Fotografka Alena Bálintová je rodená Klenovčanka, do Hnúšte sa presťahovala vďaka manželovi. K fotografovaniu sa dostala ako pätnásťročná, keď študovala odbor fotografia na učilišti v Poprade. Do Domu komunálnych služieb v Hnúšti nastúpila už ako učnica, počas praxe v roku 1971. „Hneď mi dali všetko robiť. Fotila som svadobné fotografie, pohreby, fotografie na preukážky, tablá, reportážne fotenia, ale občas aj akty. Boli sme dobrý kolektív aj v škole, aj v práci. Jednoducho som si to ihneď zamilovala,“ spomína pre vobraze.sk Alena Bálintová (67).
V Dome služieb fotila s Flexaretom, ktorý mal externý blesk. Pri fotení sa teda dosť nabehali, keďže ho stále museli zapájať do elektrickej zásuvky. Keď rodičia videli, že Alenu fotenie baví, kúpili jej vlastný fotoaparát – dvojzrkadlovku Yashika, ktorá už bola s bleskom. „Prešla som si všetkou manuálnou prácou s fotografickou technikou. Najväčší rozdiel v porovnaní s dneškom je, že tam to bolo všetko naostro, teda jeden pokus. A každý chcel byť na fotografii pekný,“ zasmiala sa Bálintová.
Prácu s ľuďmi si podľa jej slov veľmi obľúbila, vždy mala rada spoločnosť ľudí. V komore hneď fotografie aj vyvolávali. „Pri fotografovaní sa spájala moja práca s koníčkom. Vďaka kolegyni Valike Bračovej, ku ktorej som nastúpila ako učnica, som vyhrala aj jednu fotografickú súťaž bývalých komunálnych služieb. Ja som bola aj modelka. Ešte spolu s kolegom Jankom Brádňanským sme sa do nej zapojili, naša trojica vyhrala, “ prezradila Alena Bálintová. Neskôr sa už do súťaží vôbec nezapájala, nemala záujem o zviditeľnenie sa, práce mala vždy neúrekom.
„Fotenie je a vždy bolo mojou veľkou vášňou. Pamätám si, že som musela v ateliéri odfotiť desať svadieb počas jednej soboty. To bolo dosť náročné. Fotky ešte boli čierno-biele. Všetko muselo byť presne vypočítané. Na vyvolanie fotiek som mala zvyčajne dva týždne,“ uviedla skúsená fotografka.
Zachytila veľa významných udalostí spätých s hnúšťanskou samosprávou, rôzne kultúrne vystúpenia i mnoho súkromných osláv i spomínaných svadieb. Najradšej fotila portréty, svojich zákazníkov tiež líčila a česala. „Keď prišli do módy i videá, s mužom sme si kúpili kameru a chodil mi pomáhať. On točil, ja som fotila. Potrebovala som ku svojej práci kreativitu. Teraz som už na dôchodku, no stále sa na všetko okolo seba pozerám inak. My, fotografi, vidíme za všetkým o čosi viac,“ uviedla Alena. V roku 2018 bola ocenená na Hnúšťanskom akorde pri príležitosti jeho 20. výročia za zásluhy pri rozvoji súťaže. Pre Základnú umeleckú školu v Hnúšti fotila každoročne tablá.
Riadila sa heslom – náš zákazník, náš pán. Fotky sa neskôr naučila retušovať alebo kolorizovať, všetko sa predtým robilo ručne. Keď prišla éra farebných fotografií, znovu sa ich musela učiť vyvolávať vo farebnej komore. Dodnes sa jej občas sníva, prezradila, že je v komore a vyvoláva fotografie. Bola to pomerne náročná práca s presným postupom. Keď sa osamostatnila od kolegov, nezvládala už všetko robiť sama a venovala sa už len foteniu. „Raz mi nechtiac osvetlili vo fotolabe v Banskej Bystrici všetky fotky z jednej svadby. Ak si dobre pamätám, mne sa, chvalabohu, nepodarilo urobiť žiaden veľký kiks,“ spomína Alena.
„Moja práca nikdy nebola monotónna a jednotvárna. Stále to bolo niečo nové. Mala som rada, keď sa ku mne chodili fotiť deti zo škôl. Aj praxovali u mňa v ateliéri študenti z tisovskej priemyslovky,“ hovorí.
Alena Bálintová fotí už iba príležitostne a momentálne najradšej oblohu. S obľubou spomína napríklad na fotenie bývalého prezidenta Michala Kováča, kedy si práve Alenu vybrali na fotenie jeho cesty od Dielika až po Číž. V mladosti hrávala divadlo i bedminton.
Jej dcéra, ktorá žije v Česku, sa popri práci venuje fotografovaniu, zriadila si vlastný ateliér. Syn skúšal fotiť popri vysokej škole, ale nevydal sa ďalej touto cestou. „Fotila som vždy. Ani počas Vianoc som nemala voľno, ľudia sa chceli fotiť. Dokonca aj moje deti na svadbách som pofotila ja,“ poznamenala s úsmevom. Svoj bývalý fotoaparát posunula dcére a staré fotografické vybavenie fotoateliéru zas darovala do Slovenského technického múzea v Košiciach.
Svoj voľný čas rada trávi Alena Bálintová s rodinou, teší sa z piatich vnúčat. Venuje sa záhradkárčeniu, obľubuje čas strávený na chatke. Háčkuje a štrikuje, vyrába napríklad oblečenie a rekvizity do dcérinho fotoateliéru. Rada cestuje, každoročne sa stretáva so spolužiakmi, fotografmi.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album A. Bálintovej
