Svoje nadanie preukazuje v rôznych oblastiach. Patrícia Cavarová z Tisovca sa venuje vyšívaniu vianočných ozdôb. Je vedúcou detského folklórneho súboru Čížiček, pôsobí tiež v speváckom zbore Nôta. Pracuje v školstve.
Rada maľuje i kreslí, vyštudovala učiteľstvo výtvarného umenia.
Počas obdobia pandémie koronavírusu našla Cavarová záľubu vo vyšívaní veľkonočných vajíčok. Keďže to ľudí oslovilo, pokračuje s tým aj v súčasnosti. Medzičasom však rozšírila mladá Tisovčanka ponuku vyšívaných produktov o vianočné gule, hodiny, obrusy a záložky. Už niekoľko rokov zdobí vo vianočnom období medovníčky.
K vyšívaniu ju inšpirovala mamina, ktorá od Patríciinho útleho veku vyšíva gobelínové obrazy. Inšpirácie čerpajú z časopisov s výšivkami. Vďaka nim našla Patrícia nápady a vzory na vytvorenie vajíčok, respektíve gulí. Remeselnej tvorbe sa začala venovať počas pandémie. „Ostala som doma a nemohla som nikam chodiť. Tak som sa rozhodla to vyskúšať. Vôbec som nečakala, že to bude mať taký úspech a aj po troch rokoch si stále ľudia žiadajú tieto produkty,“ uviedla pre vobraze.sk Patrícia Cavarová (30).
Podľa jej slov nie je výroba vianočných gulí vôbec jednoduchá. Prvým krokom je vyšitie niekoľkých vzorov krížikovým stehom na látku kanavu, ktoré sa následne vystrihnú podľa makety a priliepajú na polystyrénový podklad. Tak vznikajú veľkonočné vajíčka či vianočné gule. Na záver ešte prilepí ozdobnú stužku, háčik a až tak je výrobok hotový. Zákazky má hlavne od známych, ale dostáva sa k nim aj na základe odporúčaní.
„Najmenšia 8-centimetrová guľa mi trvá najmenej desať hodín vyšívania a lepenia, kým je úplne hotová. Tvorbu 16-centimetrovej gule s bohatou výšivkou už ani nedokážem spočítať na hodiny, preto mi často pomáha aj mama,“ prezradila Cavarová.
Svoju umeleckú výrobu sa snaží zdokonaľovať i vďaka tvorivým dielňam. Zúčastnila sa hneď na niekoľkých, ktoré sa týkali napríklad zdobenia medovníkov i kreslenia. Mala možnosť viesť folklórne tvorivé dielne s hrami, tancami, piesňami a zvykmi.
Remeselnú tvorbu aj napriek časovej náročnosti považuje za najväčší relax. Užíva si čas strávený predajom na rôznych podujatiach. Keďže jej rodičia pomáhajú s prepravou i predajom, trávi s nimi vďaka tomu viac času. Pomohlo jej to tiež preniknúť hlbšie do sveta folklóru, spoznať ľudí, ktorí sa v tejto oblasti pohybujú a tým pádom aj získať pomoc v práci vedúcej detského folklórneho súboru Čížiček.
K folklóru sa Patrícia Cavarová dostala už ako šesťročná. Navštevovala detský folklórny súbor Čížiček, v ktorom najprv tancovala a neskôr pridala i hru na akordeóne. Pôvodne chcela chodiť na klavír, no keďže jej otec, starý otec a aj starý otec z maminej strany hrávali na akordeóne, pokračovala v ich šľapajach. Popri základnej škole navštevovala aj Základnú umeleckú školu v Tisovi. Okrem výtvarného odboru študovala trinásť rokov aj hru na spomínanom akordeóne ako hlavný nástroj, neskôr si vyskúšala aj hru na klavíri, zobcovej flaute a bicích. Už odmlada chcela v súbore tancovať, no chýbajúci tanečný partner ju takmer o tento sen pripravil.
V súbore zostala vďaka ponuke učiteľky Ľubky Sabovej sprevádzať deti hrou na akordeóne až do ukončenia strednej školy. Po vyštudovaní učiteľstva výtvarného umenia v Prešove sa jej opäť naskytla možnosť vrátiť sa do súboru. „Po vysokej škole som sa opäť vrátila do Tisovca. Oslovila ma moja bývalá učiteľka akordeóna Ľubka Sabová, či by som za ňu pre jej zranenie nezaskočila. Vyústilo to napokon do momentu, keď mi v marci 2022 volala kolegyňa zo základnej školy a oznámila mi, že som sa stala vedúcou DFS Čížiček a zároveň aj korepetítorkou,“ spomína Cavarová.
Deti učí ľudové piesne hrať a spievať, nacvičujú rôzne programy k pochovávaniu basy, stavaniu mája či k Vianociam. Práca Cavarovej zahŕňa okrem tvorby celého scénosledu a rekvizít všetko od úvodného nástupu po odchod. „Texty a tance vymýšľam ja. Zapájam deti od materskej školy až po deviatakov. Počas vystúpenia sa snažím korigovať deti na javisku, našepkávať im, hrať im a niekedy aj spievať zároveň. A zároveň sa, samozrejme, vždy usmievam,“ hovorí. Patrícia taktiež začala dávať dokopy skupinu ľudovej hudby, ktorú by postupne chcela zapájať do programov.
V súčasnosti je učiteľkou výtvarnej výchovy a techniky na Základnej škole Dr. V. Clementisa v Tisovci, kde predtým pracovala ako asistentka. V tisovskej ZUŠ si vyskúšala aj pozíciu zastupujúcej učiteľky výtvarného odboru a učiteľky hudobnej náuky. „Na mnohých folklórnych akciách nevystupujeme iba so súborom Čížiček, ale už druhý školský rok pôsobím aj ako korepetítorka DFS Zrkadielko v Hnúšti. Spolupráca je veľmi príjemná, hranie si užívam, no niekedy sa mi pletie, čo hrám s Čížičkom a čo so Zrkadielkom. O to náročnejšie sú pre mňa vystúpenia, pretože musím rýchlo prepínať medzi súbormi,“ zasmiala sa Patrícia Cavarová.
Jej ďalšou záľubou je spev. Na základnej škole sa dostala do detského speváckeho zboru Lykovienky. Spev ju sprevádzal vďaka speváckemu zboru EGT Voice aj na strednej škole, na vysokej škole bola súčasťou ženského speváckeho zboru Iuventus Paedagogika. Vďaka nemu sa predstavila na medzinárodných podujatiach v Moldavsku, Bulharsku, Nemecku i v Česku. „Osud to zariadil tak, že v súčasnosti opäť spievam pod vedením Marty Svobodovej, vďaka ktorej som sa dostala ku spevu už na základnej škole. Momentálne pôsobím v zmiešanom speváckom zbore Nôta,“ priblížila Patrícia.
V budúcnosti by rada absolvovala štúdium odboru spojeného s hudbou. Prezradila, že jej veľkým snom je dirigovať spevácky zbor alebo orchester, hrávať na akordeóne a tvoriť aranžmány i videá s klasickou hudbou či tancovať v ľudovom súbore. „Netuším, či sa mi niečo z toho podarí, ale myslím si, že človek by sa nemal upínať len na pár činností, ktoré bude vykonávať dookola. Aktivity treba striedať aj v rámci svojej vlastnej psychohygieny, aby človek nevyhorel. Preto som veľmi vďačná Bohu a ľuďom, ktorí mi dávajú možnosť pôsobiť v rôznych umeleckých oblastiach,“ uviedla Cavarová.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album P. Cavarovej a M. Slabej
