoračný prvok veľkoplošná hnedá vlnovka, umiestnená na hrdlách nádob. Výnimočnosťou je aj založenie hrnčiarskeho spolku (cechu) v roku 1831, v roku keď v Európe zúrila cholera, a keď ku veži evanjelického kostola pristavili vežu. Spolok hrnčiarov vo vidieckom prostredí regiónu bol jediným spolkom, čo sa podpísalo na skutočnosti, že do Šivetíc sa chodili učiť remeslo hrnčiarski učni zo širokého okolia. Samostatná textová časť knihy je venovaná pozoruhodnému a nezvyčajnému pomenovaniu jednotlivých druhov kuchynského riadu.

Čitateľovu pozornosť si zaslúži aj dialektologický slovník hrnčiarskeho remesla Šivetíc. Obrazovú časť knihy reprezentuje výber 203 fotografií, najcharakteristickejších druhov hrnčiarskych výrobkov, ktoré sú v knižnej podobe publikované prvýkrát. Medzi cenné zábery radíme aj dobové fotografie samotných hrnčiarov či zábery z predaja výrobkov na trhoch a jarmokoch, ale aj ukážka typických otvorených pecí, ako aj zábery keramickej výstavy z roku 1934 .

Vari najcennejším zdrojom v knihe sú mená a zoznamy hrnčiarov z rôznych časových úsekov.

Kniha je dostupná v pokladni múzea. Predajná cena je 15 eur.  

Zdroj: tlačová správa – GMM, R. Sobota (redakčne upravené)