Učiteľka z obce Rapovce (okres Lučenec) Eva Kyzúrová má netradičnú a náročnú záľubu. Venuje sa paličkovanej čipke, ktorá má v Novohrade hlboké korene a je neodmysliteľnou súčasťou ľudových krojov. Zručná remeselníčka okrem toho vyšíva, háčkuje i štrikuje. “Všetky ručné práce idú ruka v ruke, lákali ma už od detstva,” hovorí pre vobraze.sk Eva Kyzúrová, ktorá sa snaží prispievať k oživeniu a prinavráteniu tejto krásnej tradície paličkovaných čipiek medzi ľudí.
V minulosti sa podľa nej využívala hlavne na spájanie odevov a to práve preto, že je veľmi pevná a navyše aj pekná. V minulom storočí bola často tiež technikou, ktorú sa učili mladšie deti a ženy. Svoje výrobky predávali a tak prispievali do rodinného rozpočtu. Bolo tomu tak predovšetkým v baníckych oblastiach, kde sa veľmi nedalo využívať pôdu na poľnohospodárske účely.
Dnes sa považuje za jednu z najzložitejších, no zároveň najkrajších ručných prác, ktorej sa zanietená remeselníčka Kyzúrová venuje. Prax a skúsenosti získala na kurze, ktorý organizovalo Novohradské osvetové stredisko pred necelými ôsmimi rokmi. Kurz mal tri časti a každá z nich trvala desať pilných sobôt. Počas neho získala väčšinu svojich zručností, od tých najjednoduchších vzorov až po tie náročnejšie. Okrem toho sa potom neskôr remeselníčka z Rapoviec zúčastnila tiež na rôznych víkendových stretnutiach, kde si remeselné duše zo všetkých kútov Slovenska vymieňali svoje vedomosti a učili sa techniky cudzích krajov. Napriek tomu, že vzorov a typov paličkovanej čipky je naozaj mnoho, medzi jej obľúbený nepochybne patrí ten novohradský. “Najviac mi učarovala práve tá naša – novohradská, má v sebe mnoho vzorov a farieb, ktoré spolu krásne ladia,” poznamenala Eva Kyzúrová, rodáčka z Veľkého Krtíša.
“Vyštudovala som vysokú školu ako tridsaťročná, pretože ma učiteľstvo lákalo,” hovorí. Následne začala pracovať na Základnej škole Ladislava Novomeského v Lučenci, v centre Novohradu. Učí tam anglický jazyk prevažne na druhom stupni. Kratšiu dobu učila aj na ZŠ internátnej v Lučenci deti s narušenou komunikačnou schopnosťou a sluchovým postihnutím. Ako hovorí, táto práca ju zaručene napĺňa. “Učiteľka sa vo mne nezaprie,” podotkla s úsmevom. Aj keď sa pedagogike nevenovala na strednej škole, táto práca si ju predsa len v dospelosti našla.
Deti ju priviedli k folklórnemu súbor Jánošík, ktorý pôsobí vo Fiľakove. Keďže ona sama sa v detstve venovala baletu, vynahrádza si cez ne to, čo jej folklórnemu srdiečku chýbalo. Súbor čerpá z Detvianskych motívov, tancov a piesní. Avšak keďže súbor pôsobí v Novohrade, potrebovali rozšíriť svoj repertoár aj o novohradské piesne i tance, a samozrejme aj kroje. Novohradské kroje svojou pestrosťou a rozmanitosťou použitých ozdôb – okrem výšiviek rôznymi stehmi aj paličkovanými čipkami a rozmanitosťou farieb ju priviedli k tomu, aby sa začala venovať aj týmto vzorom podrobnejšie. A vďaka spolupráci s Novohradským múzeom a galériou sa stala lektorkou paličkovanej čipky.
Výučbe sa venuje v Lučenci a jej cieľom je rozšíriť paličkovanie pomedzi verejnosť, prinavrátiť jej zašlú slávu, ale pritom v prvom rade zachovať tradičné vzory a postupy. Aj keď momentálne kurz neprebieha, čoskoro opäť začnú práve z jej iniciatívy. Ako ďalej avizuje, chcelo by to viac mladej krvi. Nadšene dodáva, že tradície podľa nej už prešli obdobím zabúdania a znovu sa dostávajú do popredia či už medzi dôchodcami, alebo deťmi. V škole sa stretáva s pozitívnymi odozvami k návratu tradícií, dokonca viacerí žiaci aj z prvého stupňa sami začali háčkovať, alebo aj paličkovať. Objavili podľa nej čaro, lásku, ktorá je najpotrebnejšia a za to je učiteľka Kyzúrová nesmierne rada.
Paličkovanie je pre ňu tým najkrajším relaxom. “Áno, zaberie veľa času, no dokážem si pri ňom oddýchnuť,” hovorí Eva Kyzúrová. “Kľúčom k paličkovanej čipke je pritom láska,” upozorňuje. Podľa jej slov nie je tak dôležitá trpezlivosť, ba dokonca ani talent, ale práve láska. Keď máme niečo naozaj radi, na ničom inom nezáleží. Stíha zladiť štyri deti, milujúceho manžela, ďalšie deti v práci a kopec koníčkov a vďaka tomuto všetkému je tak inšpirujúca.
Zdroj: Nina Bíliková, foto: archív Eva Kyzúrová
