Na samote uprostred lesov pri obci Ďubákovo vzniklo miesto, ktoré návštevníkov neoslovuje luxusom, ale príbehom. Slameniačik, ekologický domček postavený zo slamy, dreva a hliny, ponúka návrat k jednoduchosti, pokoju a atmosfére, akú si mnohí pamätajú už len z rozprávania starých rodičov.
Za projektom stojí rodina Bútorovcov z mestskej časti Zelené pri Poltári. Manželia Alena a Ján sa rozhodli vdýchnuť nový život bývalému školskému areálu na jednom z najvyšších miest Stolických vrchov a neďaleko rozhľadne Jasenina. Práve výťažok z ubytovania podľa nich pomáha financovať postupnú obnovu historickej školy, ktorá je dnes v rekonštrukcii. „Myšlienka Slameniačika vznikla preto, aby sme zachránili školu. Chceme ľuďom ukázať, ako sa kedysi žilo, a zároveň zachovať toto miesto pre ďalšie generácie,“ hovorí Ján Bútor.
Domček zo slamy postavili za 85 dní
Slameniačik vznikol z prírodných materiálov – slamy a hliny z Maštinca pri Poltári, o ktorej miestni hovoria, že patrí medzi najkvalitnejšie na Slovensku. Hoci je majiteľ vyučený kúrenár, vodár a plynár, stavbárčina sa pre neho stala celoživotnou záľubou. „Cez týždeň som staval sám, cez víkendy mi pomáhala rodina. Celý domček bol hotový za 85 dní. Keby som dnes staval znova, opäť by som si vybral slamu a hlinu. Ten materiál má niečo do seba. Je tam úplne iná energia,“ hovorí.
Foto: manželia Bútorovci a Peter Štefančík (FB Poltár a okolie)
Domček dnes ponúka ubytovanie pre šesť osôb. Na prízemí sa nachádza kuchyňa s tradičným sporákom na drevo a masívna dubová manželská posteľ. V podkroví sú ďalšie štyri lôžka. Dominantou však zostáva kontakt s prírodou a pokoj okolitého lesa.
Práve vlastnosti prírodných materiálov návštevníkov často prekvapia najviac. „Počas vianočných sviatkov sme večer zakúrili. Na druhý deň sme museli otvárať dvere, lebo sa nedalo vydržať od tepla. Neuveriteľné, ako slama a hlina dokážu držať teplo.“
Na krytom gangu nechýba lavička, kde si hostia môžu vychutnať slnečné lúče a výhľad na okolitú prírodu. „Ľudia sem nechodia za televízorom alebo nákupnými centrami. Chodia sem vypnúť a nasávať atmosféru doby, ktorou sa kedysi žilo.“
Sauna, studňa a ticho, ktoré dnes hľadá čoraz viac ľudí
Súčasťou areálu je sauna, ručne kopaná studňa vysekaná do kameňa s hĺbkou 16,2 metra a najmenším priemerom 155 centimetrov či detská zipline vedúca cez celý pozemok. „Studňu som kopal ručne do kameňa. Keď si človek uvedomí, koľko práce je za takým dielom, aj na tú vodu sa pozerá úplne inak,“ hovorí majiteľ s tým, že studňu chceli vidieť návštevníci a je už aj nasvietená.
K domčeku vedie približne dvojkilometrový úsek lúkou a kilometer upravenej lesnej cesty. Prístup je však bezproblémový aj autom. Najbližší sused býva približne dvanásť minút pešo od areálu, čo zaručuje dostatok súkromia.
Pobyty sú možné minimálne na dve noci. Podľa majiteľov práve dlhší pobyt umožní návštevníkom naplno precítiť atmosféru miesta a oddýchnuť si od každodenného zhonu. „Až po prvom večeri a prvom ráne človek začne vnímať, čo toto miesto ponúka. Keď sa zobudí do ticha lesa, večer si sadne pred domček alebo do sauny a nikam sa nemusí ponáhľať, pochopí, prečo sa sem ľudia vracajú.“
Domček si získal množstvo priaznivcov. Niektorí sa vracajú pravidelne. „Je to pre nás najväčšie ocenenie. Keď ľudia odchádzajú spokojní a chcú sa vrátiť, vieme, že to robíme správne.“
Výzva: Ak je niekto chodil do tejto školy, majitelia by sa s ním veľmi radi porozprávali a podelili sa o zážitky. Prípadne budú radi, ak sa nájde ešte niekto, kto má fotky alebo nejaké písomnosti.
