Banské múzeum Hnúšťa, situované v lokalite Mútnik pri ťažobnom areáli Gemerskej nerudnej spoločnosti (GENES), približuje slávnu banskú históriu regiónu. Expozícia múzea disponuje značnou zbierkou baníckych predmetov, minerálov či exponátov odkazujúcich na históriu okolia mesta Hnúšťa. Návštevníci v ňom môžu nahliadnuť aj do podzemia.
Tento rok už prví záujemcovia mohli nahliadnuť do banského múzea v marci. Nechýbali sme tam a prinášame foto a videoreportáž.
Expozícia múzea je tvorená zo súkromnej zbierky a predmetov od rôznych darcov. Súčasťou návštevy je aj možnosť približne 600-metrového pochodu banským podzemím s profesionálnym baníkom Štefanom Petrášom, ktorý približuje množstvo tajomstiev. „Táto štôlňa bola vyrazená po druhej svetovej vojne a slúžila na vypratávanie materiálu z vyšších poschodí bane kde sa dnes už neťaží,“ dopĺňa zakladateľ múzea Roman Lebeda z OZ Horná Rimava, ktoré Banícke múzeum prevádzkuje. Ako dodal, jedna z chodieb ďalej už nie je vystužená a je označená banským znakom.
Podľa Lebedu termíny exkurzií koncom apríla boli zrušené. Najbližšie by však malo byť toto múzeum sprístupnené 10. a 31. mája na Dni mesta.
Pred vstupom do múzea si môžete vlastnoručne vyraziť pamätnú mincu. Následne, v útulne upravených priestoroch zhliadnete dokumentárny film o histórii baníctva v regióne, expozíciu minerálov, pyritu známeho tiež ako mačacie zlato, banských lanových dráh a historických baníckych artefaktov. Prehliadka pokračuje v podzemí aktívnej bane, kde si vychutnáte atmosféru priestorov, cez ktoré sa baníci presúvajú do miesta ťažby. Návštevníkom tma, nasadené prilby so svetlami a obuté gumáky dotvárajú autentický zážitok. Prehliadka bane je vhodná pre deti od 5 rokov, ktoré si môžu odniesť vlastný nález minerálu. Malých prieskumníkov nadchne aj možnosť ryžovania zlata, ak budú mať šťastie, vyryžujú si zlatý nuget.
Objavenie magnezitu v Hačave
História magnezitového priemyslu v tejto oblasti siaha na prelom 19. a 20. storočia. K objaveniu magnezitu došlo náhodou v roku 1871, keď robotníci stavebnej firmy narazili na „neznámy kameň“ pri budovaní železničnej trate Tisovec – Jesenské. Po potvrdení odborníkmi sa začalo systematické vyhľadávanie tejto suroviny v povodí riek Rimava a Muráň.
Na začiatku 20. storočia sa intenzívne ťažilo aj ložisko Mútnik, kde vznikol závod na pálenie magnezitu a výrobu žiaruvzdorných stavív. Vzhľadom na vtedajšie technologické obmedzenia sa produkcia neskôr presunula do Lovinobane.
Povojnový vývoj a súčasnosť
Po roku 1945 prevzal ložisko Fond národnej obnovy a jeho správcom sa stal Rástocký. Ťažba pokračovala až do marca 1948, keď bolo ložisko a závod znárodnené a priradené pod rudné bane a huty na farebné kovy. Následne tu pôsobila spoločnosť Slovtalk a neskôr Rudné bane Talcum Hnúšťa. Po roku 1990 spravovala ložisko akciová spoločnosť Talcum-Magnezit Hnúšťa a od roku 1999 tu pôsobí Gemerská nerudná spoločnosť.
V tomto projekte sa spojila samospráva mesta Hnúšťa s podnikateľským sektorom, ktorý reprezentujú spoločnosti Gemerská nerudná spoločnosť, a.s. a SMZ Jelšava, a.s., a s občianskym sektorom, ktorý zastupuje občianske združenie Horná Rimava.
G A L É R I A
Zdroj: vobraze.sk, Banské múzeum Hnúšťa, SNA, Slovenský banský archív, Gemerská nerudná spoločnosť, a. s.,
V Hnúšti otvorili banské múzeum
