Vedecký popularizátor Dušan Valent z Tisovca, miestnej časti Rimavská Píla, búra mýty na Slovensku. Je paleontológ, publicista, vedecký redaktor v jednej osobe a pôsobí ako lektor náučných prednášok pre deti i mládež. Vedie československý magazín o najstarších dejinách a mytológii Ľudia, mýty & dejiny. Vyštudoval Univerzitu Komenského v Bratislave, ale jeho srdce ho ťahalo späť domov. „Pôsobím tu už desiaty rok. Som na voľnej nohe, máme tu rodinný dom a je to ideálne miesto pre moje pôsobenie,“ priblížil pre vobraze.sk Dušan Valent (36), ktorý prepája zdanlivo nezlučiteľné svety vedy a literatúry.
Jeho vášeň pre dávny život sa prebudila už v troch rokoch a dodnes s nákazlivým entuziazmom odovzdáva svoje znalosti deťom i dospelým. „Najskôr som ako dieťa videl rozprávkové draky, ktoré ma veľmi fascinovali a potom mi otec kúpil náučnú knižku, kde boli aj dinosaury a tým pádom to bolo zaklincované,“ uviedol s úsmevom. Avšak, ako sám priznáva, nikdy netúžil po kariére v laboratóriu ako „typický vedátor“. Jeho cieľom bolo skôr šírenie a vzbudenie záujmu o vedu u širokej verejnosti. Spomenul, že jeho otec túžil byť básnikom, no v päťdesiatych rokoch k sklonu k umeniu napokon nič nebolo a čakal ho robotnícky život. Valent však podotkol, že prastarká si veľmi rada zapisovala veršíky a slúžila u Terézie Vansovej, ktorá pôsobila práve v R. Píle.
Jednou z hlavných aktivít Dušana Valenta sú interaktívne prednášky pre deti a študentov po celom Slovensku vrátane jeho domáceho regiónu. Posledne napríklad prednášal v Hrachove, ale na okolí chodí prednášať aj do knižníc v R. Sobote či Lučenci, Veľkom Krtíši. Sám zdôrazňuje, že sa nesústredí iba na odovzdávanie faktov, ale snaží sa s deťmi diskutovať, podnecovať ich myslenie a dať im priestor na vyjadrenie vlastného názoru. Jeho prednášky sú interaktívne, zaujímavé vizuálne pútavými ilustráciami a štipkou humoru. Témy sa prispôsobujú vekovým kategóriám, pričom u mladších detí stále dominujú dinosaury, zatiaľ čo starších žiakov a študentov podľa Valenta fascinujú napríklad záhady. Tie mu slúžia ako nástroj na rozvíjanie kritického myslenia.
„Zaujíma ma, ako uvažujú, čo vedia a opakovane ich vyzývam k rozmýšľaniu o problémoch a otázkach,“ hovorí Valent, ktorý má na konte za minulý rok viac ako tristo prednášok. „Dnešné deti majú dosť veľký prehľad a je to aj pre mňa veľká výzva, aby som stále bol aspoň tri kroky pred nimi. Veľmi ma bavia práve interakcie s deťmi,“ podotkol Valent. Práve boj proti dezinformáciám je pre tohto vedeckého popularizátora veľmi dôležitý. „Kritické myslenie je naozaj zásadná vec, lebo žijeme v demokracii, a keď ľudia budú veriť hlúpostiam, tak sa to v spoločnosti odrazí,“ varuje. Sám s prekvapením zistil, aké hlboko môžu konšpiračné teórie preniknúť do spoločnosti, keď sa stretol aj s učiteľmi veriacimi v plochú Zem.
