S drevom a kožou čaruje. Tisovčan Ján Maciak sa 25 rokov venuje rezbárstvu a dvadsať remenárstvu a prackárstvu. Vyrezáva sochy od výmyslu sveta a pre folkloristov, či milovníkov ľudových tradícií vyrába fujarky, kožené opasky, či kapsy. Jeho výrobky nájdete po celom Slovensku, ale aj v zahraničí.
Ján trávil detstvo na salašoch, keďže jeho otecko pracoval v bryndziarni. „Práve tam ma začala zaujímať salašská kultúra a aj folklór,“ uviedol pre vobraze.sk šikovný remeselník. Po škole začal pracovať v Slovenských lúčobných závodov na konštrukcii, kde veľa kreslil a postupne skúšal vo voľnom čase vyrezávať rôzne sošky, reliéfy, či črpáky. Bol úplný samouk, jedine grífy s fujarkami mu ukázal majster Milan Katreniak. Ján sa vypracoval až tak, že vyrába sochy v nadrozmerných veľkostiach.
„Okrem dreva sa venujem aj koži. K nej som sa dostal cez príbuzného Samka Švantnera. Vyrábal rôzne zvonce, či opasky. Stretli sme sa v Klenovci na folklórnych slávnostiach, kde sa mi priznal, že už veľmi nevládze a chce s výrobou pomaly skončiť, no ak mám záujem, zaučí ma do tajov kožiarstva,“ hovorí Tisovčan, ktorý sa rozhodol teda pred 20 rokmi dať sa aj na remenárstvo, či prackárstvo. Narábať s kožou sa naučil pri spomínanom ujovi Švantnerovi, ktorého náradie po smrti zdedil. „Začal som pomaličky vyrábať opasky, najprv úplne jednoduché, neskôr aj zložitejšie so vzormi podľa regiónov. Zohnal som si špeciálnu knižku, kde sú vzorky z celého Slovenska. Inšpiruje ma, no rád pridávam do výrobkov aj niečo svoje, aby mali môj rukopis,“ dopĺňa zručný umelec.
Jeho drevené, ale aj kožené výrobky nájdu ľudia po celom Slovensku, no aj v zahraničí. Veľké rozprávkové sochy, ktoré vyrábal práve Maciak, sa nachádzajú aj v dedinke Drienčany. Pracoval na nich vlani s rezbárom Ľubošom Majanom z Rimavskej Soboty. Išlo o postavičky Dlhého, Širokého a Bystrozrakého, Zlatej priadky, princeznej Milici, Janka a Marienky a pastiera s píšťaľou. Okolo 40 sôch, reliéfov a drevených obrazov objaví verejnosť aj na salaši Zbojská.
„Doma mám kožiarsku dielňu a rezbársku zasa na chalupe. Mám tam aj prístrešok, kde môžem tvoriť v akomkoľvek počasí. Teraz som veľa robil s drevom, no aj s kožou, keďže mám objednávky,“ ozrejmuje dlhoročný remeselník s tým, že jeho zákazníkmi sú najmä milovníci folklóru. Tí nájdu Jána Maciaka na jarmokoch a rôznych folklórnych akciách. „Po pandémii sa všetko znova rozbehlo a ja som bol každý víkend na nejakom podujatí. Naposledy to bolo sobotňajšie mitrovanie vo Veľkých Teriakovciach. Som na dôchodku, no vôbec sa nenudím,“ smeje sa výrobca, ktorý tvorí každý deň niekoľko hodín. Občas mu pri majstrovaní nadrozmerných sôch asistuje aj syn, ktorému to tiež s drevom ide. „Možno sa toho chytí neskôr. Všetko sa dá naučiť, keď sa chce,“ uviedol 69-ročný Tisovčan. Plánuje tvoriť, pokiaľ mu budú sily a zdravie stačiť.
Zdroj: vobraze.sk
