V areáli tornaľského kúpaliska sa nachádza jedinečný unikát. Je to štátom chránená prírodná pamiatka zvaná ako „Morské oko“, miestnymi občanmi nazývaná aj ako „Bezodné jazero“. Ide o zdroj termálnej vody, zaujímavý jaskynný útvar, ktorý je rajom pre nadšencov potápania s hĺbkou do 39 metrov. „Mali sme tu návštevníkov už aj z Ameriky, Izraela, Nórska, Fínska, Švédska, z okolitých štátov a mohol by som ešte dlho menovať. Nie je tajomstvom, že je to raj pre pokročilých potápačov. Je to lokalita pekná, z viacerých hľadísk zaujímavá, ale pritom skrýva v sebe aj určité riziká, a veru treba byť obozretný a dodržiavať záväzné podmienky a pokyny pre ponor, ktoré sme postupne vypracovali a sprostredkovali,“ priblížil pre vobraze.sk Zoltán Szántó skúsený miestny potápač, ktorý bezmála už 25 rokov skúma a sleduje tajuplný život v hlbinách jazera. Voda z Morského oka zásobuje prírodný bazén od konca šesťdesiatych rokov. Morské oko je napájané zospodu viacerými vývermi s termálnou vodou o teplote 17-18,5 stupňov Celzia.
V súčasnosti, keďže kúpalisko je už piaty rok mimo prevádzky, slúži výlučne ako výcvikový priestor pre profesionálnych potápačov. Na výcvik, sem jazdia aj policajti, hasiči a niekedy aj vojaci. Vďaka Správe slovenských jaskýň bola vybudovaná náučná lokalita – vyhliadkové mólo, kamenný val s informačnou tabuľou a samozrejme aj stále zariadenie používané pri potápaní. „V budúcnosti by si zaslúžilo zo strany kompetentných orgánov viac pozornosti, a mohlo by poslúžiť ako významné výcvikové miesto pre získanie a rozširovanie potápačskej kvalifikácie,“ skonštatoval Zoltán Szántó.
Vodný svet Morského oka skrýva vzácne ráčiky, ktoré potrebujú pomerne teplú vodu. „Obdivovatelia praveku nájdu na dne priepasti aj skamenené pozostatky Panónskeho mora. Najčastejšie sú to odtlačky ježoviek a ustríc. Čo sa týka fauny môžem spomenúť, že v hĺbke 38 metrov žije teplomilný rôznorožec, ktorý sa v nepravidelných obdobiach premnoží na dne priepasti, pretože pre svoju existenciu potrebuje pomerne teplú vodu. V zatopenej priepasti plávajú aj umelo vysadené ryby, najmä šťuky, tolstolobiky, hruzy občas aj menšie sumce. Ďalšími zaujímavosťami sú jaskynné raky, užovky či sladkovodná korytnačka. Z rastlín sa tu nachádza parožnatka obecná či drobnobyľ roľná, ktorá je na Slovensku pomerne vzácnym druhom. Rovnako tu je aj konopa rumovisková, ostrica zobáčikatá, štrkáč kohútikový. Zaujímavý je nález, ktorý je na Slovensku zastúpený jediným druhom rezavka aloovitá, ktorá je vzácnou vodnou rastlinou,“ hovorí Zoltán Szántó.
Správou slovenských jaskýň bola priepasť sprístupnená ako 18-ta jaskyňa na Slovensku. „Toto morské oko je svojim spôsobom raritou a to nielen preto, že je jediná jaskyňa výverov artézskeho typu. Jeho vznik je kuriózny a neobyčajný,“ začína rozprávanie Ľudovít Gaál bývalý dlhoročný pracovník Správy Slovenských jaskýň. Ako spomenul, vyvierajú tu vody zo Slovenského krasu. Z mohutného krasového územia tieto vody prestupujú nižšie a nižšie do vápencových blokov, ktoré sú stupňovite klesajúce až do územia Rimavskej kotliny. „Tieto vody sú zakryté až 100-150 metrovou ílovitou vrstvou, ktorá zabraňuje tomu aby sa tieto vody dostali na povrch. Keď si predstavíme, že v Slovenskom krase je nadmorská výška až 600 m a v oblasti morského oka len 172 m, vieme si predstaviť pod akým veľkým hydrostatickým tlakom sú tieto vody. Potom po zlomoch, ktoré prebiehajú v údolí Slanej sa pekne dostanú na povrch,“ priblížil pre vobraze.sk Ľudovít Gaál.
Jazero v minulosti slúžilo ako zdroj a zásobáreň vody pre vodný mlyn. Už v roku 1780 bolo zakreslené na vojenských mapách, a v roku 1980 už aj mlyn bol vyznačený na dobových dokumentoch. Pred druhou svetovou vojnou to vlastnila rodina Batóovcov a ešte aj po oslobodení slúžilo pre poľnohospodárske účely najprv ako mlyn a potom ako vodná nádrž pre máčanie konope. Až v roku 1976 sa tu uskutočnil prvý ponor potápačov.
Zdroj: Laco Polgári, foto: Z. Szántó a z archívu Z.Sz.
