Historický parný rušeň, ktorý je európskym unikátom, sa vrátil na ozubnicovú trať. Po generálnej oprave kotla odjazdil všetky naplánované jazdy medzi Tisovcom a sedlom Zbojská. „Sezóna bola úspešná. Odvozili sme všetko, čo sme mali naplánované, a nemuseli sme nič odriekať. Všetko prebehlo bez problémov a ľudia boli spokojní,“ hovorí pre vobraze.sk predseda OZ Zubačka Zdenko Lopušný z Tisovca. Ako dodáva, záverečná jazda bola dokonca s pridaným vagónom navyše. Je veľkým lákadlom, dopyt po jazdách parným rušňom bol podľa neho väčší, ako boli schopní zabezpečiť. Poznamenal, že pridaný vagón bol skôr skúškou, v budúcnosti ešte uvidia, či ho budú využívať.
Počas leta sa priaznivci pary venovali aj brigádam okolo rušňa, trate či budovy. Dve jazdy organizovali ako OZ Zubačka a ďalšie štyri v spolupráci s Banskobystrickým samosprávnym krajom. Súčasťou týchto podujatí boli aj animátori a tematické vystúpenia zbojníkov. Jazdný režim bol nastavený tak, že jeden víkend premával parný rušeň, ďalší bol venovaný brigádam a potom sa opäť pokračovalo v jazdách. Medzitým sa podaril aj oddych. „Po každej jazde na pare sa objaví niečo nové, má už úctyhodný vek. Ukazuje nám, čo je potrebné poopraviť a vylepšiť. Je to nekončiaci proces,“ hovorí s úsmevom Lopušný a dodáva, že preto by privítali aj mladších nasledovníkov, ktorí by boli rovnako zanietení.
Momentálne majú v oprave v Pardubiciach aj ďalší motorový vozeň – takzvanú Singrovku, ktorá zvykla byť súčasťou súpravy. „Zvykla prevážať ľudí, ale je schopná pohybu aj samostatne,“ priblížil Lopušný. Ak sa podarí opravu dokončiť, už na jar by ju chceli začať využívať. Náklady na opravu však budú pravdepodobne vyššie, než pôvodne predpokladali, keďže sa ukázalo množstvo hrdzavých častí, nosníkov či karosérie vozňa.
„Bola to oprava v hodine dvanástej, ale chceli sme ju ďalej využívať, najmä pre menšie skupiny,“ vysvetľuje Lopušný, ktorý sa celý život venuje železnici a jazdeniu. Parná lokomotíva vie jazdiť do kopca práve vďaka ozubnici. „Vtedy pracuje adhézny aj ozubnicový pohon. Mám na to dve páky, nastavím ich podľa potreby a ide sa v tempe, ako treba,“ dodáva Lopušný (58), ktorý jazdí na 140-ročnom parnom rušni.
Paru mal v krvi už od detstva – železnici sa venoval jeho otec aj starý otec. „Ja som išiel do školy ešte ako 14-ročný,“ spomína rušňovodič. Dnes jazdí na viacerých tratiach – telgártskou slučkou, smerom na Martin, Červenú Skalu či Margecany. Trasu Tisovec – Zbojská však považuje za svoju domácu, a teda aj za najobľúbenejšiu a srdcovú.
Zdroj: vobraze.sk, foto: Matúš Hlavna
