Regina Špitálová pôsobí v Mestskom kultúrnom stredisku v Rimavskej Sobote a stojí za desiatkami podujatí, projektov a iniciatív, ktoré formovali kultúru v Rimavskej Sobote za posledné dve desaťročia. V rámci svojej práce pripravuje projekty, spravuje ich realizáciu a podieľa sa na tvorbe kultúrneho programu mesta. Spolupracuje s inštitúciami, školami a miestnymi súbormi. V jej kompetencii sú kolektívy Divosud a Bona Fide, ktoré v najbližšom období čaká výročie.
Cesta ku kultúre bola postupná, spontánna a miestami nečakaná. No keď ju našla, dala jej všetko, čas, energiu, srdce aj roky života. Dnes má za sebou 22 rokov pôsobenia v MsKS a hovorí, že svoju prácu berie ako hobby. „Kultúru treba žiť, nie len robiť,“ dodáva programová a projektová manažérka Regina Špitálová (49).
Absolventka gymnázia v Hnúšti si urobila nadstavbové štúdium v odbore cestovný ruch v Banskej Bystrici. Pôvodne však túžila po niečom inom. Ako hovorí, chcela študovať dejiny a etiku. Na vysokú školu ju vtedy nezobrali, no osud mal pripravenú inú odbočku. Rodáčka z Veľkých Teriakoviec, kde dnes aj žije, nastúpila do Turistického informačného centra v Rimavskej Sobote a neskôr i do mestskej galérie, pôvodne ako aktivačná pracovníčka pod vedením Rudolfa Stehlíka. „V tom čase viedol TIC a mestskú galériu a vyrábal kyjatické hračky,“ spomína Špitálová, ktorá sa práve pri ňom prvýkrát dotkla kultúrneho sveta výstav, návštevníkov, programov pre verejnosť. „Bola to úplne nová skúsenosť, ale rýchlo som cítila, že toto ma baví,“ hovorí.
Regina sa vzdelávania nevzdala. Vysokú školu, odbor andragogika v Prešove, si dokončila keď mala 27 rokov. Štúdium plné sociálnych, psychologických a pedagogických predmetov jej dalo pevné základy pre prácu s ľuďmi, komunitou i kultúrnymi skupinami. V tom období začala chodiť aj do amatérskeho divadla. Nastúpila do MsKS v Rimavskej Sobote, vtedy ako najmladšia zamestnankyňa. Riaditeľom bol práve jej bývalý divadelný vedúci, Ľubomír Šárik, režisér, dramaturg i umelecký kritik. Regina začala pracovať ako odborná pracovníčka pre divadlo a postupne začala zastrešovať podujatia v priestoroch MsKS.
„Programy, ktoré robili ľuďom radosť, ma vždy posúvali dopredu,“ hovorí. Počas posledného roka sa MsKS prispôsobovalo rekonštrukcii Domu kultúry, čo znamenalo kapacitné obmedzenia a presúvanie podujatí. Napriek tomu sa podľa nej darilo organizovať koncerty a predstavenia v alternatívnych priestoroch. K úspešným podujatiam patrili napríklad vystúpenia známych interpretov či populárny koncert Kaliho. Regina však zdôrazňuje, že oceňuje všetkých umelcov, ktorí po vystúpení aj zostanú s publikom, venujú čas podpisom alebo rozhovorom.
V jej dramaturgii preto majú miesto aj menšie koncerty a nekomerčná tvorba. Ako hovorí, kvalitné divadlo či živá hudba sú nenahraditeľné, pretože kontakt so živým umelcom vytvára atmosféru, ktorú digitálne platformy nemôžu ponúknuť. Z koncertov považuje za veľmi príjemné napríklad vystúpenie zoskupenia Fragile, Radošínske naivné divadlo či jazzové koncerty, vrátane vystúpenia Petra Lipu počas jazzových koncertov v Átriu Čierneho orla. „Perfektný výkon podala i jedna zo zahraničných kapiel, Cliff Stevens, inšpirovaný legendárnymi gitaristami ako Eric Clapton. Na tomto podujatí odohrala dvojhodinový koncert. Prišlo na nich okolo 150 návštevníkov,“ dodáva.
