
Pomoc ľuďom je pre Radoslava Šiminského z Kružna stále hlavnou motiváciou. Povolanie profesionálneho hasiča, ktoré si kedysi vybral, má rád rovnako ako svoje početné záľuby. Vo voľnom čase hrá na heligónke, venuje sa vareniu aj veteránom.
Dlhoročnou súčasťou života hasiča je i hudba. Heligónku z rúk nepustil ani po pár rokoch služby. Má ich dve a každá z nich je inak ladená. „Na heligónke stále hrám. Vždy ma z hudby lákala práve hra na hudobný nástroj. Heligónka je také odreagovanie. Oproti hasičskému výstroju je aj ľahšia,“ hovorí pre vobraze.sk Radoslav Šiminský z Kružna, ktorý rád chodí hrávať aj na svadby. Za posledné roky ich absolvoval niekoľko. Na niektorých bol súčasťou aj ako vodič starej škodovky prerobenej na požiarnu ochranu. Láska k technike sa tak uňho prejavuje aj mimo služby.
„Mám aj starú motorku Jawu 175. K veteránom som sa dostal vďaka Jožkovi Porubjakovi z Kružna. On má škodovku VB,“ vysvetľuje milovník starých áut. Práve vozidlo niekdajšej Verejnej bezpečnosti ho motivovalo, aby si vytvoril niečo vlastné. „Veteránov požiarnej ochrany je na Slovensku málo. To ma zaujalo, že by bolo treba jedno urobiť. Ak teda nie som v práci, alebo na nejakej svadbe, rád zájdem aj na nejaký zraz veteránov,“ prezrádza nadšenec, ktorý rýchlu jazdu v obľube nemá.
Spolu so strýkom, ktorý je tiež hasič, si prerobili aj dodávky na cestovanie a kempovanie. „Otvoríme si pivko, pozrieme na to odborným očkom. On je starší, má skúsenejší pohľad, ja zas hľadám spôsoby, ako to robiť jednoduchšie,“ smeje sa.
Heligónka zostáva v móde – tancovaniu sa nepriučil
Pracuje aj na stavbách, aj keď takýchto prác či vystúpení s heligónkou je v zimnom období menej, hudba z jeho života nezmizla. „Keď sa stretneme s kamarátmi, tak si zahráme. Nemôžem sa sťažovať, že by záujem počas roka nebol. Či už oslavy, alebo svadby, stále je to v móde,“ vraví. K tancovaniu sa však od sesternice Zuzany Šiminskej nepriučil. „Ja mám vyše sto kíl. Rozhýbať takú váhu je ťažké. A ešte ťažšie je to potom zastaviť,“ dodáva Šiminský, ktorého veľmi baví ľudová hudba a na heligónke hrá viac ako desať rokov. Základy hry na akordeón získal v základnej umeleckej škole, tento nástroj ho ale tak neoslovil.


Radoslav je členom Hasičského a záchranného zboru od roku 2022. Dôvody, pre ktoré sa stal hasičom sú dnes základom, prečo je pre neho povolanie viac ako práca. „Vždy som chcel pomáhať ľuďom. Hlavne ľuďom v núdzi. To je dôvod, prečo som chcel robiť práve toto. A stále mám toto povolanie rovnako rád,“ hovorí. Z hasiča bez zaradenia je dnes technik – strojník. „Postúpil som na novú pozíciu. Ako strojník zodpovedám za celú posádku, ktorú veziem na výjazd. V máji by som mal ísť do školy, kde sa ešte priučím k tejto funkcii,“ vysvetľuje svoje aktuálne pracovné zaradenie Šiminský, ktorý vyštudoval odbor mechanik hasičskej techniky na Strednej odbornej škole v Košiciach.
Práca hasiča podľa neho nepripúšťa stereotyp. „Človek keď ide ku hasičom, tak ráta so všetkým. Stať sa môže kadečo. Vidíme to, že hasiči chodia všade, preto máme každý deň, dá sa povedať, prekvapenie. To ma aj baví, že je stále niečo nové,“ hovorí Radoslav Šiminský, ktorý sa už v šiestich rokoch začal venovať dobrovoľným hasičom v rodnej obci Kružno, teda hasičskému športu. Ako poznamenal, odkedy je hasičom, všimol si zmenu správania ľudí. „Zdá sa mi, že sú ľudia každým rokom opatrnejší. Aspoň ja to tak vnímam.“
Varí rád – najmä keď môže experimentovať
K vareniu sa dostal nielen doma, ale aj v krízových situáciách. V kuchyni uprednostňuje experimenty pred stereotypom. „Nebaví ma segedínsky guláš alebo soté. Skúšam nové chute, nové koreniny, nové nápady. Partnerka rada pečie, tak ja doma vymýšľam slané jedlá, ona sladké.“
Aj keď profesionálna kuchyňa ho láka, uvedomuje si, že by si vyžadovala viac času. „Tie skúsenosti vám nič tak nedá, ako skutočne variť. Ale keď mi vyjde čas popri práci, tak vymýšľam hlavne špecialitky,“ hovorí. Keďže v zozname záľub má poľovníctvo, rád pripravuje aj divinu. „Obľúbené jedlo nemám. Zjem všetko. Ale mäso, keby som mal aj každý deň, tak je dobre. Nezjem akurát pečienku,“ prezrádza Šiminský.



S priateľkou ich spája i spoločný záujem o turistiku. „Láka nás vysokohorská – Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Západné Tatry. Na Slovensku je stále dosť miest, ktoré sa dajú objavovať, nie sú prechodené a dá sa pokochať.“ Na upravenej dodávke však precestovali nielen slovenské hory, ale aj veľkú časť Česka. Namiesto presného plánu sa spolieha dobrodružný hasič na náhodu. „Veľakrát ani nevieme, kam ideme. Len sadneme a jazdíme. Ale veľa zaujímavých miest nám ukázal strýko Marek. Ja si rád nechám odporučiť od skúsenejšieho,“ dodáva.














Zdroj: vobraze.sk, foto: album R. Šiminského
Hasič z Kružna hrá na heligónke na svadbách. Medzi jeho záľuby patrí varenie



