Krízové centrum v Rimavskej Sobote podáva pomocnú ruku opusteným ženám a deťom už 20 rokov. Z chátrajúcej budovy bývalého internátu na Družstevnej ulici sa v týchto dňoch sťahujú do nových, dôstojnejších priestorov na Čerenčianskej ulici. Sídliť budú v administratívnej budove bývalého výrobného družstva Rimavan. „Sme veľmi radi, že sa nám to podarilo, aj s podporou podnikateľov a širokej verejnosti, ktorí nám darovali nábytok a poskytli pomocnú ruku pri sťahovaní, hlavne však vecami, ktoré nám venovali,“ povedala pre vobraze.sk riaditeľka krízového centra Helena Husárová, ktorá predsedníčkou krajskej organizácie Únie žien Slovenska a od roku 1998 členkou Ústrednej rady Únie žien Slovenska.
Podľa jej slov by mali v nových priestoroch pôsobiť od pondelka 8. januára. Prenajaté ich majú na sedem rokov. „Ide o približne 50 ľudí, ktorých sťahujeme. Ženy si balia veci a postupne ich prevážame,“ hovorí Husárová a dodáva, že hľadajú aj mužov, ktorí by pomohli s nábytkom. Nové priestory majú dve poschodia a opravovali ich od júna. Bývalé kancelárie boli vymaľované, rozdelili ich priečkami, zabezpečili kúrenie a zakúpili kotol. Okrem toho opravili zábradlie a spadnutý strop. Hoci niektoré okná už boli vymenené, väčšina zostala pôvodných hliníkových a nedali sa veľmi ani umyť. „Zútulnili sme izby závesmi, dostali sme aj nevyužívaný nábytok či koberce. Priestory pripravovalo na sťahovanie 15 až 16 žien. Vytvorili sme štyri nové sprchy, kuchynky na poschodiach a izolačku na prízemí pre nových klientov,“ doplnila riaditeľka, ktorá bude mať v priestoroch tiež vlastnú kanceláriu.
Pôvodným zámerom bolo presťahovať ľudí ešte pred Vianocami, no narazili na problém s hľadaním majstrov na kúrenie. Aj keď sa to podarilo až o niečo neskôr, nové priestory považujú za najväčší dar. Jedna z klientiek krízového centra, Andrea Berkyová, vyjadrila radosť, že majú nové priestory. Počas našej návštevy si s dcérou prenášala oblečenie či bicykel. S nábytkom jej pomáhali chlapi. „Pochádzam z Hnúšte, konkrétne z Hačavy a v krízovom centre som už asi rok. Nemala som, kde bývať s deťmi,“ povedala pre vobraze.sk Berkyová.
„Som tu spokojná, môžeme ďakovať pani riaditeľke, ktorá je na nás dobrá, ale aj prísna,“ dodala Berkyová. Sťahovaním do nových priestorov sa kapacita krízového centra nezvýši. Riaditeľka je však rada, že dokážu poskytovať pomoc matkám v ťažkých životných situáciách, ktoré majú malé deti a obmedzený príjem, častokrát len na 65 eur mesačne. Útočisko poskytujú pre dievčatá z detských domovov, týrané ženy a ženy s deťmi v krízovej situácii, často z rómskeho prostredia.
Krízové centrum zamestnáva približne desať žien. „Je to náročná práca, treba ženy i deti poľudšťovať a vzdelávať. Každý iba hovorí, ale im treba veci ukázať. Do práčky nahádžu všetko prádlo, biele, čierne, červené. Keď im ale poviete, aby to nerobili, že sa to má prať zvlášť, lebo sa to zafarbí, tak to pochopia a druhýkrát to už tak neurobia,“ zdôraznila Husárová. Ženy v krízovom centre učia variť, piecť a starať sa o seba a svoje deti. „Chcú sa to naučiť. Zrejme ich to ich mamy nenaučili a nemali to odkiaľ vedieť tie mladé dievčatá.“
Budova bývalého internátu na Školskej ulici, kde sa krízové centrum doteraz nachádzalo, je už podľa Husárovej zdevastovaná a navštevujú ju aj bezdomovci. Po viacerých požiaroch a hasení na vyvýšených podlažiach zatekalo aj prízemie, kde krízové centrum sídli. „Ľutujem aj bezdomovcov, lebo nemajú kde byť a nechodia ani do azylového domu. Naučení sú proste na taký život a nechcú sa podriadiť určitým pravidlám. Robia problémy. Keď aj ja dostanem niektoré ženy, ktoré neboli naučené na pravidlá, tak ich musím napomínať. Pritom veľmi nechcú, ale disciplína musí byť. Domáci poriadok sa musí dodržiavať,“ zdôraznila Helena Husárová.
Zdroj: vobraze.sk
