Pred niekoľkými rokmi bol známy najmä ako talentovaný huslista z Rimavskej Soboty, ktorý popri folklóre stíhal školu, recitáciu aj množstvo ďalších aktivít. Dnes Vratko Mančuška pokračuje vo svojej ceste v Českej republike. V Brne študuje fyziku nanotechnológií, no na folklór, rodný Gemer ani domov nezabudol.
Momentálne je študentom druhého ročníka Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Ako priznáva, o svojom budúcom smerovaní nebol počas strednej školy úplne rozhodnutý. „Ešte v maturitnom ročníku som presne nevedel, kam pôjdem. Rozmýšľal som aj nad medicínou, ale bol som na Dni otvorených dverí v Brne a tam som si uvedomil, že toto ma berie viac. Samotná fyzika ma zaujímala už dávnejšie a rodičia ma v rozhodnutí podporili,“ povedal pre vobraze.sk Vratko Mančuška, absolvent gymnázia I. Kraska v R. Sobote. Ako hovorí, zaujíma sa o poznávanie sveta okolo nás. „Mal som šťastie na učiteľov a od začiatku ma fyzika zaujímala. Vždy som chcel vedieť, ako funguje svet okolo nás,“ vysvetľuje s tým, že najskôr uvažoval o všeobecnej fyzike, ale viac ho zaujalo zameranie na nanotechnológie, kvôli väčšiemu dôrazu na prax.
„Všeobecná fyzika by ma doviedla skôr na teoretickú dráhu, v čom som sa až tak nevidel,“ dodal. Zároveň vysvetlil, že s nanotechnológiami sa v súčasnosti človek stretáva všade okolo, od mikročipov v procesoroch každého smartfónu alebo počítača, cez aplikácie v kozmetike, medicíne, alebo napríklad ako tenké ochranné vrstvy na okuliaroch, či sklách okien. „A to zďaleka nie je všetko.“
Počas štúdia sa začína profilovať aj odborne. Už teraz má vyhliadnutú tému bakalárskej práce, ktorá ho privedie k práci s elektrónovými mikroskopmi. „Skôr si téma našla mňa, ako ja ju. Budem porovnávať a pracovať s elektrónovými mikroskopmi, čo je pre Brno veľmi charakteristické. Celkovo približne tretina svetovej produkcie mikroskopov pochádza práve z Brna,“ približuje.
Hoci odišiel za štúdiom, folklór zostáva neoddeliteľnou súčasťou jeho života. V Brne pôsobí v ľudovej hudbe pri Vysokoškolskom súbore ľudových piesní a tancov Poľana, ktorý združuje najmä slovenských študentov. „Je to slovenský súbor, ktorý založili Slováci študujúci v Brne. Minulý rok sme oslávili 75 rokov existencie. Väčšinu členov tvoria Slováci a venujeme sa slovenskému folklóru,“ hovorí s tám, že mu bol cťou osláviť s takmer sto členným súborom toto jubileum, ktoré sa konalo v Mahenovom divadle v Brne.
Do súboru vstupoval s vedomím, že ide o rešpektované teleso s bohatou tradíciou. „Poľanu som poznal už predtým. Zúčastnila sa súťaže Zem spieva a práve vďaka tomu som si ju vyhľadal ešte pred nástupom na vysokú školu,“ spomína. V novom kolektíve sa podľa vlastných slov rýchlo udomácnil. „Myslím si, že folkloristi si vždy sadnú. Od začiatku som sa v súbore našiel veľmi dobre aj po ľudskej stránke. Muzikanti aj tanečníci sú výborná partia,“ hovorí.
Skúša dvakrát do týždňa a pravidelne vystupuje v Česku aj na Slovensku. Medzi najvýznamnejšie zážitky zaraďuje spomínaný jubilejný program pri príležitosti 75. výročia založenia súboru. „Bolo to hodinové vystúpenie v divadle. Pripravovali sme sa naň prakticky celý rok a myslím si, že sa to vyplatilo,“ povedal. So súborom následne vystúpil aj na festivaloch vo Východnej či v Detve.
Napriek štúdiu v zahraničí zostáva v kontakte s domovom. Do Rimavskej Soboty sa vracia nielen za rodinou, ale aj za folklórom. Naďalej spolupracuje s folklórnym kolektívom FS Háj, v ktorom pôsobil ešte počas gymnaziálnych rokov. „Keď sú väčšie vystúpenia, stále prídem zahrať s FS Háj. Spoje síce nie sú ideálne, ale za približne šesť hodín sa viem dostať domov,“ približuje. Ako pripomenul, v novembri 2025 sa zúčastnili so súborom aj celoslovenskej súťaže Jazykom tanca, kde sa umiestnili v zlatom pásme. „Vďaka čomu práve nás s FS Háj majú možnosť toto leto ľudia vidieť na mnohých javiskách, ako napríklad Východná, Heľpa.“ Ešte tento mesiac vystúpi aj na Klenovskej Rontouke a neskôr aj na Gemerskom folklórnom festivale v Rejdovej. V pláne je aj zahraničný zájazd s FS Háj do Mexika.
Hudba zostáva dôležitou súčasťou jeho každodenného života. Popri skúškach a vystúpeniach sa venuje aj individuálnemu cvičeniu. „Každý dobrý muzikant, ak chce zostať dobrý, musí trénovať aj doma,“ hovorí s úsmevom. Jeho vzťah k hudbe sa podľa vlastných slov nezmenil. „Folklór zostáva mojím koníčkom číslo jeden. Vzťah k hudbe pretrval a stále sa ďalej rozvíja.“
Najviac mu chýba práve rodina. Inak si však na život v Brne zvykol pomerne rýchlo. „Necítim sa tu ako cudzinec. Ľudia sú k Slovákom veľmi milí a úprimne len ťažko hľadám niečo, čo by mi tu prekážalo alebo mi chýbalo,“ hovorí. Aj z Brna zostáva verný svojim koreňom a Rimavskej Sobote. „Stále sa cítim byť Slovákom a Gemer-Malohont je môj región. Aj keď sa venujem rôznym oblastiam folklóru, Gemer bude vždy moja srdcovka,“ zdôrazňuje.
Život mimo domova mu podľa vlastných slov priniesol však aj množstvo nových skúseností. „Najviac som sa naučil samostatnosti. Veľa nového so sa samozrejme dozvedel aj v škole a stále sa učím,“ uzatvára Vratko Mančuška, ktorý aj po odchode za štúdiom zostáva verný folklóru i regiónu, z ktorého pochádza.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Vratko Mančuška, Roman Krnáč