„Snažím sa deti upozorňovať, že nie všetko, s čím sa stretnú na internete, je pravdivé,“ vysvetľuje svoj prístup. Uvedomuje si, že zmeniť pevne zakorenený názor je ťažké až nemožné, preto sa zameriava skôr na poskytovanie základných nástrojov na hodnotenie informácií a oslovovanie tých, ktorí ešte nie sú pevne na jednej či druhej strane. „Sám som počul, že deti vraj videli videá a fotky evidentne manipulované alebo hoaxy. Tvorcovia obsahu sa takto niekedy snažia o čo najpútavejší obsah,“ povedal Dušan Valent a dodal, že sa skúma, prečo ľudia veria takýmto veciam.
„Výskumy dokazujú, že keď človek opakovane čelí informácii, ktorá môže byť očividne nezmyselná, tak tomu uverí. Dezinformácie fungujú ľahko ako bulvár a šíria sa rýchlo,“ zdôraznil. Valent ďalej dodal, že ľudia získavajú dojem, že vedia viac. „A aj tí, ktorí mali štvorky z biológie, vedia viac ako profesor a cítia sa ako tí, ktorí prekukli všetko,“ poukázal na niektoré z príčin. „Ľudská psychika funguje tak, že bráni svoj názor, ktorý berie ako svoj vlastný majetok. Pokiaľ človek nie je trénovaný na to, aby kriticky pristupoval aj k svojim názorom, tak zmeniť jeho názor nie je jednoduché,“ skonštatoval Valent, ktorý niekoľko rokov viedol magazín In Vivo. Ten sa špecializoval na vedu a kritické myslenie.
Okrem prednášok je neoddeliteľnou súčasťou jeho práce písanie. Začínal s beletriou už v pätnástich rokoch a poviedky mu vyšli v týždenníku Život, ale neskôr sa jeho literárna dráha prepojila s vedou. Spomína, ako svojim deťom čítal a dopĺňal náučné knihy, čo ho inšpirovalo k napísaniu vlastnej detskej knihy. „Keď som im čítal náučnú knižku, tak sa im neprihovárala, neviedla dialóg s čitateľom. Ja som sa vždy automaticky svojich detí pýtal, čo si myslia o téme, o ktorej sme si čítali, a potom mi napadlo, že napíšem knižku presne takto, spôsobom, aký mi chýbal v detskej náučnej literatúre,“ doplnil. Je tak autorom detskej populárno-náučnej knihy Odhaľ a spoznaj dinosaury, ktorá vznikla ako knižná podoba jeho úspešných prednášok. Jeho najobľúbenejším je tyranosaurus, najväčší a najmasívnejší mäsožravý dinosaurus.
V apríli by mal uzrieť svetlo sveta jeho debutový román, inšpirovaný fungovaním planét, archeológiou doby bronzovej a indoeurópskou mytológiou. Zaujímavosťou je, že jednou z hlavných inšpirácií je záhadný závesok zo Včeliniec pri Tornali, zobrazujúci slnečnú bohyňu doby bronzovej, ktorému sa venoval aj vo svojej vedeckej štúdii s archeológom Pavlom Jelinkom a filológom Ivanom Lábajom. Tým sa tak nečakane prepája jeho tvorba s históriou a mytológiou jeho rodného regiónu. Román s názvom Hlasy priepasti má byť temným sci-fi s prvkami humoru.
Hoci sa Valent venuje popularizácii vedy, nepovažuje sa za „typického dobrodruha“ ani „typického vedca“. Sám seba so zveličením označuje za „vyznávača papučkovej kultúry“. Ako ozrejmil, v jeho práci ho inšpiruje paleontológ Josef Augusta, spisovateľ Pavel Dvořák z oblasti náučnej literatúry a Borges z oblasti magického realizmu. Vie písať a má talent na jazyky. „Považujem sa skôr za vedeckého publicistu než novinára. Píšem prevažne publicistickejšie texty,“ hovorí Dušan Valent, ktorý je aktuálne vedecký redaktor Živé.sk a píše vedecké a historické témy pre týždenník Plus 7dní.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Dušan Valent, Vlado Gábor