Ľudia sa v Rimavskej Sobote môžu tešiť najbližšie 13. decembra ešte na koncert herca a speváka Richarda Autnera, a potom už začínajú novoročné koncerty.
V letnej sezóne plánujú využiť mestský amfiteáter najmä na revivalové koncerty, vrátane spoluprác so slovenskými a maďarskými hudobnými skupinami. Ako naznačila, určite by chýbať nemal Iron Maiden revival.
Do budúcna chce MsKS posilniť ponuku veľkých divadelných predstavení po znovuotvorení Domu kultúry. Už v apríli má byť prvé divadlo komédia (17. apríla) a to bude 2:22 Príbeh duchov, ktoré hrá Divadlo komédie. „Dovtedy budú ešte programy v kine Orbis a postupne sa začne používať aj divadelná sála. Pre najmenších to bude obľúbené predstavenie Smejko a Tanculienka. Regina verí, že publikum bude mať záujem aj o väčšie produkcie, a že oživeniu prispeje aj príchod známych režisérov či hosťujúcich telies.
Tešiť sa môžu diváci na Jána Ďurovčíka a muzikál Donaha alebo na Radošínske naivné divadlo, ktoré má nové predstavenie (1. júna). „Okrem toho na budúci rok chystám Jazztival, Pod Sobotskou bránou, či Návraty ku koreňom. Sú to projekty, ktoré sa osvedčili a mienim v nich pokračovať,“ povedala s tým, že viaceré podujatia organizuje len vďaka mimorozpočtovej podpore z fondov či BBSK a cez OZ Oxymoron, ktoré pred rokmi založila.
Regina má za sebou aj dlhoročnú prácu s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia. V minulosti organizovala pobytové aktivity vrátane tábora Konvergencie. Venovala sa deťom, pre ktoré bol pobyt často jedinou možnosťou dostať sa mimo svojho bežného prostredia. Ako spomína, mnohé prichádzali bez základných potrieb, čo ju utvrdilo vo význame takejto práce. „Robili sme to pre deti zo špeciálnych škôl a detských domovov. Boli to silné momenty a skúsenosť, ktorá vo mne zostala,“ priblížila.
Hoci nemá obľúbený umelecký žáner, inklinuje k živej kultúre v rôznych podobách, divadlu, hudbe či menším autorským projektom. Poslednou dobou rozšírila svoju pôsobnosť aj o podujatia pre maďarskú komunitu, pretože kultúru vníma ako priestor, ktorý má patriť všetkým. Za výnimočné považuje aj podujatia v Synagógach v Lučenci, Brezne či Leviciach. „Rada navštívim takéto priestory. Je veľká škoda, že v R. Sobote nemáme takúto esteticky aj akusticky výnimočnú stavbu,“ hovorí Špitálová, ktorú kultúra sprevádza v pracovnom aj osobnom živote. Snaží sa ju robiť odborne, hodnotovo a ako zdôrazňuje, bez politických vplyvov. Verí, že Rimavskosoboťania sú otvorení rôznym žánrom a že ľudia si v meste dokážu nájsť podujatia, ktoré ich zaujmú.
Vo svojom voľnom čase sa venuje športu, hoci posledný rok skôr nepravidelne. Má rada bežkovanie, bicyklovanie a spinning, ku ktorému sa dostala kvôli problémom s kolenom. Roky aj behávala, niekedy aj sto kilometrov mesačne. Rada šoféruje, čo považuje za uvoľňujúcu činnosť, hoci profesiu inštruktorky, napriek štúdiu výchovy a vzdelávania dospelých, by si nevedela predstaviť. „Môj ocino sa tomu venuje. Ja som začala šoférovať pozdejšie. Nepotrebovala som auto. Roky ma vozila mamina keď bolo niečo treba, trávili sme spolu veľa času na čo teraz rada spomínam,“ dodala.
Regina je aj aktívnou darkyňou krvi, má už viac ako pätnásť odberov. „Nedávno mi prišla správa, že moja krv niekomu pomohla. Je to lepšie ako vianočné prianie,“ hovorí. O darcovstve uvažuje ako o prirodzenej súčasti starostlivosti o zdravie aj ako o forme pomoci, ktorá môže niekomu zachrániť život.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Reginy Špitálovej