Škola, kde kedysi znelo vyše 70 detských hlasov
Len pár krokov od Slameniačika stojí kamenná budova bývalej školy. Prvýkrát v nej zazvonil školský zvonec 15. septembra 1936. Do školy chodilo 72 detí z okolitých usadlostí a lazov. V jednej časti budovy býval učiteľ. Ako spomínajú pamätníci, často nešlo o pedagóga v dnešnom ponímaní slova, ale o človeka, ktorý vedel čítať, písať a počítať a svoje vedomosti odovzdával ďalším generáciám. Deti sa učili dopoludnia aj popoludní a škola bola prirodzeným centrom života širokého okolia.
Počas obnovy sa majitelia stretli aj s viacerými žiakmi z tejto školy. „Rozprávali nám, ako chodili do školy, ako sa učili a ako sa tu kedysi žilo. Vtedy sme si uvedomili, že neobnovujeme len budovu, ale aj príbehy ľudí, ktorí tu vyrastali,“ zhodujú sa manželia Alena a Ján. Ako dodavajú, práve tieto spomienky sa stali jednou z najväčších motivácií pokračovať v rekonštrukcii.
Miesto si obľúbili aj hvezdári
Po zatvorení školy v roku 1974 objekt využívali sklárne Zlatno ako rekreačné zariadenie. Neskôr sem pravidelne prichádzali aj pracovníci hvezdárne z Rimavskej Soboty. „Škola stojí na úplnej rovine, na jednom z najvyšších miest Stolických vrchov. Chodili sem celé týždne pozorovať Perzeidy a nočnú oblohu. Keď sa nám dostala do rúk stará kronika, našli sme v nej záznamy o návštevách hvezdárov dokonca až z Tokia.“
Práve minimálny svetelný smog robí z tejto lokality výnimočné miesto na pozorovanie hviezd. Rozľahlá rovina v okolí školy zároveň ponúka dostatok priestoru na športové a voľnočasové aktivity. „Je tam priestor, kde si človek môže zahrať futbal, badminton alebo si len sadnúť a pozerať na okolitú krajinu. Dnes je takých miest čoraz menej.“
V okolí sa nachádza vrch Jasenina s nadmorskou výškou 995 metrov aj rozhľadňa vo výške 1005 metrov nad morom. Samotný Slameniačik leží približne v nadmorskej výške 810 metrov.
Miesto s plánmi do budúcnosti
Obnova školy stále pokračuje a majitelia už dnes premýšľajú nad tým, ako jej opäť vdýchnuť život. „Našou hlavnou myšlienkou je pracovať s deťmi. Chceli by sme organizovať jazykové pobyty a jogové programy zamerané na vzťah k prírode a správne správanie v lese. Dnes veľa detí pozná prírodu len z obrazoviek. My im ju chceme ukázať naživo,“ hovorí učiteľka Alena Bútorová.
Každý pobyt v Slameniačiku tak pomáha písať ďalšiu kapitolu príbehu miesta, ktoré bolo kedysi plné detského smiechu a ktoré má ambíciu stať sa živým centrom vzdelávania aj v budúcnosti.
Slameniačik dnes nie je len miestom na prespanie. Je pozvánkou spomaliť, zažiť pokoj lesa, dotknúť sa histórie a na chvíľu sa vrátiť do čias, keď bol život jednoduchší. A možno práve preto odtiaľ návštevníci odchádzajú s pocitom, že objavili niečo, čo sa v dnešnom svete hľadá čoraz ťažšie. Tento rok plánujú ešte urobiť apidomček.
Kde nájdete Slameniačik?
Tí, ktorí by si chceli atmosféru Slameniačika a bývalej školy pod Jaseninou zažiť na vlastnej koži, môžu využiť rezerváciu prostredníctvom portálov Booking.com a Hauzi.sk.
Viac informácií o projekte, histórii školy, rekonštrukcii areálu aj pripravovaných aktivitách nájdu záujemcovia na stránke Škola pod Jaseninou a na rovnomennej facebookovej stránke.
Adresa: Škola pod Jaseninou – slameniačik
ĎUBÁKOVO, 98507
V prípade otázok alebo záujmu o pobyt môžete majiteľov kontaktovať aj priamo na telefónnom čísle +421 917 587 294.
Zdroj: PR-Článok, Škola pod Jaseninou, foto: manželia Bútorovci a Peter Štefančík ( FB Poltár a okolie(
